Krompachy
Krompachy (nem. Krompach, Krombach, maď. Korompa, lat. Krompachinum)[5] sú mesto na východnom Slovensku na Spiši v Košickom kraji v okrese Spišská Nová Ves.
Krompachy | |
mesto | |
Námestie slobody
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Vodné toky | Hornád, Slovinský potok |
Nadmorská výška | 379 m n. m. |
Súradnice | 48°54′50″S 20°52′26″V / 48,913889°S 20,873889°V |
Rozloha | 22,89 km² (2 289 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 8 584 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 375,01 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1246[1]/1256[2] |
Primátor | Dárius Dubiňák[3] (SPOLU) |
PSČ | 053 42 |
ŠÚJ | 543268 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Námestie slobody 1 053 42 Krompachy |
E-mailová adresa | prednosta@krompachy.sk |
Telefón | 053 / 419 22 11 |
Fax | 053 / 419 22 14 |
Poloha mesta na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: Krompachy | |
Webová stránka: krompachy.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Krompašan[4]
|
Polohopis
upraviťMesto leží na pomedzí Volovských vrchov a Braniska, na sútoku Hornádu a Slovinského potoka. Územím mesta prechádza cesta II/547 a železničná trať Žilina – Košice. Spišská Nová Ves leží 27 km západne, Gelnica 20 km južne a Prešov 40 km východne.
Susedné obce
upraviťGelnica, Kaľava, Kolinovce, Richnava, Slovinky, Žakarovce, Kluknava a Spišské Vlachy
Ulice
upraviť29. augusta, Banícka štvrť, Banská, Cintorínska, Družstevná, Hlavná, Hornádska, Horská, Júliusa Barča Ivana, kpt. Nálepku, Kúpeľná, Lesnícka, Lorencova, Maurerova, Mikuláša Šprinca, Mlynská, Námestie slobody, Partizánska, Poštová, Rázusova, Robotnícka, Sadová, Slovinská, SNP, Stará cesta, Stará Maša, Štúrova, Trangusova, Turistická, Veterná, Zemanská,
Vodné toky
upraviťCez Krompachy preteká rieka Hornád, do ktorej sa tu vlieva Slovinský potok.
Obyvateľstvo
upraviťVývoj obyvateľstva od roku 1880
upraviťRok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1880 | 2 003 | 351 |
1890 | 1 811 | 338 |
1900 | 4 731 | 452 |
1910 | 6 378 | 535 |
1921 | 5 575 | 593 |
1930 | 4 273 | 586 |
1950 | 3 786 | 747 |
1961 | 6 099 | 715 |
1970 | 6 250 | 831 |
1980 | 6 927 | 933 |
1991 | 8 252 | 731 |
2001 | 8 812 | 762 |
Jazykové a etnické zloženie
upraviťúdaje: Štatistický úrad SR
Národnosť (jazyk*) | 2011 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1930 | % | 1910 | % | 1880 | % |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
slovenská | 7378 | 84,24 | 7679 | 87,14 | 7556 | 91,57 | 2886 | 67,54 | 2440 | 38,26 | 1337 | 66,92 |
česká,moravská | 30 | 0,34 | 50 | 0,57 | 69 | 0,84 | 0 | 0,00 | ||||
maďarská | 5 | 0,06 | 6 | 0,07 | 11 | 0,13 | 123 | 2,88 | 2560 | 40,14 | 29 | 1,45 |
rómska | 139 | 1,59 | 736 | 8,35 | 572 | 6,93 | 0 | 0,00 | ||||
rusínska, ukrajinská | 15 | 0,18 | 7 | 0,08 | 14 | 0,17 | 4 | 0,09 | 13 | 0,20 | 0 | 0,00 |
ruská | 1 | 0,01 | 1 | 0,01 | ||||||||
nemecká | 4 | 0,05 | 4 | 0,05 | 3 | 0,04 | 318 | 7,44 | 1063 | 16,67 | 525 | 26,28 |
poľská | 12 | 0,14 | 8 | 0,09 | 16 | 0,19 | 101 | 1.58 | ||||
chorvátska, srbská | 0 | 0,00 | 0 | 0,00 | 155 | 2,43 | 0 | 0,00 | ||||
židovská | 0 | 0,00 | 0 | 0,00 | 184 | 4,31 | ||||||
bulharská | 1 | 0,01 | 0 | 0,00 | ||||||||
rumunská | 46 | 0,72 | 0 | 0,00 | ||||||||
ostatné,nezistené | 1173 | 13,39 | 322 | 3,65 | 11 | 0,13 | 758 | 17,74 | 0 | 0,00 | 107 | 1,35 |
Dejiny
