Koloman, zvaný Učený (* okolo 1070 – † 3. február 1116, Stoličný Belehrad) bol uhorský kráľ v rokoch 1095 – 1116 a chorvátsky kráľ v rokoch 1102 – 1116 z rodu Arpádovcov.

Koloman
Kráľ Uhorska a Chorvátska
Koloman
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie1095 – 1116
PredchodcaLadislav I.
NástupcaŠtefan II.
Biografické údaje
Narodenieokolo 1070
Úmrtie3. február 1116
Stoličný Belehrad
Rodina
Manželka
Felicia
Eufémia
Potomstvo
Žofia, Štefan II., Ladislav, Boris
OtecGejza I.
MatkaŽofia
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKoloman
(multimediálne súbory na commons)

Rodina upraviť

Rodičia:

  • otec Gejza I., uhorský kráľ (1074 – 1077)
  • matka Žofia, nemecká kňažná

Súrodenci:

Manželka:

Deti:

Dynastické problémy upraviť

Kráľ Ladislav I. mal tri dcéry, ale žiadneho syna. Za nástupcu si vybral Gejzovho syna Álmoša, ktorého uprednostnil pred jeho bratom Kolomanom, ktorý mal ako starší väčší nárok na trón. Po Ladislavovej smrti sa však Almoš vzdal koruny v bratov prospech a ujal sa spravovania Nitrianskeho kniežatstva. Už v roku 1098 medzi nimi vypukli prvé rozpory, ale po zásahu uhorskej šľachty sa bratia museli pomeriť.

Začiatky vlády upraviť

V roku 1096 cez Uhorsko prechádzali oddiely križiackych vojsk, ktoré sa zhromažďovali v Konštantínopole. Prvé prechody neorganizovaných križiackych oddielov sprevádzalo plienenie a rabovanie krajiny, dokonca obliehanie niektorých hradov. Posledné križiacke vojsko pod velením Gottfrieda z Bouillonu, jedného z veliteľov prvej križiackej výpravy prešlo cez územie Uhorska organizovane, po dohode s kráľom Kolomanom.

 
Iluminácia zachytávajúca privítanie Gottfrieda z Bouillonu, jedného z veliteľov vojsk prvej križiackej výpravy

Zahraničná politika upraviť

Na začiatku svojej vlády si upevnil postavenie v Chorvátsku víťazstvom v bitke na Gvozde a uzavrel spojenectvo s Benátskou republikou. V máji roku 1099 utrpel porážku na rieke Wiar od Kumánov, keď poskytol vojenskú pomoc kyjevskoruskému kniežaťu Sviatopolkovi II. V tom istom roku uzavrel spojeneckú zmluvu s českým kniežaťom Břetislavom II. Na prelome 11. a 12. storočia sa dostal kráľ do nepriaznivej situácie, kedy proti nemu stála Byzantská ríša a Benátska republika, ktorým sa nepáčila jeho prítomnosť v Chorvátsku. Priateľské vzťahy neudržiaval ani s cisárom Henrichom IV., ktorý stál na strane jeho brata Álmoša. Jeho vzťahy s Byzantskou ríšou sa zlepšili po svadbe jeho netere Pirošky s neskorším byzantským cisárom Jánom II. Týmto sa však ukončilo jeho spojenectvo s Normanmi na Sicílii, keďže boli nepriateľmi Byzantskej ríše. Koloman pokračoval v svojej expanzii na Balkán a v roku 1105 dobyl mestá Zadar, Split, Šibenik a Trogir. Tiež prijal titul kráľ Chorvátska a Dalmácie. Dobré vzťahy so Svätou stolicou upevnil tým, že sa vzdal práva investitúry. V roku 1112 sa oženil s Eufémiou, dcérou Vladimíra Monomacha, lenže keď ju pristihol pri nevere, tak ju poslal späť do Kyjevskej Rusi, kde mu porodila syna Borisa.

Spory s bratom upraviť

 
Miniatúra zobrazujúca oslepenie kniežaťa Almoša a jeho malého syna Bela, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť

Mier uzavretý medzi bratmi v roku 1098 vydržal len do roku 1105. Vtedy Koloman nechal korunovať svojho syna Štefana za uhorského kráľa, čo Álmoš považoval za porušenie svojich nástupníckych práv. V spore však Álmoš postupne strácal svojich spojencov v zahraničí a nakoniec bol zbavený vlády nad Nitrianskym kniežatstvom. Álmoš sa pokúsil spáchať v roku 1108 atentát na svojho brata, no neuspel. Požiadal o pomoc nemeckého cisára Henricha V., ktorý spolu s českým kniežaťom Svatoplukom vtrhli na územie Slovenska, čo však Kolomanovým postavením neotriaslo. Nakoniec dal Koloman Álmoša a jeho malého syna Bela v roku 1113 oslepiť.

Roku Pána tisícstotrinástom cisár sa vypravil s obrovským vojskom v záujme vojvodu Álmoša a prišiel na hranice Uhorska, aby rokoval s kráľom a dosiahol medzi ním a vojvodom mier. Kráľ poslal cisárovi množstvo darov a tým ho zdvorilo donútil vrátiť sa do (svojej) vlasti. Napriek tomu potom kráľ uzavrel s vojvodom prímerie. No čoskoro jeho aj Bela, jeho mladučkého syna, dal zajať a oslepiť. Navyše prikázal mladulinkého Bela vykastrovať. Ale ten, čo im vyklal oči, bál sa Boha a okrem toho mal strach, že následkom neplodnosti kráľovský trón osirie. Preto vykastroval psíča a jeho semenníky doniesol kráľovi.
Obrázková kronika[1]:245

Učenosť upraviť

 
Miniatúra zobrazujúca korunováciu kráľa Kolomana roku 1095, kráľ je zobrazený ako hrbáč, Obrázková kronika, 1358 – 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť

Z Kolomanovej vlády sa nám zachovalo množstvo literárnych pamiatok ako menšia legenda svätého Štefana kráľa, Život svätého Štefana a liturgická kniha Agenda pontificalis, ktoré napísal biskup Hartvik. Bola vytvorená aj kronika Gesta Hungarorum vetera (Najstaršie skutky Uhrov) a dielo Codex Albensis, obsahujúce najstarší notový rukopis.

Na druhej strane, čo sa týka telesnej postavy, bol Koloman „slabý, ale prešibaný a učenlivý, strapatý, zarastený, poloslepý, hrbatý, kríval a šušlal“.[1]:241

Koloman zomrel začiatkom februára 1116, trón prenechal synovi Štefanovi.

Referencie upraviť

  1. a b Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.

Iné projekty upraviť


Koloman
Vladárske tituly
Predchodca
Ladislav I.
kráľ
10951116
Nástupca
Štefan II.