Otvoriť hlavné menu

Koloman Ladislav Brezány

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa v Žiline v starej slovenskej rodine (pôvodne žilinských mešťanov a zemanov – armalistov) Júliusa Brezányho (1876-1951) a jeho manželky Rozálie rodenej Haanovej (1884-1950). Jeho otec bol vedúcim vozmajstrov na trati Košicko-bohumínskej železnice a neskôr odborný dozor pri budovaní československých železníc.

MladosťUpraviť

Svoju mladosť prežil v Žiline kde absolvoval ľudovú školu, po ktorej nastúpil na Štátnu reálku Jána Palárika v Žiline. Tu v roku 1922 aj úspešne zmaturoval. Zakrátko nato sa zapísal na Vojenskú akadémiu v Hraniciach, ktorú navštevoval v rokoch 1922 – 1924.

Služba v armáde v predvojnovej česko-slovenskej republikeUpraviť

Ako čerstvý absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach bol ešte v roku 1924 odoslaný do aplikačnej školy pre delostreleckých dôstojníkov v Olomouci. Výborné výsledky, bystrá myseľ aj skvelá fyzická kondícia ho len utvrdili v správnosti svojej kariérnej voľby a tak po vojenskej akadémii a krátkom pôsobení u delostreleckého pluku, pokračoval štúdiom na Vysokej škole vojenskej v Prahe (1935 – 1938), ktorú ukončil už s hodnosťou kapitána delostreleckého pluku. Ako aktívny dôstojník a čerstvý absolvent VŠV, bol zaradený k veliteľstvu 2. divízie v Plzni ako pridelený dôstojník. Koloman Brezány sa zúčastnil aj mobilizácie česko-slovenskej armády v roku 1938, ktorá bola vyhlásená ČSR ako reakcia na nátlak fašistického Nemecka o odstúpenie časti česko-slovenského územia. Neskoršiu stratu týchto území, vnímal ako bolestné oslabenie Česko-slovenskej republiky, ktorej existencia sa v tej dobe už de facto schyľovala ku koncu.

Služba v armáde v Slovenskej republike a II. svetová vojnaUpraviť

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (14. 3. 1939) sa Koloman Brezány stal príslušníkom Slovenskej armády. Pre dovtedajšie vynikajúce služobné výsledky a pre nedostatok kvalifikovaných vrcholových dôstojníkov v Slovenskej armáde, bol napokon preradený zo svojej pôvodnej stavovskej skupiny delostrelectva do stavovskej skupiny dôstojníkov generálneho štábu, kde veľmi rýchlo preukázal svoje schopnosti a bol povýšený na majora generálneho štábu. Ako Mjr. gšt. sa Koloman Brezány zúčastnil aj ťaženia slovenskej armády proti Poľsku, pri ktorom zastával významnú štábnu funkciu – prednostu 3. (operačného) oddelenia veliteľstva poľnej armády „Bernolák“. Počas tohto ťaženia sa vlastným diplomatickým nasadením zaslúžil o nekrvavé obsadenie poľského mestečka Zakopané, počas ktorého údajne nepadol jediný výstrel. Boli to práve zbytočné straty na životoch a rastúca Nemecká agresia, ktoré ho primäli prehodnotiť svoje profesionálne i životné postoje.

V roku 1940 sa zaslúžil aj o prevoz troch vlakových súprav streliva, určených pre Nemecko do Juhoslávie, kde boli neskôr použité práve na boj proti Tretej ríši. Za tento počin si okrem vysokého ocenenia z Juhoslávie vyslúžil aj prenasledovanie a vyšetrovanie zo strany Nemecka.

Napriek tomu sa ešte, už ako podplukovník gšt. s nevôľou zúčastnil aj ťaženia Slovenskej armády proti ZSSR po boku Nemeckej armády v rámci operácie „Barbarossa“ v roku 1941 a tiež počiatočných bojových operácii proti ZSSR na Ukrajine. Bol priamo účastný pri bojoch u Vojtkovej, Záluží, ako aj pri Koniuske.