upraviťPrvý hodnoverný písomný doklad o existencií Krompách pochádza z listiny kráľa Ladislava IV. z roku 1282. V tej dobe boli majetkom kráľovského Spišského hradu. Od začiatku 14. storočia pribúdajú listinné doklady s údajmi o obchode s meďou, trhových právach, významných osobnostiach a ozbrojených konfliktoch. Obdobia bez vojen boli vyplnené vnútornými majetkovými spormi, alebo povstaniami, ktoré vždy znamenali prekážku pre rozvoj. Napriek tomu v 16. storočí bývalo v Krompachoch toľko šľachtických rodín, že vytvorili samostatný administratívny celok. V tomto období tiež do mesta prichádzali bohatí kupci s rodinami.
V roku 1602 bola po dohode so zemepánom poddanská práca nahradená odvodmi. Odvtedy boli Krompachy považované za slobodné kráľovské banské mesto. Roku 1670 do mesta vpadli Kuruci. Miestnymi zemepánmi sa v tom období stal rod Čákiovcov. V roku 1831 vypukli v meste tri spišské sedliacke povstania, ktoré súviseli s epidémiou cholery. Po ich potlačení bolo popravených 12 osôb.
Začiatok priemyselného rozvoja nastal v roku 1841, kedy Ľudovít Trangus s ďalšími podnikateľmi založil modernú železiareň a valcovňu. V roku 1848 sa zemepán A. V. Čáki vzdal svojich práv a nárokov voči mestu.
Na prelome 19. a 20. storočia dosahuje mesto a železiareň najväčší rozmach. Železiareň zamestnávala viac ako polovicu obyvateľov (3500 zo 6500) a jej produkcia dosahovala 85 tisíc ton železa a viac ako 100 tisíc ton ocele ročne, čím sa stala najväčšou železiarňou v Uhorsku. V roku 1889 vznikla v Krompachoch prvá vodná elektráreň na Slovensku s výkonom 22 kW[6].
V dôsledku ekonomickej, sociálnej krízy po I. svetovej vojne a zápasu o Slovensko medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom sa zhoršila politická situácia v meste, čo vyvrcholilo v rozhodnutí zrušenia železiarní.
V roku 1948 sa začal budovať elektrotechnický závod a v roku 1951 sa obnovila prevádzka v medenej hute. Obe prevádzky fungujú dodnes.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky Kostol sv. Jána apoštola, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1774. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Úpravami prešla v rokoch 1885, 1912 a 1949. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami a českými plackami. Nachádza sa tu hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica z roku 1912 od Jozefa Rifessera z Tirolska. Zo staršieho zariadenia pochádzajú lavice v štýle luiséz. Autorom výmaľby kostola je Július Ádám, vitráže vytvoril Walfes Gida. Organ z roku 1915 je dielom firmy Otto Rieger. Fasády kostola sú členené bosovanými pilastrami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami a nadokennými festónmi. Veža je bohato členená pilastrami a kordónovými rímsami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.[7]
-
Kostol sv. Jána apoštola
-
Interiér kostola
- Čákiovský kaštieľ, jednopodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1727. Fasády sú členené troma rizalitmi lemovanými lizénami, stredný rizalit so vstupným schodiskom je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná majú ostenia s uchami, nad oknami sú štukové medailóny a prelamované rímsy.[8]
- Kaplnka sv. Jána Nepommuckého, baroková stavba vo forme edikuly, z roku 1776. Pôvodne bola súčasťou oplotenia kaštieľa. Kaplnka sa do ulice otvára polkruhovým portálom s klasicistickou mrežou. Portál je lemovaný pilastrami s motívom reliéfnych mušlí.[9] Nad portálom je vročenie. Strecha je pokrytá šindľom.
-
Čákiovský kaštieľ
-
Detail vstupného rizalitu
-
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- Železiarsky hámor v Starej Maši, trojpodlažná klasicistická industriálna stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1852. Založila ju akciová spoločnosť Krompašské železiarske ťažiarstvo, ktorá vznikla v roku 1841. Používal sa na výrobu železiarskeho materiálu ako rúr, strojárenských súčiastok a kachieľ.[10]
-
Železiarsky hámor
- Evanjelický kostol, jednoloďová neorománska stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1883. Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby z rokov 1789-1790. Z tohto objektu sem bolo prenesené neskorobarokové zariadenie, oltár a krstiteľnica. Fasády kostola sú členené opornými piliermi, polkruhovo ukončenými oknami s nadokennými rímsami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Veža je v spodnej úrovni štvorcová s opornými pilermi, v hornej časti oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. V tympanóne polkruhového ústupkového portálu v podveží je banícky symbol, nad portálom je vročenie vzniku stavby.[11]
- Socha Krista na kríži, neobaroková socha z roku 1887. Nachádza sa severne od rímskokatolíckeho kostola.[12]
- Malá vodná elektráreň, technická pamiatka, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba na pôdoryse štvorca, z roku 1931. Stojí na mieste staršej elektrárne z roku 1889, ktorá bola prvou stavbou tohto typu na východnom Slovensku. Úpravami prešla v roku 1976.[13]
-
Evanjelický kostol
-
Malá vodná elektráreň
Kultúra
upraviťMesto disponuje základnými prostriedkami pre lokálne kultúrne aktivity – domom kultúry, knižnicou.
Osobitné postavenie v miestnych kultúrnych zložkách majú dychová hudba a Robotnícky spevokol, ktoré vznikli v roku 1912. Mládež vystupujúca vo folklórnom súbore Krompašan Spiša. Následníci im vyrastajú v detskom folklórnom súbore Krompašanček a speváckom zbore Vánok. Kulisu rôznych podujatí dopĺňajú tri skupiny mažoretiek.[14]
Školstvo
upraviťŠport
upraviťŠport v minulosti aj súčasnosti zaujíma významné postavenie v záujmoch obyvateľov. Dominuje basketbal mužov (I. liga), futbal a stolný tenis, pôsobenie týchto športových kolektívov presahuje regionálny rámec. Pestré terény a krásne prírodné scenérie lákajú turistov, horských cyklistov a bežcov na lyžiach.
Vybudovaním špičkového lyžiarskeho areálu Plejsy mesto nadväzuje na mnohoročné výnimočné postavenie v alpskom lyžovaní na Slovensku.
Športové dianie v meste je sústredené najmä v Mestskom športovom klube, ktorý združuje oddiel stolnotenisový, karate, turistický, cykloturistický, ZRTV, hokejbalový, triatlon-duatlon-maratón. Aktívny je tiež Futbalový klub s ambíciami na III. ligu ale aj Basketbalový klub po účinkovaní v I. lige.
