Otvoriť hlavné menu
Kráľovská záhrada

Kráľovská záhrada je záhrada v Prahe na Hradčanoch na severnom hrebeni tiahnúcom sa od západu k východu. Má rozlohu 3,6 ha a od Pražského hradu ju oddeľuje Jelenia priekopa.

Obsah

DejinyUpraviť

Záhradu založil v roku 1534 cisár Ferdinand I. Habsbruský na mieste pôvodných stredovekých vinohradov. Bola navrhnutá v renesančnom slohu a postupom doby do nej pribudlo veľa objektov. Vo východnom cípe je to napr. renesančný Letohrádok kráľovnej Anny. Uprostred je to Míčovna a sochy od Maxmilliána Brokoofa a M. Bendla, na západe potom Vila Dr. Eduarda Beneša. Hlavným cieľom záhrady bolo pestovanie stromov nezodpovedajúcich biotopu Strednej Európy, preto sú tu gaštany, javory, liesky a ďalšie nepôvodné druhy. V súčasnosti priestor záhrady nie je jednoliaty, ale je tvorený rôznymi oddielmi, ktoré boli upravované a prepracovávané v priebehu storočí.

Popis záhradyUpraviť

Záhrada je na svojom západnom cípe ohraničená cestou vedúcou cez Prašný most do Hradu, na opačnej strane potom Letohrádkom kráľovnej Anny, nesprávne označovaným ako Belvedér. Na južnej strane hraničí s Jeleňou priekopou, ktorá ju oddeľuje od Pražského hradu. Na severnej strane sa nachádza múr. V zahrade je rada objektůov, sôch, fontán, vodotryskov a záhradnických prvkov. Patrí sem:

 
Ozdobné murované ploty
  • Letohrádok kráľovnej Anny – renesančná stavba z polovice 16. storočia slúžiaca pôvodne manželke Ferdinanda I. Anne Jagelovskej. Neskôr za vlády Jozefa II. muničný sklad a od 50. rokov občasná galéria.
  • Giardinetto – časť záhrady pred letohrádkom charakterizovaná krami pestovanými v bludiskových uličkách. Uprostred giardinetta sa nachádza tzv. Spievajúca fontána.
  • Spievajúca fontána – renesančná fontána od talianskeho umelca Francesca Terza, odliata v dielnie zvonára Tomáša Jaroša. Spievajúca sa jej hovorí preto, že voda dopadajúca do medenej misky vytvára melodický zvuk.
  • Oranžériaskleník založený za vlády Rudolfa II. určený na pestovanie citrusov, mandlí a inej stredozemskej flóry. V súčasnosti je využívaný k rozpestovávanie izbových kvetín. Stavba je typickou ukážkou tvorby Evy Jiřičné.
  • Míčovna – pôvodne renesančná stavba dokončená nemeckým architektom Bonifácom Wohlmutom v druhej polovici 16. storočia slúžila k loptovým hrám. Interiér bol zničený bombardováním v roku 1945. V súčasnosti je občas využívaná na kultúrne účely.
  • Alegória nocibaroková socha z dielne Matyáša Bernarda Brauna uená pred míčovnou.
  • Herkules – baroková socha od M. Bendla.
  • Prezidentský dom – slúži prezidentom ako miesto odpočinku, nie je však stále obývaná.
  • Leví dvor – pôvodne prvá pražská zoo založená Rudolfom II. Fungovala do roku 1740. V súčasnoti tu je romantická reštaurácia so záhradou farebných ruží a skleníkmi.
  • Technické budovy – niekoľko budov rôzneho veku pri vstupe na Prašný most slúžiacich v súčasnosti ako zázemie pracovníkov hradu a hradnej stráže.

Stromy a kríkyUpraviť

V Kráľovskej záhrade je možné nájsť statné stromy vo veku zhruba do 150 – 300 rokov. Sú to väčšinou dreviny nepôvodné, teda dovezené z cudziny, aj keď je tu niekoľko líp. Prevažujú hlavne listnaté stromy (javor, buk, gaštan, dub), ale aj menšie ihličňany, z kríkov to sú nádherne kvitnúce magnólie.

Prevádzka záhradyUpraviť

Záhrada je rovnako iné záhrady Pražského hradu otvorená len cez deň, v zime je úplne zatvorená.

GalériaUpraviť

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Královská zahrada na českej Wikipédii.