Krivonos smrekový

druh vtáka rodu Loxia

Krivonos smrekový alebo krivonos obyčajný[3] (Loxia curvirostra) je malý spevavý vták z čeľade pinkovité (Fringillidae). Žije v páse boreálnych a horských ihličnatých lesov severnej pologule.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krivonos smrekový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celkové stavy sú stabilné, populácia v Severnej Amerike je posledných 40 rokov stabilná, v krajinách Európskej únie má populácia kolísavý charakter.[1]

Krivonos smrekový

samček
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Loxia curvirostra
Linnaeus, 1758
Synonymá
krivonos obyčajný

Mapa rozšírenia krivonosa smrekového
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
      Na potulkách (závislosť na sezóne nejasná)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Loxia curvirostra

Opis upraviť

Krivonos smrekový je nápadný vták (mierne väčší než vrabec) so silno stavaným telom, nápadne krátkym chvostom a charakteristickým zakriveným zobákom s prekríženými špičkami. Samec je tehlovo červený s hnedými krídlami a chvostom, šedým zobákom a hnedými končatinami. Samica je menej nápadná, najčastejšie olivovo žltozelená s krídlami a chvostom rovnakom sfarbenými ako samec. Mladé vtáky sa podobajú samičkám. Sú olivovo zelené s tmavohnedým žíhaním.

  • Dĺžka tela: 16[5] - 17 cm[6]
  • Rozpätie krídel: 28 cm
  • Hmotnosť: 38 - 44 g[7]

Rozšírenie upraviť

Ide o hojne rozšíreného spevavca žijúceho v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Súčasná populácia je pritom odhadovaná na 15 000 000 jedincov, ktorí žijú na ploche väčšej než 10 000 000 km².

Oblasť hniezdenia, početnosť a doba výskytu v strednej Európe sa každoročne mení v závislosti na úrode semien. Nepravidelné presuny majú často charakter invázií. Často celá populácia opustí oblasť a na niekoľko rokov osídli invázne iné územia.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 25 000 - 50 000, zimujúcich jedincov 40 000 - 70 000. Druh je fluktujúci, územie na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Ekológia upraviť

Mimo hniezdenia žije krivonos smrekový obvykle v menších, rozvoľnenejších kŕdľoch. Je veľmi obratný, rýchlo preskakuje z vetvi na vetvu, často visí aj hore nohami. Je typickým semenožravcom, ktorý požiera výhradne semena ihličnatých stromov, predovšetkým smrekov a borovíc. Často sa ozýva tvrdým „kip kip“.

Hniezdi po celý rok, v severnej a strednej Európe najčastejšie v dobe od augusta do apríla/mája, v Škandinávii od prostriedka januára do prostriedka mája v závislosti na množstve potravy jeden až dvakrát do roka. Dobre ukryté hniezdo si stavia najčastejšie na smrekoch vo výške 3 až 35 m.[11] Do neho kladie 3 – 4 vajcia o veľkosti 22 × 16 mm, biele s čiernymi a hnedými škvrnami, ich inkubačná doba trvá 14 – 16 dní. V chladnom období samička opúšťa hniezdo len zriedka a necháva sa kŕmiť samcom. Rodičia mláďatá kŕmia až do tej doby, dokiaľ im nestvrdnú a nezakrivia zobáčiky (14 – 20 dní).

Poddruhy upraviť

Eurázijské a stredomorské populácie
  • Loxia c. balearica
  • Loxia c. poliogyna
  • Loxia c. corsicana
  • Loxia c. guillemardi
  • Loxia c. mariae
  • Loxia c. luzoniensis
  • Loxia c. meridionalis
  • Loxia c. altaiensis
  • Loxia c. tianschanica
  • Loxia c. himalayensis
  • Loxia c. japonica
Severo a stredoamerické populácie
(biometrická klasifikácia)
  • (†?) Loxia c. percna
  • Loxia c. minor
  • Loxia c. sitkensis
  • Loxia c. neogaea
  • Loxia c. benti
  • Loxia c. grinnelli
  • Loxia c. bendirei
  • Loxia c. stricklandi
  • Loxia c. mesamericana

Existujú aj alternatívne taxonómie poddruhov podľa audiometrickej klasifikácie.

Chov a kultúrny význam upraviť

Krivonos smrekový bol v minulosti vítanou korisťou. Od prehistórie, po celý stredovek a v novoveku až do polovice 19. storočia bol spolu s inými pinkovitými vtákmi bežne chytaný ako zdroj potravy. Od nepamäti až do 40. rokov 20. storočia bol obľúbeným a rozšíreným klietkovým vtákom, najmä v horských oblastiach. Krivonos s obľubou vyzobáva vápenatú omietku zo stien chalúp v horských oblastiach. Škody však nie sú významné.

Ochrana upraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]

Odporúčaným opatrením na ochranu tohoto druhu je ochrana rozsiahlych plôch starých lesov, predĺženie rubnej doby a zachovávanie jadrových zón vo forme starých porastov a to rozptýlene v pohoriach na veľké vzdialenosti, pretože krivonos smrekový sa vie presúvať po rozsiahlych oblastiach.[11] Dôležitým faktorom v ochrane všetkých lesných druhov vtákov sú správne spôsoby obhospodarovania lesov, nerúbať v hniezdnej dobe a nie veľkoplošným holorubným spôsobom.[4]

Hlas upraviť

Hlas

3 min. 15 s., Nemecko, trilkovitý spev brhlíka obyčajného sa silno zaplieta do hlasov krivonosa.

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 23. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-11]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Krivonos obyčajný / Krivonos smrekový, s. 619 - 620.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. a b BirdLife International (2020) Species factsheet: Loxia curvirostra [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online. (En)
  12. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
  13. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křivka obecná na českej Wikipédii.