Kozelník

obec na Slovensku

Kozelník je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica.

Kozelník
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 390 m n. m.
Súradnice 48°30′49″S 18°59′51″V / 48,5135°S 18,9975°V / 48.5135; 18.9975
Rozloha 9,01 km² (901 ha) [1]
Obyvateľstvo 169 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 18,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1518
Starosta Soňa Pallayová[3] (nezávislá)
PSČ 966 15 (pošta Banská Belá)
ŠÚJ 516953
EČV (do r. 2022) BS
Tel. predvoľba +421-45
Adresa obecného
úradu
Kozelník 16
E-mailová adresa ocukozelnik@gmail.com
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: kozelnik.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Historická budova v Kozelníku z roku 1777 slúžila ako prepriahareň koní. V tých časoch boli koče a povozy hlavným dopravným prostriedkom a na dlhších trasách bolo potrebné meniť unavené ťažné kone za oddýchnuté.
  • Hlavná budova je dvojpodlažná s kuchyňou v prízemnej časti, pohostinstvom. Na poschodí boli ubytovacie príp. rokovacie izby. Pri hlavnej budove sa nachádzajú dve prízemné budovy kde bola stajňa pre kone a zároveň vjazd a výjazd, dielňa. Budova bola postavená v roku 1777 grófom Františkom Andrássym na jeho panstve. Andrássyovci vlastnili rozsiahle majetky na Gemeri a často premávali medzi Košicami, Rožňavou a svojimi sídlami. Prepriaháreň dal postaviť pri križovatke ciest smerom na Dobšinú, Betliar a Rožňavu. Prevádzka fungovala na princípe výmeny zapriahnutých koní za oddýchnuté. K dispozícii bolo zvyčajne 8 až 12 koní pripravených na cestu. Hostinské služby poskytovali jedlo a nápoje unaveným kočišom a cestujúcim. Zlaté časy zažila prepriaháreň v 19. storočí, keď touto trasou premávali kúpeľní hostia, turisti aj panstvo. Častými hosťami boli Andrássyovci, Sztárayovci či Csákyovci. Okrem šľachty tu oddychovali umelci, vedci, obchodníci. Medzi významných hostí v 19. storočí patrili grófka Žofia Andrássyová, básnik Ján Botto, skladateľ Franz Liszt či maliar Július Kossányi. Okrem šľachty tu oddychovali významní turisti a horolezci smerujúci do Vysokých Tatier, napr. poľský spisovateľ Stanisław Staszic. V roku 1853 bola prepriaháreň miestom tajného stretnutia Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu. Počas druhej svetovej vojny budova slúžila ako kasárne a skladisko nemeckej armády. V 20. storočí význam budovy upadal s nástupom automobilovej dopravy. Budova chátrala, až ju v 80. rokoch zrekonštruovali na hostinec. Dodnes slúži ako motorest s možnosťou občerstvenia. Zachované historické prvky pripomínajú slávne časy tejto zastávky. Táto prepriaháreň ležala na významnej obchodnej a poštovej trase spájajúcej mestá ako Budapešť, Košice, Prešov a Poľsko. Denne ňou prechádzalo množstvo povozov prepravujúcich tovar aj osoby. Samotná budova bola murovaná, tvorená prízemím a poschodím. V prízemí sa nachádzali maštale pre kone, sklady krmiva a náradia. Na poschodí boli izby pre pocestných a personál. Strecha bola sedlová, krytá šindľom. Fasádu zdobil vstupný rizalit so štukovou výzdobou. - Presný dátum začatia výstavby prepriahárne v Kozelniku nie je známy, no gróf František Andrássy ju dal postaviť niekedy okolo roku 1777. Stavbu realizovali remeselníci z okolitých dedín pod vedením murárskeho majstra Jána Kováča z Gelnice. - Ako stavebný materiál sa použilo kameň z lokálnych lomov, tehly vyrobené priamo na Andrássyovských panstvách, drevo z okolitých lesov. Strešnú krytinu tvoril smrekový šindeľ. Medzi významné osobnosti, ktoré tu pravdepodobne v rámci svojich ciest oddychovali a prepriahali kone, patrili napr.: - Uhorskí panovníci, ako Mária Terézia alebo František II., cestujúci medzi Viedňou a Budapešťou - Aristokrati ako rodina Andrássyovcov, ktorí často navštevovali svoje majetky na Gemeri - Vysokí cirkevní hodnostári cestujúci z Košíc do Poľska a späť - Významní vedci, umelci alebo profesori na ceste za poznaním či inšpiráciou (Matej Bel, Ján Kollár, Ľudovít Štúr) - Kúpeľní hostia smerujúci do Bardejovských Kúpeľov, Piešťan či Trenčianskych Teplíc - Turisti objavujúci krásy Slovenského raja, Spišského hradu či Vysokých Tatier Budova tak za uplynulé storočia zažila množstvo zaujímavých stretnutí a okamihov našich dejín. Dodnes si zachovala svoj historický význam aj čaro. - Interiér budovy zdobili omietky s štukovou výzdobou rastlinných ornamentov. Steny prízemia boli obložené kamenným obkladom. Na poschodí sa nachádzali drevené trámové stropy. - Súčasťou areálu boli aj hospodárske budovy - maštale, sklady, kováčska vyhňa. Pracovalo tu 5 až 8 zamestnancov starajúcich sa o kone a prevádzku.   - Cez deň bývalo v prepriahárni pripravených 10 až 15 koní rôznych plemien - hrubej krvnej línie, noniusi, arabi. K dispozícii bol aj zásobník s krmivom. - Koncom 19. storočia pribudla ku budove prístavba, ktorá slúžila ako ďalšia ubytovacia časť. Prevádzka fungovala až do 50. rokov 20. storočia. Dúfam, že tieto dodatočné detaily ešte lepšie priblížia bohatú históriu tejto zaujímavej budovy. - Podľa dobových záznamov trvala výstavba budovy asi 9 mesiacov. Pracovalo na nej priebežne 15 až 20 remeselníkov. - Presné náklady na výstavbu nie sú známe, no predpokladá sa suma okolo 5000 zlatých. Financovanie zabezpečil gróf Andrássy z príjmov svojich panstiev. - Okrem hlavnej budovy boli súčasťou areálu aj hospodárske objekty - maštale, sklady sena a slamy, vozovňa či kováčska vyhňa. - Z písomných správ vieme, že v roku 1812 prepriaháreň vyhorela. Bola však rýchlo opravená a prevádzka obnovená. - Po smrti Františka Andrássyho v roku 1815 prešla budova do majetku jeho syna grófa Štefana Andrássyho. - Po vojne objekt využívalo poľnohospodárske družstvo až do 80. rokov, kedy sa začala postupná rekonštrukcia. Dúfam, že tieto informácie ešte viac dotvárajú fascinujúcu históriu tejto významnej zastávky našich dejín.
  • Dedinská zvonica, jednoduchá murovaná stavba so stanovou strechou z 18. storočia.[4]

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť