Kopce (1 334,0 m n. m.[1]) sú tretí najvyšší vrch pohoria Poľana, krajinného celku Slovenského stredohoria.[2] Leží nad osadou Kyslinky, približne 8 km severne od Hriňovej.[3] Veľká časť masívu patrí do NPR Zadná Poľana, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Poľana.

Kopce
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okresy Detva, Brezno, Zvolen
Obce Valaská, Hriňová, Očová
Pohorie Poľana
Podcelok Vysoká Poľana
Povodie Hron
Nadmorská výška 1 334,0 m n. m.
Súradnice 48°39′16″S 19°29′39″V / 48,6544°S 19,4942°V / 48.6544; 19.4942
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup po značke z Lomu nad Rimavicou
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej polovici strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vysoká Poľana.[2] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, na hranici okresov Detva, Zvolen a Brezno a zasahuje na katastrálne územia mesta Hriňová a obcí Očová a Valaská.[4] Najbližšími sídlami je západne situovaná osada Kyslinky a na juhu ležiace mesto Hriňová.[3]

Opis upraviť

Vrch leží vo východnej časti hlavného hrebeňa, ktorý vedie okrajom zvyšku kaldery, čoby pozostatku stratovulkánu. Južne leží vrch Sedlo (1 043 m n. m.), juhozápadným smerom po hrebeni susedí dominantná Poľana (1 458 m n. m.), západne leží Šafraníčka (1 015 m n. m.), severozápadne sa v hrebení nachádza Brusniansky grúň (1 271 m n. m.) a východným smerom susedí Záhorská skala (1 132 m n. m.).[5] Oblasť patrí do povodia Hrona, hoci vodné toky smerujú rôznymi smermi; západné svahy hrebeňa sú pramennou oblasťou Hučavy, smerujúcej do Slatiny, severovýchodné svahy odvodňujú prítoky Kamenistého potoka do Čierneho Hrona a juhovýchod masívu odvádzajú vodu rieke Slatina.[3] Vrcholom prechádza Rudná magistrála, na ktorú sa tu pripája chodník z Lomu nad Rimavicou.

Výhľady upraviť

Zalesnený vrch poskytuje len veľmi obmedzený výhľad. Z vhodných miest s riedkym porastom sú viditeľné najmä okolité vrchy Poľany a Veporských vrchov. Pri priaznivých podmienkach je však pozorovateľná aj časť hrebeňa Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Veľkej Fatry, východným smerom dominuje Fabova hoľa, Klenovský Vepor a Čierťaž. Ojedinele sú ponad nízkotatranský hrebeň pozorovateľné aj končiare Vysokých Tatier.[6]

Prístup upraviť

Referencie upraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. S. 81.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  4. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  5. Poľana. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť