Kojšovská hoľa (vrch)

vrch vo Volovských vrchoch

Kojšovská hoľa[1] (1 245,7 m n. m.[2][3]) je mohutný vrch v pohorí Volovské vrchy, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad obcou Zlatá Idka, približne 8 km južne od Gelnice.[5] Je najvyšším vrchom rovnomenného geomorfologického podcelku a lokalita úboč s nadmorskou výškou 1 225 m n. m. je najvyšším bodom okresu Košice-okolie.

Kojšovská hoľa
vrch
Kojšovská hoľa
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Gelnica
Obec Kojšov
Pohorie Volovské vrchy
Podcelok Kojšovská hoľa
Povodie Hnilec
Nadmorská výška 1 245,7 m n. m.
Súradnice 48°46′56″S 20°59′16″V / 48,7823°S 20,9879°V / 48.7823; 20.9879
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke zo Zlatej Idky
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Kojšovská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch podcelku Kojšovská hoľa; Kojšovská hoľa úboč (1 225 m n. m.) je najvyšším bodom okresu Košice-okolie

Nachádza sa v juhovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Kojšovská hoľa.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Gelnica a na katastrálnom území obce Kojšov.[1] Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí situovaná Zlatá Idka a severne ležiaci Kojšov, severozápadne sa nachádzajú Prakovce a Helcmanovce, juhozápadne Vyšný Medzev a Medzev, južne Poproč a východne Opátka a Košická Belá.[5]

Kojšovská hoľa leží v blízkosti hlavného hrebeňa, vedúceho od Kloptaňa (1 153 m n. m.) na Predné holisko (949 m n. m.). Je to výrazný krajinársky jedinečný hôľny vrchol zarastený vresom, čučoriedím a brusničím s kruhovým výhľadom do okolia. Severne sa nachádza Krompašský vrch (1 025 m n. m.), Žakarovský vrch (842 m n. m.), Jedlinka (942 m n. m.) a Folkmarská skala (915 m n. m.), východne Krížny hrb (822 m n. m.), Suchý vrch (889 m n. m.), Vysoký vrch (851 m n. m.), Okrúhla (1 088 m n. m.) a Predné holisko (949 m n. m.), južne Holička (727 m n. m.), Kobylia hora (882 m n. m.) a Hrb (947 m n. m.) a západne Barat (808 m n. m.), Biely kameň (1 135 m n. m.), Ovčinec (1 012 m n. m.), plytkým sedlom oddelená Zlatoidská hora (1 232 m n. m.), Kloptaň (1 153 m n. m.) a Hutná hoľa (1 094 m n. m.).[3] Masív patrí do povodia rieky Hnilec, kde vodu z južných, východných a severných svahov odvádza Kojšovský potok a zo západných častí Perlový potok. Na vrchol vedie cesta i značený turistický chodník, blízkym hrebeňom aj magistrála Cesta hrdinov SNP.[5]

Na južnom úbočí je vybudovaný lyžiarsky areál Skipark Erika so sedačkovou lanovkou a lyžiarskym vlekom. Približne 1 km západne stojí v nadmorskej výške 1 045 m n. m. horská chata Erika, ktorá je druhou najvyššie postavenou chatou v Košickom kraji. Pri vrcholovej stanici lyžiarskych vlekov sa nachádza čajovňa Katka.

Meteorologická a radarová stanica

upraviť
 
Meteorologická radarová stanica SHMÚ na Kojšovskej holi

Na vrchole hole stojí meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok. Nachádzal sa tu polarimetrický rádiolokátor RDR250-GC Doppler Weather Radar od výrobcu Radtec a Gamik.[6] V júni 2015 ho nahradil nový dualpolarizačný rádiolokátor[7], umožňujúci určovať hranicu a intenzitu zrážok a hornú hranicu rádioecha vo štvorcoch 4x4, resp. 2x2 km. Merania prebiehajú každých 15 minút a efektívny dosah radaru je 300 km.[8] Radar je súčasťou povodňového predpovedného a varovného systému (POVAPSYS), ďalšie tri stanoviská sú na Malom Javorníku, Špaňom laze a Kubínskej holi.[9]

Výhľady

upraviť

Vrchol pokrýva len nízka hôľnatá vegetácia[10], ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Slanské vrchy, Čiernu horu, Čergov, Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Stolické vrchy a mnohé vrchy severného Maďarska.[11]

Prístup

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 64.
  3. a b Volovské vrchy – Krompachy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
  6. Slovenská rádiolokačná sieť [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
  7. Výmena technológie meteorologických radarov Malý Javorník a Kojšovská hoľa [online]. Slovenský hydrometeorologický ústav, 2015-05-25, [cit. 2016-03-29]. Dostupné online.
  8. KRAJMEROVÁ, Eva. ČMS Meteorológia a klimatológia [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online. Archivované 2002-06-23 z originálu.
  9. LEŠKOVÁ, Danica. Budovanie povodňového predpovedného a varovného systému [online]. Ministerstvo životného prostredia SR, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  10. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.
  11. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-20]. Dostupné online.

Literatúra

upraviť
  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 30, Slovenské rudohorie – Volovské vrchy, 1. vydanie, 1988, 077-014-88 SRV 11-6
  • VKÚ Harmanec, s. r. o., Kynceľová, č. 136, Turistická mapa 136 Volovské vrchy – Košice 1 : 50 000, 5. vydanie, 2019, ISBN 978-80-99934-04-8
  • BB Mapy, Banská Bystrica, 21. časť, Okolie Košíc a Prešova Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť