Kostol svätého Jána (Vilnius)

Kostol sv. Jána (po litovsky: Šv. Jono Krikštytojo ir šv. Jono Apaštalo ir evangelisto bažnyčia) je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto hlavného mesta Litvy Vilniusu.

Kostol svätého Jána
(Šv. Jono Krikštytojo ir Šv. Jono apaštalo ir evangelisto bažnyčia)
Štát Litva Litva
Mesto Vilnius
Mestská časť Staré Mesto
Náboženstvo kresťanstvo
 - cirkev rímskokatolícka
Súradnice 54°40′56″S 25°17′18″V / 54,68231°S 25,28833°V / 54.68231; 25.28833
Architekt Johann Christoph Glaubitz
Štýl barok
Výstavba 1388 – 1426
 - rekonštrukcia 1738 – 1748
Litva s vyznačenou polohou kostola
Litva s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of St. Johns in Vilnius
Webová stránka: http://www.jonai.lt/
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

Kostol založil knieža Jogailo po tom ako v roku 1387 Litva oficiálne prijala kresťanstvo. V roku 1571 ho dali do patronátu jezuitom, ktorí ho pripojili k akadémii a architektonicky upravili. V roku 1655 bol po obsadení Litvy ruskými vojskami zničený a začiatkom 18. storočia - v roku 1702 - Švédmi rozkradnutý. V rokoch 1773 - 1812 kostol patril Lekárskej akadémii Vilniuskej univerzity.

Architektúra upraviť

Hoci bol kostol založený v roku 1387, stavebné práce na ňom ukončili až v roku 1423. Rekonštrukčné práce tiež zanechali na kostole stopy. Trojloďový kostol (dodnes takým aj zostal) bol najprv postavený v gotickom štýle s ôsmimi piliermi a presbytériom. Okrem týchto ôsmich sĺpov veľkoleposť kostola dotváralo aj mnoho oporných pilierov. Zvonicu ku kostolu pristavali začiatkom 16. storočia, neskôr ju však zbúrali. Za jezuitov bol kostol celkovo predĺžený o šírku kostolných lodí. Muselo sa teda pristúpiť k zbúraniu starého presbytéria a postaveniu novej apsidy v neskorogotickom štýle.

Koncom 16. storočia sa začala stavať nová, 68 metrov vysoká zvonica, ktorej stavba mala dve etapy - gotickú a renesančnú. Na vrchu zvonice sa nachádza 6,2 metra vysoký kríž. Historici predpokladajú, že začiatok jej stavby sa datuje na rok 1608 a jej prvá rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 1743, nie je to však potvrdené.

Na začiatku 17. storočia boli v architektonickom štýle barok zrekonštruované hodiny a nový - renesančný - vzhľad dostala aj hlavná fasáda kostola. V roku 1737 kostol a zvonica vyhoreli a museli byť znova rekonštruované. K zvonici pribudovali barokový balkón (okná zvonice sú vitrážovité) a na fasádu kostola sv. Jána tiež pribudli barokové prvky.

Prestavba kostola sa dotkla aj interiéru. Boli v ňom vybudované nové klenby, chór pre organ a hlavný oltár od litovského architekta Jonasa Kristupasa Glaubicasa. Na hlavnom oltári sa nachádza niekoľko sôch sv. Jána , a to sv. Jána I. (pápeža), bahoslaveného Jána kardinála (patriarchu), sv. Jána Nepomuckého (kanonika) a sv. Jána (biskupa). Za hlavným oltárom je oltár Márie Loretskej so sochou Panny Márie. Vľavo od nej sú sochy ukrižovania Ježiša Krista, sv. Kazimíra, sv. Jozefa a sv. Ignáca. Na pravej strane lode kostola je oltár plačucej Matky Božej, oltár sv. Archanjela Michala, oltár sv. Petra a sv. Pavla a oltár sv. Františka Xaverského. Dodnes sa z takýchto 23 barokových oltárov zachovalo desať. Ich kompozícia je litovským unikátom. Na ploche kostola sú roozstavané tri na konci hlavnej lode a sedem za nimi na rôznych úrovniach. Oltáre v apside sú spojené schodami. Súčasťou jedného z oltárov je kríž s ukrižovaným Kristom. Okrem oltárov zdobiacich vnútro kostola sa v interiéri nachádza aj osemnásť sôch od Jonasa Gedelisa - dvanásť z nich sú sochy sv. Jána.

V roku 1786 boli zrekonštruované interiérové hodiny kostola. Pred nimi postavili pozlátené dvere s erbom. Strop klenby zdobí freska.

V roku 1827 kostol rekonštruovali v duchu klasicizmu. Na jeho južnej fasáde pri bočnom vchode dodnes stojí klasicistický portikus (dielo architekta Karolisa Podčašinskisa) so štyrmi korintskými stĺpmi. Zbúral trinásť oltárov a miesto nich k pilierom postavil sochy sv. Jána. Všetky fresky na stenách kostola omietol. Stenu medzi kostolom a zvonicou zo strany ulice zbúral.

V roku 1898 boli do deviatich okien presbytéria naištalované vitráže. Na prelome 19. a 20. storočia do interiéru kostola naištalovali niekoľko pamätných tabúľ patriacich významným činovníkom vedy a kultúry, ktorých meno sa spája s Vilniuskou univerzitou - básnikovi Adamovi Mickiewiczovi (1889), skladateľovi Stanislavovi Moniuszkovi a iným.

Súčasnosť upraviť

Po rekonštrukcii kostola sa v ňom od roku 1963 nachádza múzeum s exponátmi Vilniuskej univerzity.

Galéria upraviť

Zdroj upraviť