Končiar (vrch v Štiavnických vrchoch)
Končiar (880,5 m n. m.[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch. Leží nad obcou Vyhne, približne 5 km severozápadne od Banskej Štiavnice.[2]
| Končiar | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Banská Štiavnica |
| Obec | Banská Štiavnica |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Podcelok | Hodrušská hornatina |
| Povodie | Hron |
| Nadmorská výška | 880,5 m n. m. |
| Súradnice | 48°29′08″S 18°49′45″V / 48,4856°S 18,8293°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Vyhní (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Masív leží v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hodrušská hornatina.[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica.[4] Najbližšími sídlami sú na severozápade situované Vyhne, južne ležiaca Banská Hodruša a východne osada Banky (Banská Štiavnica).[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.[2]
Opis upraviť
Končiar je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od vrchu Paradajs (939 m n. m.) západným smerom na Malý Kerling (821 m n. m.). Západným smerom leží Banský vrch (866 m n. m.) a Klokoč (622 m n. m.), severným Spálený vrch (676 m n. m.) a Ostružia (601 m n. m.), východným Zlatý vrch (850 m n. m.) a Kýzová (745 m n. m.) a južným Kamenný závoz (768 m n. m.) a Jaseňová (805 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, kam vodu z masívu Končiara odvádza Vyhniansky potok.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, no severovýchodným úbočím vedie trasa z Vyhní.
Výhľady upraviť
Vrcholovú časť pokrýva súvislý les, ktorý neponúka rozhľad. Najmä na južných svahoch sú však lokality s nesúvislou vegetáciou, odkiaľ je obmedzený výhľad na okolité vrchy Štiavnických vrchov. Pri vhodných podmienkach vidieť tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú i Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Javorie a južným smerom i niektoré z pohorí v severnom Maďarsku.[6]
Prístup upraviť
Na vrchol nevedie značený chodník, no traverzom prechádza žlto značená trasa z Vyhní na Rumplovskú.
- po
žltej značke severovýchodným traverzom:
- od severozápadu z Vyhní cez rázc. Pod Končiarom
- od juhu z Banskej Hodruše cez rázc. Rumplovská
- po
modrej značke cez rázc. Rumplovská:
- zo severozápadu z Vyhní cez Kerling
- od juhovýchodu z Banskej Štiavnice cez Hadovú[2]
Referencie upraviť
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 78.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-27]. Dostupné online.