Krpeľany

obec na Slovensku
Disambig.svg O vodnej nádrži pozri Krpeľany (vodná nádrž).

Krpeľany je obec na Slovensku v okrese Martin.

Krpeľany
obec
Krpeľany 2 MF3.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieka Váh
Nadmorská výška 410 m n. m.
Súradnice 49°07′30″S 19°05′00″V / 49,125000°S 19,083333°V / 49.125000; 19.083333
Rozloha 13,89 km² (1 389 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 067 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 76,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1430
Starosta Jaroslav Kráľ[3] (SMER-SD)
PSČ 038 54
ŠÚJ 512389
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Štefánikova 138/7
038 54 Krpeľany
E-mailová adresa podatelna@krpelany.sk
Telefón +421 043/4295 101
Fax +421 043/4304900
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Krpeľany
Webová stránka: www.krpelany.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Nachádzajú sa na východnom okraji Turčianskych nív, podcelku Turčianskej kotliny, severne od derivačného Krpelianskeho kanála. Severne sa dvíha Šútovské podhorie, juhovýchodne za korytom Váhu strmo stúpa masívom Kopy Šípska Fatra.[4]

Obec je prístupná cestou III/2131, odbočujúcej pri susednom Ratkove z cesty I/18 (Vrútky – Ružomberok) a pokračujúcou do obce Nolčovo a Sučian. Severným okrajom obce vedie železničná trať Žilina – Košice. Najbližším mestom sú 5 km západne situované Turany, Martin je vzdialený 21 km západne, Dolný Kubín 25 km severovýchodne, Ružomberok 27 km východne a krajské mesto 38 km severozápadne.

DejinyUpraviť

Poloha v údolí Váhu a v trase starodávnych ciest predpokladá osídlenie už v praveku. Potvrdili to nálezy z doby železnej, presnejšie z obdobia lužickej kultúry na terasách Váhu, ako aj mladšie artefakty z doby rímskej. Práve v rímskej dobe bol neďaleko obce a dôležitej cesty vybudovaný hrádok Pohanovo, ktorý bol osídlený aj po príchode Slovanov. V blízkosti sa spájala považská cesta na Liptov s cestou z Ponitria cez Blatnicu.

Najstaršia písomná zmienka o osade pochádza z roku 1430, kedy Krpeľany patrili pod sučianske panstvo. Majitelia panstva sa často menili, až kým majetky v roku 1541 prešli pod rod Pavla Nyáryho. Šľachtická rodina vlastnila sučianske panstvo až do roku 1848. V roku 1600 mala obec 14 domov, o storočie neskôr tu pôsobilo 9 sedliakov, 1 želiar a 1 mlynár, v roku 1799 to v 34 domoch bolo už 28 sedliakov, 3 podželiari, olejkár a čižmár. V roku 1825 mali Krpeľany 326 obyvateľov v 52 domoch a tí sa živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka, včelárstvom, ťažbou a spracovaním dreva, pálením vápna a pltníctvom. Po zrušení poddanstva nastal pozvoľný rozvoj priemyslu a podnikania, no výraznejší pokrok priniesla až výstavba Košicko-bohumínska železnice a rozšírenie cesty údolím Váhu na Liptov, ktoré však viedli opačným brehom rieky. Dopravu tak zabezpečovala kompa a člny. Spádovým centrom oblasti sa stali Sučany, kde sídlil aj notársky úrad. Poštový úrad bol od roku 1868 v Turanoch, tu tiež v roku 1895 vznikol matričný úrad. Richtára si obyvatelia volili od roku 1888. V roku 1890 mala obec 78 domov a 410 obyvateľov, spomína sa tu škola, drevená zvonica, 4 krčmy, 2 vodné mlyny a z remesiel kováč, kožušník a obuvník.

Začiatkom 20. storočia mnohí obyvatelia odišli za prácou do Ameriky, mnohé obete si vyžiadala prvá svetová vojna. V tomto období (1921) mali Krpeľany 81 domov a 402 obyvateľov, bolo obnovené vyučovanie v miestnej škole, hralo sa ochotnícke divadlo, prevádzkovaný bol mlyn a od roku 1924 Dobrovoľný hasičský zbor. Miestny odbor Matice slovenskej vznikol v roku 1934, poštový úrad bol stále v Turanoch a obvodný lekár a četnícka stanica pre obec zasa v Sučanoch.

Od roku 1932 chránila Krpeľany pred veľkou vodou hrádza, nová škola pribudla do roku 1937. Počas vojny sa miestni obyvatelia angažovali v povstaní, pôsobilo tu ilegálne záchytné stredisko pre utečencov a od mája 1944 tu bol vytvorený ilegálny revolučný národný výbor. V povojnových rokoch nastala obnova škôd a postupný rozvoj hospodárstva, vrátane prievozu cez Váh a obnovy železničnej trate a budov. Miestny národný výbor patril do obvodného národného výboru v Turanoch.

Život v obci výrazne ovplyvnila výstavba vodného diela a derivačného kanála od roku 1949, ktoré prinieslo nové pracovné príležitosti i obyvateľov. Na pravom brehu Váhu vznikla nová zástavba, postavené boli i tri bytové domy, ubytovne pre robotníkov, sklady, kancelárie, ošetrovňa so stálou lekárskou službou a lekárska a zubná ambulancia. Vybudovaná bola tiež jedáleň s kantínou, pošta, obecná knižnica, kino, holičstvo, obuvnícka dielňa a samostatný obchodný dom, obnovená bola činnosť ochotníckeho divadla. Pribudla aj Materská škola, športové ihrisko a v zime prírodné klzisko, vybudovaný bol verejný vodovod, kanalizácia a opravené boli obecné cesty. Nové koryto Váhu odklonilo vodný tok, staré koryto bolo zasypané, čím boli dovtedy rozdelené časti obce spojené do jedného celku a rovnako sa zjednodušil prístup k železnici aj hlavnej ceste. Krpeľany sa tak v krátkom čase stali strediskovou, spádovou obcou pre Nolčovo, Ratkovo a Šútovo.[5]

Občianska vybavenosťUpraviť

V obci sa nachádza moderný evanjelický kostol, základná škola, vodná nádrž, futbalové ihrisko, súkromná posilňovňa a klub.

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online.
  5. História [online]. krpelany.sk, [cit. 2018-05-15]. Dostupné online.

ZdrojUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krpeľany