Kolónia (geopolitika)
Kolónia je závislé územie alebo mesto bez vlastnej vlády, ktoré patrí nejakému štátu, ale nie je súčasťou jeho územia. Od kolónií je treba odlišovať satelitné štáty a domínia s vlastnou vládou a oficiálne nezávislá, aj keď môžu byť de facto ovládané iným štátom (štáty RVHP). V histórii sa slovom kolónia označovali odlišné formy vzdialeného osídľovania teda kolonizácia.
História
upraviť
Ako staroveké kolónie sa často označujú zámorské osady, pôvodne zrejme obchodné stanice (faktórie), zakladané už Feničanmi ve Stredomorí (Cyprus, Kartágo, Marseille). Z niektorých sa neskôr vyvinuli viac menej samostatné mestá, k materskému mestu (metropoli) viazané iba tradíciami, kultúrou a náboženskými väzbami. Mestské kolónie (apoikia) neskôr zakladali počas gréckej kolonizácie prístavné mestá (Korint, Théra a iné) z časti aj preto, aby riešili problém preľudnenia. Tak Atény rozdelovaly losom dobyté územia vojakom, aby sa tam trvalo usadili a hospodárili (klerúchia). Tento druh kolonizácie (z lat. colonus, usadlý poľnohospodár, osadník) neskôr praktikovali taktiež Rimania najprv v Taliansku a potom aj v západnej Európe. Od názvu „colonia“ sa odvodzuje napríklad názov Kolín nad Rýnom.
Iný význam mala stredoveká kolonizácia, keď panovníci menej zaľudnených krajín strednej a východnej Európy ponúkali osadníkom z preľudnenej západnej Európy (Porýnie ai.) pôdu pre poľnohospodárstvo a hlavne pre zakladanie miest, ktoré pre nich znamenali veľké príjmy. Přemyslovská kolonizácia českých krajín v 12. – 14. storočí spolu s ťažbou striebra založila moc českých kráľov a názov Kolín je odvodený z latinského colonia.
Kolonializmus
upraviť
Kolónie v modernom význame zámorských „dŕžav“ ako vzdialených území, ktoré „materská“ krajina obsadí, trvalo ovláda svojimi úradníkmi a hospodársky vyťažuje, vznikli až v 15. storočí. V roku 1415 dobyli Portugalčania Ceutu, 1420 Madeiru a 1427 Azory, okolo roku 1450 dosiahli pobrežie dnešnej Sierra Leone a Guinejský záliv a na Madeire sa začala pestovať cukrová trstina. V roku 1488 oboplával Vasco da Gama Mys Dobrej nádeje a na ďalšej ceste doplával v roku 1498 do Indie. V roku 1500 objavil Pedro Álvares Cabral Brazíliu, 1505 dorazili Portugalčania na Cejlón, 1513 do južnej Číny, 1553 založili Macao a 1570 japonské Nagasaki.
Medzitým objavil Krištof Kolumbus v roku 1492 pre Španielsko Strednú Ameriku a v 1494 si Španieli s Portugalcami v Tordesillas rozdelili sféry vplyvu poludníkom, prebiehajúcim 1560 km západne od Kapverdských ostrovov. Už v 15. storočí sa na zámorskom obchode podieľali aj holandskí plavci a po získaní samostatnosti v roku 1581 sa vydali po portugalských stopách do Indie. V roku 1597 sa vrátila prvá výprava z Moluk s nákladom čierneho korenia a v roku 1602 bola založená holandská Východoindická spoločnosť, v roku 1619 dobyli Holanďania Jakartu a postupne vytláčali Portugalčanov z ich pozícií. V 1638 obsadili ostrov Maurícius, v 1639 prevzali obchod s Japonskom a nakrátko ovládli aj prístavy v Brazílii, v Karibiku a v Angole. Okolo roku 1650 bol obchod s cukrovou trstinou aj s otrokmi v holandských rukách a v roku 1652 sa Holanďania usadili v južnej Afrike. Už v roku 1614 vznikla prvá holandská osada v Severnej Ameriku a v roku 1643 v južnom Čile.
Francúzski moreplavci sa dostali k pobrežiu Newfoundlandu už začiatkom 16. storočia, 1553 sa snažili zachytiť v Brazílii, 1562 na Floride, ale až v roku 1605 sa trvalo usadili v Kanade a v roku 1609 založili mesto Quebec. Ovládali obrovské, ale málo zaľudnené územie a pretože Francúzi sa do zámoria príliš nehrnuli, obchodovali hlavne s kožušinami a udržovali dobré styky s Indiánmi. V roku 1624 založili osady v Senegale, Francúzsku Guyanu a ďalšie ostrovné kolónie v Karibiku (San Domingo, dnešné Haiti, 1664) a v roku 1699 mesto Louisiana v Severnej Amerike. Menšie osady mali aj v Indii, v roku 1664 obsadili ostrov Réunion a 1713 Maurícius. Počas vojen v 18. storočí v Európe však o mnoho svojich osád prišli a stratili aj vplyv v Severnej Amerike, kde bolo omnoho viac anglických kolonistov.
Taktiež Anglicko, ktoré sa neskôr stalo hlavnou koloniálnou mocnosťou, vstúpilo do kolonizácie až neskôr. Už v roku 1497 síce John Cabot v anglických službách doplával na pobrežie Newfoundlandu, anglickí moreplavci sa však dlho uspokojili len s pirátskymi útokmi na španielske lode. Až v roku 1607 založili kolóniu v Jamestowne (Virgínia), v roku 1625 sa úspešne usadili v Karibiku, kde založili trstinové plantáže. Až do zákazu obchodu s otrokmi v roku 1807 doviezli Angličania do Karibiku asi tretinu všetkých afrických otrokov v Amerike. V roku 1634 založili prenasledovaní katolíci kolóniu Maryland a v roku 1655 dobyli Angličania Jamajku. V roku 1655 rozhodol parlament o anglickom monopole na dopravu tovaru z anglických kolónií a v roku 1664 dobyli angličania dnešný New York.
Už v roku 1600 bola založená Východoindická spoločnosť, ktorá sa snažila ovládnuť obchod s korením, čo sa jej neskôr v spolupráci s Holanďanmi podarilo. Po bitke pri Plassey v roku 1757 Briti ovládli Bengálsko a počas nasledujúcich sto rokov celú Indiu, najcennejšiu zo svojich kolónií. Po Americkej revolúcii v roku 1775 sa Briti sústredili na Kanadu a zároveň hľadali, kam vyvážať svojich trestancov. Dnešnú Austráliu objavili Holanďania v roku 1606, ale až v roku 1770 ju James Cook vyhlásil spolu s Novým Zélandom za britskú kolónii. V roku 1795 Briti obsadili holandské kolónie v Južnej Afrike, ich panstvo sa ďalej rozšírilo po Napoleonovej porážke v roku 1814 a vynálezy parníku a telegrafu ich posilnili. Okrem vlastných kolónií, ktoré na vrchole britskej moci v roku 1922 tvorili asi štvrtinu všetkých pevnín s takmer štvrtinou ľudstva, mohli Briti ovládať aj hospodárstva Číny, Argentíny a ďalších krajín. Proti Ruskej expanzii ve Strednej Ázii sa Briti 1839 pokúsili obsadiť Afganistan a po Ruskom postupe na Balkán vyvolali Krymskú vojnu, ktorú v roku 1856 vyhrali.
Belgický kráľ Leopold II. začal skúmať možnosti koloniálnej expanzie v Afrike od roku 1865 a v roku 1884 vznikol Konžský štát ako jeho súkromné vlastníctvo, ktoré v roku 1907 previedol na belgický štát. Krajina získala nezávislosť v roku 1960. Ako posledné z európskych mocností sa do koloniálnej expanzie zapojilo Nemecko. Okrem mnohých drobných osád v rôznych častiach sveta, ktoré Nemci osídlili už v 18. storočí, zmocnili sa v rokoch 1883 – 1890 troch veľkých území v Afrike a mnohých ostrovov v Tichom oceáne (Nemecká Nová Guinea a Samoa). Tieto kolónie sa v roku 1922 stali protektorátmi Británie a Francúzska.
Dekolonizácia
upraviť
Britské kolónie, osídlené belošskými kolonistami, získali v 19. storočí štatút domínia (Kanada 1867, Austrália 1901), ale také Írsko sa samostatnosti domohlo až v roku 1921, Egypt v 1922 a ostatné „farebné“ kolónie až po druhej svetovej vojne, v ktorej sa koloniálne armády významne podieľali na víťazstve spojencov (India a Pakistan 1947, Izrael 1948, Malajzia 1957, Cyprus 1960 atď.) Podobne tomu bolo aj s francúzskymi kolóniami, ktoré získali samostatnosť v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Zbytky niekdajšej koloniálnej ríše tvoria dnešné britské „Zámorské územia“ (Normanské ostrovy v Lamanšskom prielive, mnoho ostrovov v Karibiku, v Atlantickom oceáne, ostrov Pitcairn v Pacifiku a teritórium v Antarktíde). Francúzske „Zámorské územia a domínia“ (DOM/TOM) tvoria Francúzska Guyana a ostrovy v Atlantickom (Guadeloupe a Martinik) a v Indickom oceáne (Réunion). Podobné zbytky koloniálnych ríš, často ako prístavné a vojenské oporné body má taktiež Holandsko, Španielsko, USA a niekoľko ďalších krajín.
Satelitné štáty a protektoráty
upraviťMedzi samostatnými štátmi a kolóniami v pravom slova zmysle, ktoré žiadnu samostatnosť ani nepredstierajú, je celá kopa prechodných foriem medzinárodne politického usporiadania. Najmenšiu mieru samostatnosti majú protektoráty, vzniknuté väčšinou počas vojnových konfliktov a obvykle skôr prechodné. Príkladom môže byť Protektorát Čechy a Morava v rokoch 1939–1945. Väčšiu samostatnosť s vlastnou – aj keď len s bábkovou – vládou a parlamentom majú satelitné štáty, ako bol Slovenský štát počas vojny alebo satelitné štáty Sovietskeho zväzu po vojne. Veľká miera autonómie charakterizuje domínia, takmer úplne samostatné štáty s vlastnou vládou aj zahraničnou reprezentáciou, vzniknuté počas dekolonizácie. Na druhej straně aj úplne samostatné štáty sú v dnešnom globalizovanom svete často na iných, mocnejších a silnejších štátoch rôzne závislé, prinajmenšom hospodársky.
Literatúra
upraviť- Ottův slovník naučný, heslo Kolonie. Sv. 14, str. 588
Pozri aj
upraviťZdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kolonie na českej Wikipédii.