Po návrate z bojového poľa bol ešte v roku 1941 ustanovený prednostom historického oddelenia Ministerstva Národnej Obrany. V roku 1942 bol opäť povolaný na front, tentokrát ako náčelník štábu Rýchlej divízie, ktorej velil generál II. triedy Štefan Jurech. Na prelome rokov 1942/1943 bol účastníkom a aktérom príprav dohody o prechode Rýchlej divízie do zajatia Červenej armády, ktorá sa napokon nezrealizovala.

V roku 1943 sa napokon vrátil na Slovensko, kde bol z Bratislavy prevelený do Žiliny ako oblastný veliteľ brannej výchovy. Rok 1944 bol pre Kolomana Brezányho značne turbulentný v zmysle názorových treníc s velením a hrozilo mu aj prepustenie do výslužby.

Slovenské národné povstanieUpraviť

Po zahájení Slovenského národného povstania, sa Koloman Brezány náchadzal v Žiline, čo mu umožnilo aktívne sa zapojiť do odboja. Ako skúsený veliaci dôstojník okolo seba vytvoril partizánsku skupinu, ktorá operovala v obvode neskoršej IV. taktickej skupiny 1. čs. armády na Slovensku v okolí Prievidze a Handlovej. Od 2. septembra 1944 do 3. mája 1945 vykonával funkciu styčného dôstojníka u partizánskej brigády gen. M.R. Štefánika. Neskôr sa stal jedným z veliteľov partizánskych jednotiek po tom, ako bola 1. čs. armáda na Slovensku zatlačená do hôr v Kuneráde. Potom ako MNO zistilo, že sa pplk. Koloman Brezány zapojil ako partizánsky veliteľ do SNP, ho nový minister NO Štefan Haššík ešte v roku 1944 prepustil zo zboru dôstojníkov z povolania a degradoval ho na strelníka v zálohe.

Služba v obnovenej Československej armádeUpraviť

V závere II. svetovej vojny bol Koloman Brezány opäť prijatý ako pplk. delostrelectva do československej armády. Od mája 1945 potom pôsobil ako posádkový veliteľ v Turčianskom Sv. Martine, odkiaľ bol prevelený do Banskej Bystrice, kde zastával funkciu veliteľa delostrelectva a zástupcu veliteľa divízie. Ako väčšina dôstojníkov, účastných na SNP, ktorí sa zamýšľali ďalej kariérne rozvíjať, sa i Koloman Brezány stal po II. svetovej vojne v dobrej viere členom KSČ. Ako zaslúžilý partizán bol s účinnosťou od 1. 4. 1946 následne povýšený na plukovníka generálneho štábu. V roku 1948 bol povolaný do Najvyššej vojenskej školy v Prahe, kde úspešne absolvoval III. kurz pre vyšších veliteľov, po ktorom malo nasledovať povýšenie do hodnosti generála. O tom, že rok 1948 bol preňho mimoriadne priaznivý, svedčili aj dobové kuloárne indície, ktoré Kolomana Brezányho videli dokonca na poste ministra národnej obrany.

Zmena politickej klímy a koniec vojenskej kariéryUpraviť

Situácia sa však radikálne zmenila už v roku 1949, kedy plk. Koloman Brezány definitívne ukončil školu výrazne podhodnotený. V tomto období sa totiž už začínala prejavovať rastúca politická komunistická mašinéria, pre predstaviteľov ktorej, začínal byť Koloman Brezány nepohodlný. To sa odzrkadlilo už na jeho posudku, ktorý znel: „politicky nie je spoľahlivý“. Akokoľvek pozitívne bol hodnotený v ostatných oblastiach svojej činnosti, a hoci všetky jeho vojenské výsledky ho predurčovali k povýšeniu, pre vrcholných predstaviteľov Komunistickej Strany v Československu sa stal politickou a konkurenčnou hrozbou. Podľa vtedy štandardného modelu bol teda najskôr označený za nepriateľa ľudu a po nútenej dovolenke v roku 1950 bol prepustený z armády do výslužby. Bez udania relevantných dôvodov mu bola ku dňu 1. 11. 1950 dokonca potupne odňatá i vojenská hodnosť Plk. gšt. a ďalej bol evidovaný len ako vojak v zálohe. Mocenské zložky vtedajšieho Československa však mali z jeho možných budúcich aktivít stále veľké obavy a tak sa rozhodli zničiť nie len kariéru Kolomana Brezányho ale aj jeho reputáciu a osobný život.

