Košicko-bohumínska železnica
Košicko-bohumínska železnica (čes. Košicko-bohumínská dráha, nem. Kaschau-Oderberger Bahn, maď. Kassa-Oderbergi Vasút) bola železničná trať, vedúca medzi Bohumínom a Košicami. Vznikla v 60. rokoch 19. storočia ako trať vybudovaná a prevádzkovaná súkromnou železničnou spoločnosťou. V roku 1955 úradný názov Košicko-bohumínska železnica zanikol, ale po zoštátnení sú jej trate využívané dodnes.
| Košicko-bohumínska železnica | |
 Stanica bývalej KBŽ v Bohumíne | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | KBŽ |
| Dĺžka | 367 |
| Parametre trate | |
| Rozchod | 1435 mm |
| Počet koľají | 1 |
| Max. sklon | 88% |
Vznik upraviť
V roku 1864 bol vo Viedni vydaný Pamätný spis o Košicko-bohumínskej železnici, ktorý navrhoval železničnú trať z Košíc údoliami riek Hornád, Váh a Kysuca cez Jablunkovský priesmyk do Bohumína. Koncesiu na výstavbu a prevádzku trate získalo v roku 1866 konzorcium belgických podnikateľov, súrodencov Richeových. Stavba mala pôvodne začať od Košíc (kde končila Tiská železnica), no na podnet sliezskych priemyselníkov sa začala budovať od Bohumína.
S prácami sa začalo koncom roku 1867 a 1. februára 1869 bol otvorený 32 km dlhý úsek z Bohumína do Tešína. Po finančných problémoch stavbu prevzala Anglo-rakúska banka a v roku 1872 bola trať dokončená v celej plánovanej dĺžke.
Otváranie jednotlivých úsekov:
- 1. 2. 1869: Bohumín – Těšín
- 1. 9. 1870: Košice – Kysak – Prešov
- 8. 2. 1871: Český Tešín – Žilina
- 8. 12. 1871: Žilina – Poprad
- 12. 12. 1871: Poprad – Spišská Nová Ves
- 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves – Kysak
Náklady na výstavbu dosiahli 58 237 800 zlatých, t. j. 179 900 zlatých na 1 km trate. Prevádzka na celej trati sa začala jedným párom zmiešaných vlakov, ktoré vzdialenosť 367 km prekonali za 13 hodín a 18 minút.
Riaditeľstvo spoločnosti prevádzkujúcej Košicko-bohumínsku železnicu bolo v Budapešti, riadiace centrum prevádzky pre uhorskú časť v Košiciach a pre rakúsku v Tešíne. Od roku 1870 spoločnosť prevádzkovala i trať z Košíc do Prešova, kde sa napájala Prešovsko-tarnovská železnica. Jej prevádzkovateľ sa v roku 1874 zlúčil s KBŽ.
Košicko-bohumínska železnica bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.
Medzivojnové obdobie upraviť
Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala Košicko-bohumínska železnica kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Těšín.
Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti, ktorej riaditeľstvo sa v roku 1927 presunulo z Budapešti do Košíc.
Povojnové obdobie upraviť
Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.
Trasa upraviť
Košicko-bohumínska železnica ako taká už dnes neexistuje, ale jej úseky sú využívané dnešnými traťami:
- Trať 180: Žilina – Liptovský Mikuláš – Kysak – Košice
- Trať 127: Žilina – Mosty u Jablunkova
- Trať 320: Bohumín – Čadca (na území Česka)
Nadväzujúce trate upraviť
Na KBŽ nadväzuje množstvo tratí, ktoré boli postupne budované a rozširovali uhorskú železničnú sieť. Zoznam je zoradený v smere od Košíc k Bohumínu.
- Tiská železnica (* 1860)
- Kysak – Prešov (*1870, od 1873 Prešovsko-tarnovská železnica po Orlov)
- Margecany – Gelnica (* 1884)
- Spišské Vlachy – Spišské Podhradie (* 1894)
- Spišská Nová Ves – Levoča (* 1892)
- Poprad – Podolínec (* 1889)
- Studený Potok – Tatranská Lomnica (* 1895)
- Poprad – Starý Smokovec (* 1907)
- Tatranská Štrba – Štrbské Pleso (* 1896)
- Kráľova Lehota – Čierny Váh (* 1912 – 1972, 760 mm)
- Ružomberok – Korytnica (* 1908 – 1974, 760 mm)
- Kraľovany – Suchá Hora (* 1899)
- Vrútky – Zvolen (* 1872)
- Žilina – Rajec (* 1899)
- Žilina – Bratislava (* 1883)
- Oščadnica – Vychylovka (* 1918 – 1969, 760 mm)
- Čadca – Makov (* 1914)
- Čadca – Zwardoń (* 1884)
- Severná železnica cisára Ferdinanda (Viedeň – Bohumín od 1847)
Literatúra upraviť
- SZOJKA, Ladislav; KUKUČÍK, Rudolf; KUKUČÍK, Pavol. Košicko-bohumínska železnica. 1. vyd. Bratislava : Železnice SR, 2002. 205 s. ISBN 80-968444-6-6.
- ŠIMKO, Peter, a kol. Košicko-bohumínska železnica : veľká kniha o oceľovej tepne severného Slovenska. [Žilina] : Považské múzeum, 2022. 336 s. ISBN 978-80-88877-94-3.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Článok o trati
- KBŽ na zsr.sk Archivované 2021-04-16 na Wayback Machine
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Košicko-bohumínská dráha na českej Wikipédii.
Súradnice: 49°10′24″S 18°52′18″V / 49,173307°S 18,871701°V