Konštantín II. (Grécko)
Konštantín II. (novogr. Κωνσταντίνος – Kontantinos; * 2. jún 1940, Atény – † 10. január 2023, Atény)[1][2] bol v rokoch 1964 – 1967 kráľ Grécka. Nastúpil na trón po smrti svojho otca v roku 1964 a vládol de iure do roku 1973, kedy ho vojenská junta zvrhla a vyhlásila republiku, de facto však vládol len do roku 1967, kedy opustil Grécko. Stal sa šiestym a posledným kráľom Grécka z dynastie Glücksburgovcov, vedľajšej línie Oldenburgovcov.
| Konštantín II. | |
| grécky kráľ | |
 Konštantín II. v roku 1987 | |
.svg) | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Glücksburkovci |
| Panovanie | 1964 – 1973 |
| Predchodca | Pavol I. |
| Nástupca | Jeorjos Papadopulos (ako prezident Grécka) |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 2. jún 1940 Atény, Grécke kráľovstvo |
| Úmrtie | 10. január 2023 (82 rokov) Atény, Grécko |
| Rodina | |
| Manželka | |
| Odkazy | |
| Konštantín II. na greekroyalfamily.gr | |
 | Konštantín II. (multimediálne súbory na commons) |
Mladosť upraviť
Princ Konštantín grécky a dánsky sa narodil 2. júna 1940 v Psychiku (blízko Atén) ako jediný syn gréckeho kráľa Pavla I. a jeho ženy Frederiky Hannoverskej. Pomenovaný je po svojom dedovi, kráľovi Konštantínovi I.
Vyštudoval tri vojenské akadémie, a to leteckú, armádnu a námornú. Navštevoval tiež špeciálnu školu leteckých ozbrojených síl NATO v Nemecku a Aténsku univerzitu, kde študoval právo.
Šport upraviť
V mladosti veľa športoval. V roku 1960 sa zúčastnil letných olympijských hier v Ríme a vyhral zlatú medailu v jachtingu (trieda Dragon). Má čierny opasok v karate, bol dobrý plavec a bežec, tiež jazdil na koni a hral squash.
Vláda upraviť
V roku 1964, krátko pred uzavretím sobáša, kráľ Pavlos zomrel a Konstantinos nastúpil na trón. Bol vtedy veľmi neskúsený a pod silným vplyvom svojej matky. V krajine prebiehal boj za demokratizáciu politického života. Grécko bolo polarizované medzi monarchistami a republikánmi.
Prevrat a vláda vojenskej junty upraviť
V roku 1967 sa mali konať voľby, ale v noci z 20. na 21. apríla 1967 vykonali traja armádni dôstojníci Jeorjos Papadopulos, Nikolaos Makarezos a Stylianos Pattakos štátny prevrat a zaviedli v krajine výnimočný stav. Čoskoro bol rozpustený parlament a vlády v krajine sa ujala vojenská diktatúra (junta) s ultranacionálnymi a protiľavicovými rysmi. Následne sa junta začala zbavovať svojich odporcov vo všetkých významných oblastiach kultúrneho a spoločenského života. Grécky kráľ Konštantín II. po nevydarenom ozbrojenom povstaní proti režimu opustil krajinu. Junta na to reagovala zriadením regenta. Kráľ sa zdržiaval v Ríme, kam za ním predstavitelia junty poslali prostredníkmi vyjednať podmienky jeho návratu do krajiny, kráľ však trval na úplnom zavedení demokracie. S tým nový režim nesúhlasil. V novembri 1968 bola vyhlásená ústava, ktorá síce nezrušila monarchiu, ale zbavila kráľa všetkých možných práv. V roku 1973 došlo k ďalšiemu prevratu a vo sfalšovanom referende bolo rozhodnuté, že sa Grécko stane republikou. Monarchia tak bola zrušená a kráľ mal zakázaný návrat do krajiny. Udalosti v júli 1974 viedli k pádu vojenského režimu, bola obnovená civilná vláda a vyhlásené ďalšie referendum, v ktorom väčšina Grékov potvrdila zrušenie monarchie.
Život v exile upraviť
Kráľ Konštantín II. sa do Grécka vrátil až v roku 1981 na pohreb svojej matky Frederiky. Bolo mu dovolené stráviť vo svojej vlasti iba niekoľko hodín. Na začiatku 90. rokov sa začal objavovať častejšie v gréckych médiách. V roku 1992 uzavrel dohodu s konzervatívnou vládou premiéra Konstantina Mitsotakisa, v ktorej postúpil väčšinu svojich pozemkov v Grécku neziskovej nadácii výmenou za bývalý kráľovský palác Tatoi a možnosť odviezť si z Grécka hnuteľný majetok.
Spor s gréckou vládou upraviť
V roku 1993 navštívil Grécko znovu, ale vláde sa nepáčilo jeho cestovanie po krajine a žiadala ho, aby ihneď Grécko opustil. V roku 1994 druhá vláda Andreasa Papandrea zbavila Konštantína všetkého zvyšného majetku v Grécku i gréckeho občianstva. Konstantinos vtedy žaloval štát za porušovanie ľudských práv u medzinárodného súdu a získal peňažnú kompenzáciu vo výške 4 miliónov € za prepadnutý majetok. Nebolo mu však vrátené grécke občianstvo a pas, ak si nezaobstará priezvisko, ktoré Konstantinos dovtedy odmietal používať, odvolávajúc sa na to, že jeho rodina priezvisko nemá. Používal kráľovský titul podľa medzinárodných protokolov, ale ústava gréckej republiky šľachtické tituly neuznáva. Až do roku 1994 bol jeho oficiálny grécky pas vystavený na meno Konstantinos, bývalý kráľ Grécka. Nový zákon toto zakazuje, ale Konstantinos sa odmietal podriadiť a ďalej používal titul Kráľ Konštantín.
Rodina upraviť
V roku 1964 sa oženil s princeznou Annou-Máriou, sestrou dánskej kráľovnej Margaréty II. Z ich zväzku vzišlo päť detí:
Vyznamenania upraviť
- 1962: dánsky Rád slona
- 1962: nórsky Rád svätého Olafa
- 1962: španielsky Rád Zlatého rúna
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Constantine II. In: Encyclopædia Britannica [online]. Encyclopædia Britannica, 1998-07-20, [cit. 2023-01-11]. Dostupné online.
- ↑ iDNES.cz, ČTK. V Athénách zemřel poslední řecký král. Konstantin II. byl bratrancem Karla III.. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2023-01-10. Dostupné online [cit. 2023-01-11].
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konštantín II. (Grécko)
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konstantin II. Řecký na českej Wikipédii.