Život v komunistickej totalite a snahy o odčinenie krívdUpraviť

Koloman Brezány sa po prepustení z čs. armády nemohol zamestnať na žiadnom štátnom, či mestskom úrade, ba dokonca ani v žiadnej administratívnej zložke akéhokoľvek podniku. Toto všetko malo za cieľ zabrániť mu získať akýkoľvek, čo i len nepatrný spoločenský vplyv. Hoci sa Koloman Brezány nikdy nevzdal svojho boja za spravodlivosť, odčinenie krivdy a navrátenie svojho bývalého statusu a vojenských hodností, nedarilo sa mu to. Musel vykonávať len rôzne manuálne práce ako robotník, aby vôbec prežil a uživil svoju rodinu. Okrem toho čelil on i jeho rodina tvrdému diskreditačnému tlaku, prenasledovaniu, odpočúvaniu a inému znevýhodňovaniu v spoločnosti. Dokonca stačilo, aby sa stal čo i len vedúcim pracovnej skupiny robotníkov, už bol vyšetrovaný lokálnymi zložkami Štátnej bezpečnosti. Tvrdé 50-te a miernejšie 60-te roky sa v každom prípade v živote Kolomana Brezányho prejavili tým, že bol odstránený zo všeobecného povedomia. Prvý vážnejší pokus o rehabilitáciu sa začal až v roku 1968, kedy agenda Alexandra Dubčeka začala Kolomanov prípad riešiť. Dejinné udalosti po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy (29. august 1968) do Česko-Slovenska a následné nové sprísnenie socialistického režimu však rehabilitáciu Kolomana Brezányho znemožnili. V roku 1971 bola vec takto uzavretá.

Na sklonku životaUpraviť

Po dlhoročnom úsilí o odčinení krívd minulého režimu, sa napokon Koloman Brezány dočkal v roku 1991 zaslúženej rehabilitácie, ktorou mu bola prinavrátená vojenská hodnosť a titul Plk. gšt. v.v. a bola mu udelená Medaila za výstavbu Českej a Slovenskej armády I. stupňa. Krátko po rehabilitácii, 30. júna 1991, plukovník generálneho štábu Koloman Ladislav Brezány umrel a bol pochovaný s riadnym vojenským ceremoniálom na cintoríne v Žiline.

VyznamenaniaUpraviť

DieloUpraviť

Ako prednášajúci na Vysokej škole vojenskej podrobne spracovával všetky operácie II. svetovej vojny, ktoré opatril mapami a vlastnými komentármi. Jeho prednášky boli veľmi obľúbené u poslucháčov, aj keď bol prísny v ich hodnotení. Do konca svojej kariéry vytvoril monumentálny dvadsaťzväzkový zborník, ktorý nazval „Dejiny Vojny / Dejiny Války“. Tento zborník obsahoval podrobne rozpracované vojenské operácie, s pridaným vlastným odborným komentárom. Všetky exempláre tohto diela spálil sám autor po roku 1950, pretože sa obával, že by mohli byť použité proti nemu v politických procesoch.

Vedecké práceUpraviť

  • 1948Dejiny Vojny (Dejiny Války)

LiteratúraUpraviť

  • Fondy Archívu Rodiny Brezány - Fontes rerum Archivum Familiae Brezányi
  • JABLONICKÝ, Jozef. Z ilegality do povstania – kapitoly z občianskeho odboja. Bratislava, Dali-BB, 2009, 448 s.
  • JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji. Štúdie a články. Bratislava, Kalligram, 2004,
  • JABLONICKÝ, Jozef. Samizdat o odboji II. Štúdie a články. Bratislava, Kalligram, 2006,
  • HRONSKÝ, Marián; KRIVÁ, Anna; ČAPLOVIČ, Miloslav. Vojenské dejiny Slovenska. Zväzok IV 1914 – 1939. Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 264 s. ISBN 80-88842-05-0.
  • ŠTEFANSKÝ, Václav. Armáda v SNP. Bratislava, Pravda, 1984,
  • LACKO, Martin. Proti Poľsku – Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava, ÚPN, 2007,
  • ŠOLC, Jiří. Osudná rozhodnutí – Kapitoly z historie československého odboje v letech 1939-1945. Praha, Naše vojsko, 2006,