Pre športovcov je k dispozícii lyžiarsky areál na Plejsoch, futbalový štadión na ulici SNP, telocvičná hala a krytý plavecký bazén na Maurerovej ulici, tenisový kurt na Trangusovej ulici, prírodné klzisko na multifunkčnom ihrisku pod Okruhliskom, multifunkčné ihrisko na ul. Maurerovej, Street Work Out-ové ihrisko na ul. Maurerovej a taktiež viacúčelová stolnotenisová herňa.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Vavrinec Koch (* 1442 – † 1475), humanistický vzdelanec, profesor Akadémie Istropolitany a Viedenskej univerzity, filozof a teológ
- Mathias de Krumpach (súčasník Vavrinca Kocha), profesor na viedenskej univerzite
- Gašpar Kramnitz (neznáme) zvonolejár a delolejár
- Daniel Tersťanský (*1730 -†1800), archivár Dvorskej kancelárie vo Viedni, podieľal sa na reformovaní školstva cisárovnou M. Teréziou
- Ľudovít Trangous (* 1786 – † 1855), zakladateľ krompašských železiarní
- Jozef Hradský (* 1827 – † 1907), spišský historik, učenec, spisovateľ, spišský kanonik
- Július Gundelfinger (* 1833 – † 1894), maliar, krajinkár Spiša a Šariša, zeman
- Zeno Csáky (* 1840 – † 1905), spišský hlavný župan
- Ľudovít Tetmajer (* 1850 – † 1905),- stavebný technik, vynálezca, vysokoškolský profesor
- Janko Slovenský (* 1856 – † 1900), podnikateľ, redaktor, výrazná postava krajanov v USA
- Július Maurer (* 1896 – † 1961), politik a minister
- Tibor Honty (* 1907 – † 1968), fotograf
- Július Barč-Ivan (* 1909 – † 1953), dramatik, prozaik a publicista
- Mikuláš Šprinc (* 1914 – † 1985), básnik, zakladateľ katolíckej moderny, pedagóg, spisovateľ a prekladateľ
- Ludwig Eisenberg/Lale Sokolov (* 1916 – † 2006), preživší holokaustu
- Bartolomej Urbanec (* 1918 – † 1983), hudobný skladateľ, folklorista, dirigent orchestrov SĽUKu a Lúčnice
- Vladimír Hajko (* 1920 – † 2011), pedagóg, fyzik, člen Československej akadémie vied, predseda SAV (1974 – 1989)
- Jozef Hodorovský (* 1921 – † 2005), herec a pedagóg
- Ján Kvasnička (* 1927), profesor, historik, rektor Univerzity Komenského v Bratislave
- Dušan Škvarenina (* 1939– † 1997), dráhový cyklista, reprezentant Česko-Slovenska, účastník olympijských hier 1960
- Ondrej Lenárd (* 1942), dirigent, riaditeľ popredných slovenských orchestrov, čestný dirigent Shynsei Nippon Symphony Orchestra, Tokio
- Milan Pažout (* 1948), olympionik, akademický majster sveta v alpských disciplínach v lyžovaní
- Rudolf Rabatin (* 1954), maliar
- Vladimír Puchala (* 1967), generálny riaditeľ TASR, básnik, textár Kandráčovci
Pôsobili tu
upraviť- Viktor Lorenc (* 1843 – † 1915), hlavný inžinier krompašských železiarní, priekopník vysokohorskej turistiky na Slovensku, priekopník cyklistiky
Galéria
upraviť-
Pamätník obetiam Krompašskej vzbury
-
Pamätník obetiam Prvej svetovej vojny
-
Pamätník obetiam Druhej svetovej vojny
-
Mestský úrad
-
Mestský park
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Krompašan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
- ↑ Začiatky elektrárenstva do roku 1918 [online]. Bratislava: Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Krompachy – Kostol sv. Jána apoštola [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Krompachy [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Krompachy – Kaplnka sv. Jána Nepommuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Železiarsky hámor v Starej Maši [online]. Oficiálne stránky mesta Krompachy. Dostupné online.
- ↑ Krompachy – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2009-04-13 z originálu.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. Archivované 2012-08-20 z originálu.
- ↑ Krompachy portál [online]. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krompachy