Meno (prvé meno)

(Presmerované z Krstné meno)

Meno alebo rodné meno je zaužívaný názov pre nededenú časť mena osoby. Používa sa na rozlíšenie členov skupiny, väčšinou rodiny, ktorí majú spoločné rodinné meno nazývané priezvisko. V súčasnom slovenskom práve sa nazýva "meno". Krstné meno môže byť synonymum pre meno alebo (najmä pôvodne) v užšom zmysle len meno prijímané pri krste.

Konvencie pomenovania osôb sa líšia v závislosti od kultúrneho okruhu a menili sa aj v histórii.

FunkciaUpraviť

Meno slúži na rozlíšenie jednotlivých členov rodiny so spoločným priezviskom. Bývalo zvykom nazvať syna po otcovi a dcéru po matke. Potom na sa rozlíšenie používali prívlastky mladší/mladšia, starší/staršia, junior, senior, malý/á, veľký/á (napr. malý Janko, veľký Jano/malá Katka, veľká Kata). Miesto veľký/á sa niekedy zvykne použiť aj starý/á.

Človek môže mať viac mien, aj keď na Slovensku to nie je bežný jav. Človek s dvoma menami býva oslovovaný iba jedným z mien.

Výber menaUpraviť

Meno spravidla vyberajú pre dieťa rodičia. Rodičia kladú na meno viacero požiadaviek, ktoré musí spĺňať, no v prvom rade sa im musí páčiť. Rodičia pri tom používajú viaceré stratégie bez toho, aby si ich uvedomovali. V minulosti, keď sa dieťa narodilo, dostalo také meno, aké pripadlo na ten deň, hovorilo sa, že si meno „prinieslo“ samé. Mená dnes značne podliehajú módnym trendom. Rovnako sa dá pri nich pozorovať aj fenomén globalizácie, keď sa v rôznych krajinách a v tom istom časovom období uprednostňujú rovnaké mená, napriek tomu, že nevychádzajú z národnej tradície.

Novorodencom, ktorých obaja rodičia sú slovenskej národnosti a sú slovenskými štátnymi príslušníkmi, môže byť do matriky zapísané len úradne povolené meno (t. j. uvedené v zozname mien v publikácii Meno pre naše dieťa od autorov Milana Majtana a Mateja Považaja). Cudzím štátnym príslušníkom a občanom inej národnosti ako slovenskej je možné povoliť zápis mena pochádzajúceho z štátu, ktorého je občan štátnym občanom, ale v prípade, že toto meno nie je v zozname povolených mien, musí občan doložiť potvrdenie zastupiteľského úradu danej krajiny o gramatickej správnosti daného mena.

Stratégie pri výbere menaUpraviť

  1. Populárnosť mena
    Výber mena sa viaže na módne novinky, obľúbenosť a ich častý výskyt v istom období. V súčasnosti je to na Slovensku napr. mužské meno Samuel.
  2. Klasické meno
    Je meno, ktoré má v sebe istý neutrálny podtón a je dlhodobo populárne. V európskych krajinách sú to tradičné mená, ktoré existujú po celé stáročia, napr. Anna, Ján.
  3. Extravagantné mená
    Rodičia nimi chcú podčiarknuť individualitu svojho dieťaťa, zdôrazniť, že je jedinečné, napr. Mineta. Často sú to novotvary.
  4. Pôvodné mena
    Mená typické pre krajinu pôvodu, napr. Juan (Španielsko), David (Izrael), Ute (Nemecko), Attila (Turecko, Maďarsko) a pod.
  5. Význam mena
    Niektorí rodičia volia meno podľa toho čo vyjadruje, akú v sebe zahŕňa vlastnosť. Napr. rôzne biblické mená: Jakub znamená druhorodený, Anna znamená milostná, milá alebo iné, napr. Félix - šťastný. V týchto prípadoch sa nezriedka objavuje povera, že meno predurčí povahu dieťaťa.
  6. Patrón
    Voľba mena podľa toho, kto má byť dieťaťu ochrancom, vzorom alebo podľa niekoho, kto rodičom pomohol v ťažkej situácii, napr. Gérard – pri komplikovanom tehotenstve.
  7. Po slávnych osobnostiach
    Tieto mená nosili ľudia, ktorí sa stali niečím výnimoční, ovplyvnili dejiny. Často sú to kráľovské, „vznešené“ mená. Rodičia týchto detí túžia, aby dosiahli v živote podobne veľké úspechy, napr. Rudolf, Diana.
  8. Rodinné tradície
    Vplyv rodiny na výber mena nie je vôbec zanedbateľný faktor. Nezriedka sa v rodine traduje isté meno, zdedené už po prapradedkovi alebo chlapčenské meno po otcovi či meno po zosnulom blízkom príbuznom. Na druhej strane sa prihliada aj na to, aby sa neobjavili také mená, ktoré už v rodine sú.
  9. Variabilita mena
    Možnosti, ktoré meno ponúka, ako sa dá meniť, pozmeniť, prikrášliť, zjemniť alebo naopak pritvrdiť (vhodnosť pre detský aj dospelý vek), aké má meno domáce podoby, napr. Juraj, Jurko, Juro, Ďuro, Jurinko, Ďurinko, Ďuriak. Rodičia uvažujú aj nad tým, ako dieťa budú volať spolužiaci, priatelia, či nezmenia meno na hanlivé, napr. Dorota na Dora, vyslovené s istým pohŕdavým alebo hanlivým podtónom.
  10. Oživovanie starších mien
    Jedným z moderných trendov je návrat starších mien, často legendárnych, napr. Kristián, Artuš.
  11. Zvukomaľba
    Aj keď meno už spĺňa všetky kritériá, nemusí sa hodiť k priezvisku; je pridlhé alebo prikrátke, obsahuje v spojení s druhým menom veľakrát „r“ alebo „šušľavé hlásky“, napr. Tomáš Baláž, Ivana Vananická.

Mnohí ľudia nie sú so svojím menom spokojní, radi by si vybrali iné, vedia k nemu celý život pociťovať odpor, vadí im ako ho druhí vyslovujú. Možno úradne požiadať o jeho zmenu. Meno je dôležitá súčasť osoby. Každopádne, jeho výber je potrebné dôkladne zvážiť.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť