Koháriovci
Koháriovci[1] (staršie Koháryovci; základný tvar Kohári, staršie Koháry; maď. Koháry) boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Čabradi, Sitne a vo Svätom Antone (dnes na Slovensku). Koháriovci patrili medzi najvýznamnejšie magnátske rody Uhorska.
Dejiny rodu Kohári upraviť
Hontiansky rod patril medzi významnú uhorskú šľachtu. V roku 1470 bol Juraj Koháry dvoranom Mateja Korvína. Imrichov (manž. Katarína Jákóffy) syn Peter (* cca 1590, † 1629, manž. Barbora Balassa) zabezpečil rodu postup medzi uhorských magnátov.[3] Imrich Kohári bol podkapitán Krupiny a veliteľ na hrade Čabraď. V roku 1624 sa stal aj hlavným banskomestským kapitánom. Za zásluhy mu Ferdinand II. udelil Rád Zlatého rúna a viaceré donácie na hontianske a novohradské majetky, ktoré sa stali základom ohromného majetku. Peter získal aj baronát, jeho dátum udelenia však nie je známy. Peter mal syna Štefana (manž. Eva Ujfalussy) a dcéru Magdalénu (manž. Tomáš Baranyai) a Katarínu. [3] Petrov syn Štefan I. Kohári vstúpil do vojska, roku 1664 zahynul v bitke proti Turkom pri Leviciach. Za svojho života sa stal dedičným veliteľom fiľakovského hradu a v roku 1661 županom Hontianskej župy.
Na fiľakovskom hrade ho vystriedal jeho syn Štefan I. Kohári. Vyštudovaný teológ, vojak, politik a básnik. Počas Tököliho povstania bol zajatý a po prepustení v roku 1685 získava grófsky titul, post krajinského sudcu pre Uhorsko a stal sa tajným radcom cisára Karola VI. Jeho synovec Andrej Kohári (1694 – 1757), syn Wolfganga bojoval vo vojsku princa Eugena Savojského a zastával funkciu župana Hontianskej župy. Práve on dal v rokoch 1744 – 1750 prestavať dvojkrídly kaštieľ na veľké šľachtické sídlo vo Sv. Antone, kde previezol rodové sídlo z hradu Čabraď. Jeho vnuk ríšsky kancelár František Jozef Kohári (1760 – 1826) predseda Uhorskej kráľovskej komory, hlavný kráľovský komorník a hontiansky župan bol posledný mužský potomok Koháriovcov.
V roku 1815 bol František Jozef Kohári povýšený do rakúskeho kniežacieho stavu na jeho žiadosť, nakoľko jeho jediná dcéra splodená s Máriou Antóniou Waldsteinsko-Wartenbergskou, dcéra Mária Antónia Gabriela (1797 – 1862), sa vydala za saské knieža, Ferdinanda Juraja zo Sasko-cobursko-gothajskej dynastie a podľa sobášnej zmluvy prijali priezvisko a titul kniežat Koháry-Coburg aby nedošlo k mezaliancii. Ferdinand Juraj Sachsen-Coburg-Gottha však zanechal zdvojené priezvisko Koháry-Coburg a užíval ako aj jeho potomkovia iba rodné priezvisko a titul. Ferdinand bol spríbuznený s mnohými kráľovskými dvormi. Jeho neterami boli kráľovná Viktória, cisárovná Karolína Mexická a jeho synovcami boli princ Albert Britský a kráľ Leopold II.
Potomkovia Márie Antónie Gabriely Sasko-cobursko-gothajsko-koháriovej upraviť
- portugalský kráľ Ferdinand (* 29. november 1816, Viedeň, † 15. december 1885, Lisabon), oženil sa s portugalskou kráľovnou Máriou II. da Glória
- línia portugalských kráľov
- knieža August Ľudovít Sasko-cobursko-gothajsko-kohári (* 13. jún 1818, Viedeň – † 26. júl 1881, Ebenthal), oženil sa s princeznou Klementínou Orleánskou (dcéra francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa)
- knieža Filip Sasko-cobursko-gothajsko-kohári, oženil sa s belgickou princeznou Lujzou.
- knieža Leopold Sasko-cobursko-gothajsko-kohári
- bulharský cár Ferdinand Sasko-cobursko-gothajsko-kohári
- línia bulharských cárov
- knieža Filip Sasko-cobursko-gothajsko-kohári, oženil sa s belgickou princeznou Lujzou.
- knieža Leopold Sasko-cobursko-gothajsko-kohári (* 31. január 1824, Viedeň – † 20. máj 1884, Viedeň)
- kňažná Viktória Sasko-cobursko-gothajsko-koháriová (* 14. február 1822, † Viedeň – 10. november 1857, Claremont House)
Erb rodu upraviť
Csergheö ho uvádza podľa pečate baróna Petra z roku 1605. V modrom štíte na troch strieborných skalách stojí zlatý korunovaný dvojchvostý lev s mečom. Klenotom je vyskakujúci lev zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Odlišná oktogonálna pečať tiež z roku 1602, v modrom štíte na zelenom kopčeku stojí lev s mečom. V leme je kruhopis PETTRUS ‒ KOHARI. Na ďalšej Petrovej pečati z roku 1617 je v štíte korunovaný lev s mečom, nad štítom sú iniciály P.K.E.A. Peter v tom istom roku odtlačil aj o niečo väčšie typárium s identickým obsahom. Štefan v roku 1664 v Nitre odtlačil pečať s levom na trojvrší v štíte. Klenotom je lev zo štítu?, vpravo je iniciála S. Štefan v roku 1717 odtlačil pečať, kde je v modrom štíte na skalnom trojvrší zlatý korunovaný dvojchvostý lev. Korunovanú kartušu nesú privrátené levy. Štefan v roku 1718 odtlačil pečať s levom s mečom na kopčeku v štíte. Klenotom je vyrastajúci lev zo štítu, vedľa sú iniciály S – K. Mikuláš v roku 1760 vo Vyhniach odtlačil pečať rovnakého obsahu ako Štefan v roku 1717. Kniežací erb tvorí v modrom poli na striebornom skalnom trojvrší korunovaný lev s mečom. Štít je v purpurovom kniežacom hermelínovom stane s kniežacou korunou. Mortuárium Františka je krásnou ukážkou funerálnej heraldiky. Ohlasuje vymretie rodu po meči, obsah štítu je totiž obrátený dolu hlavou.[3]
Referencie upraviť
- ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 3., upravené a doplnené vydanie.. Redakcia M. Považaj. Bratislava : Veda, 2000. Dostupné online. Kapitola 2. písanie historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín.
- ↑ Borovszky Samu: Magyarország vármegyéi és városai sorozat, Hont vármegye és Selmeczbánya sz. kir. város
- ↑ a b c PONGRÁCZ, Denia. Atlas osobných pečatí I. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. ISBN 9788057011941. S. 219, 220..
Literatúra upraviť
- ĎURIANOVÁ, Mária (ed.): „Za Boha, kráľa a vlasť!“Koháryovci v uhorských dejinách. „Istenért, királyért, hazáért!“A Koháry család a történelmi Magyarország viszonylatában. (Zborník príspevkov z odborného seminára, ktorý sa konal 23. – 24. septembra 2015 v Múzeu vo Svätom Antone. Konferenciakötet 2015. szeptember 23–24. Szentantali Múzeum). Zvolen : Národné lesnícke centrum vo Zvolene pre Múzeum vo Svätom Antone, 2016. 256 s. ISBN 978-80-8093-221-3
Pozri aj upraviť
- Jelšava - kaštieľ Koháryovcov