Kultúra s východnou lineárnou keramikou
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Kultúra s východnou lineárnou keramikou (v Maďarsku nazývaná kultúra s alföldskou lineárnou keramikou alebo kultúra s alföldskou pásikovou keramikou, v Rumunsku aj ciumeştská kultúra) bola neolitická kultúra v strednej Európe, súčasť kultúry s lineárnou keramikou v širšom zmysle. Rozšírená bola vo východnom Maďarsku, priľahlom Srbsku, v rumunskom Sedmohradsku, na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Charakteristika kultúry s východnou lineárnou keramikou upraviť
Východná lineárna keramika sa od západnej odlišuje širším keramickým inventárom odlišného vzoru a pestrejšou škálou výzdobných motívov (prevažuje vlnovka, lalokovité a elipsovité útvary, špirála a meander).
Patria do nej napríklad:
- protolineárna keramika
- gemerská lineárna keramika
- szakálhátska skupina
- skupina Barca III.
- skupina Kopčany
- szilmegská skupina
- esztárska skupina
- skupina Tiszadob-Kapušany
- skupina (Veľké) Raškovce (prv skupina Sátorajaújhely)
Nadväzuje na ňu bukovohorská kultúra.
Kultúra s východnou lineárnou keramikou na Slovensku upraviť
Kultúra s východnou lineárnou keramikou sa vyskytovala na východnom Slovensku (okrem Spiša) 5700 pred Kr. – 5 000 pred Kr. (staré datovanie 5000 – 4300 pred Kr.).
Obdobiu starej lineárnej keramiky na západnom Slovensku na východe časovo zodpovedá tzv. stupeň s protolineárnou keramikou. Obdobiu mladej lineárnej keramiky na západnom Slovensku na východe časovo zodpovedajú starý stupeň s lineárnou keramikou (skupina Barca III, skupina Kopčany) a neskôr stredný a mladý stupeň s lineárnou keramikou (gemerská lineárna keramika, skupina Tiszadob a skupina Raškovce).
Najstaršie neolitické osídlenie východného Slovenska (protolineárna keramika) je najmä v lokalitách Košice – Červený rak (výrobno-hospodársky objekt, nálezy patriace do skupiny Mehtélek, čo je okrajový prejav starčevsko-krišskej kultúry) a Slavkovce (nálezy patriace do skupiny Szatmár). V období starého stupňa bola ešte osídlená len Východoslovenská nížina (skupina Kopčany, vyznačujúca sa najmä čierno maľovaným ornamentom) a Košická kotlina (Barca III, vyznačujúca sa prevládajúcou rytou výzdobou). V období mladého stupňa už boli všetky hlavné regióny východného Slovenska (Gemer, Košická kotlina, Šarišské podolie, Východoslovenská nížina) rovnomerne osídlené. Skupina Kopčany sa transformovala na skupinu Raškovce (k čiernej farbe pribudla červená, maľovanie je jemnejšie, motívy na keramike už predznamenávajú bukovohorskú kultúru) a skupina Barca III na skupinu Tiszadob (s jemnejším rytím).