Kráľova hoľa (geomorfologická časť)

Kráľova hoľa je geomorfologickou časťou Kráľovohoľských Tatier. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji pohoria a rovnomenný najvyšší vrch dosahuje 1 946 m n. m.[1]

Kráľova hoľa
geomorfologická časť
Kráľovohoľských Tatier
Masív Kráľovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Banskobystrický
Okresy Brezno, Poprad
Časť Kráľovohoľských Tatier
Hranice Slovenský raj, Heľpianske podolie, Priehyba, Teplická kotlina, Predná hoľa
Rieky Hron, Hnilec, Čierny Váh
Súradnice 48°53′S 20°08′V / 48,88°S 20,13°V / 48.88; 20.13
Najvyšší bod Kráľova hoľa
 - výška 1 946 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 900 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Kráľova hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vymedzenie

upraviť

Územie leží na juhovýchodnom okraji Nízkych Tatier, v hlavnom hrebeni oddelené Ždiarskym sedlom od susednej časti Priehyba. Severne leží Teplická kotlina a na severovýchode nadväzuje Predná hoľa. Východný okraj lemuje Slovenský raj (podcelok Spišsko-gemerského krasu) a južným smerom nadväzuje Heľpianske podolie, ktoré je podcelkom Horehronského podolia.[2]

Ochrana územia

upraviť

Prakticky celé územie tejto časti Kráľovohoľských Tatier leží v Národnom parku Nízke Tatry, resp. jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je prírodná rezervácia Martalúzka.[3]

Turizmus

upraviť

Kráľova hoľa, čoby jeden z národných vrchov Slovenska, je najnavštevovanejší vrch vo východnej časti Nízkych Tatier. Z horehronskej časti prístup na vrchol uľahčuje obslužná cesta k vysielaču, ktorý napomáha k jednoznačnej identifikácii vrchu. Značené turistické chodníky vedú z viacerých okolitých obcí a dolín, hrebeňom zo sedla Čertovica do Telgártu a sedla Besník prechádza   červeno značená turistická magistrála Cesta hrdinov SNP. Práve hrebeňovka týmto pohorím patrí k najatraktívnejším túram, vyhľadávané sú tiež cyklotrasy, vedené dlhými liptovskými údoliami.

Na severnom svahu Kráľovej hole pramení Čierny Váh, blízko vrcholu na východnom svahu zasa rieka Hnilec a neďaleko Telgártu je (už v Horehronskom podolí) prameň Hrona.[3]

Referencie

upraviť
  1. Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.
  3. a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-14]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť