Kostol Krista Kráľa (Prešov)
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol.
| Kostol Krista Kráľa | |
| farský kostol | |
 Kostol Krista Kráľa koncom roka 2016
| |
| Patrocínium: Kristus Kráľ | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Prešov |
| Mesto | Prešov |
| Sídlisko | Sekčov |
| Región | Šariš |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka |
| - cirkevná provincia | Východná provincia |
| - arcidiecéza | Košická arcidiecéza |
| - dekanát | Prešov – stred |
| - farnosť | Farnosť Krista Kráľa, Prešov – Sekčov |
| Adresa | Námestie Krista Kráľa 1, 080 01 Prešov |
| - súradnice | 48°59′38″S 21°16′21″V / 48,993948°S 21,272444°V |
| Architekt | Ing. arch. Jozef Troliga |
| Výstavba | 1992 |
| - dokončenie | 1997 |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 11. november 2000 (Mons. Alojz Tkáč) |
| Správa | Vdp. Pavol Kožuško, farský administrátor |
| Vlastník | Rímskokatolícka farnosť Krista Kráľa[1] |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Webová stránka: sekcov.fara.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Je farským kostolom Farnosti Krista Kráľa, Prešov – Sekčov, ktorá patrí pod dekanát Prešov – stred v Košickej arcidiecéze.[2]
Poloha upraviť
Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov. Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.
Popis upraviť
Exteriér upraviť
Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry. Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.[3]
Interiér upraviť
Presbytérium upraviť
Kostol je klasickým centrálnym kostolom. Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór. Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu. Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku. Večné svetlo je umiestnené tesne nad bohostánkom.[3]
Sochy upraviť
Socha Ježiša Krista upraviť
Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art. Igorom Galuškom spoluautorom krížovej cesty.[3]
Socha Panny Márie upraviť
Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp. dekan Martin Telepun za prítomnosti predstavenej sestier IBMV slávnostne posvätil.[3]
Bohoslužby upraviť
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát.[4] Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare.[5] Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku. Do farnosti patrí aj kaplnka Božieho milosrdenstva v poliklinike Procare.[6]
| Deň | Čas | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Pondelok | 6.00 | 18.00 | |||
| Utorok | 9.00 | 18.00 | |||
| Streda | 6.00 | 18.00 (svätá omša obzvlášť pre deti) | |||
| Štvrtok | 9.00 | 18.00 (po svätej omši adorácia k Sviatosti oltárnej do 19.30) | |||
| Piatok | 6.00 | 18.00 (svätá omša obzvlášť pre mladých a birmovancov) | |||
| Sobota | 7.00 | 18.00 | |||
| Nedeľa | 6.00 | 7.00 | 9.00 | 11.00 | 18.00 |
V prikázaný sviatok, ktorý pripadne na pracovný deň bývajú sväté omše v týchto časoch: 6.00, 9.00, 16.00, 18.00
V prikázaný sviatok, ktorý pripadne na deň pracovného pokoja, alebo štátny sviatok bývajú bohoslužby v týchto časoch: 6.00, 7.00, 9.00, 11.00, 18.00.
Správa upraviť
Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško.[7][2] Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp. Bartolomej Salanci bol prvým farárom tejto farnosti a to v rokoch 1997 až 2007.[8] Kaplánov sa vo farnosti vystriedalo mnoho, ich zoznam viď tu Archivované 2019-08-05 na Wayback Machine.
Fotogaléria upraviť
-
Nový oltár kostola -
pohľad od hlavného vchodu pred rekonštrukciou -
oltár a lavice z chóru pred rekonštrukciou -
priestor pre organistu a zbor -
chór
Referencie upraviť
- ↑ ÚRAD GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Kataster nehnuteľností | ZBGIS [online]. zbgis.skgeodesy.sk, [cit. 2019-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b ACTA CURIAE ARCHIEPISCOPALIS CASSOVIENSIS [online]. ke-arcidieceza.sk, 2020-06-12, [cit. 2021-05-09]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu.
- ↑ a b Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-09 z originálu.
- ↑ Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2019-06-24, [cit. 2019-07-01]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Prešov - Sekčov - farnosť Krista Kráľa : Prešov - Solivar - dekanát :: Created by Pavol Elias [online]. farskyurad.sk, [cit. 2019-04-01]. Dostupné online. Archivované 2019-04-01 z originálu.
- ↑ Facebook [online]. facebook.com, [cit. 2020-07-04]. Dostupné online.
- ↑ Farnosť Krista Kráľa, Prešov-Sekčov [online]. 2011-11-13, [cit. 2019-08-06]. Dostupné online. Archivované 2019-08-05 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol Krista Kráľa (Prešov)
Externé odkazy upraviť
- Kostol Krista Kráľa Archivované 2019-04-01 na Wayback Machine na internetovej stránke sekcov.fara.sk
- Kostol Krista Kráľa na internetovej stránke dokostola.sk
- Kostol Krista Kráľa Archivované 2019-04-01 na Wayback Machine na internetovej stránke farskyurad.sk