Kultúrna pamiatka (Česko)
Za kultúrnu pamiatku vyhlasuje Ministerstvo kultúry Českej republiky podľa zákona Českej národnej rady o pamiatkovej starostlivosti č. 20/1987 Zb., Nehnuteľnú alebo hnuteľnú vec, prípadne ich súbor, ktorý
- Je významným dokladom historického vývoja, životného spôsobu a prostredia spoločnosti od najstarších čias do súčasnosti, ako prejav tvorivých schopností a práce človeka z najrôznejších odborov ľudskej činnosti, pre jej hodnoty revolučné, historické, umelecké, vedecké a technické, alebo
- Má priamy vzťah k významným osobnostiam a historickým udalostiam.
Za kultúrne pamiatky sa považujú aj tie, ktoré boli zapísané do zoznamov podľa skorších zákonov. Kultúrne pamiatky, ktoré tvoria najvýznamnejšiu súčasť kultúrneho bohatstva národa, vyhlasuje vláda Českej republiky nariadením za národné kultúrne pamiatky a stanovuje podmienky ich ochrany. Kultúrne pamiatky sa zapisujú do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Českej republiky, ktorý vedie Národný pamiatkový ústav. K plošnej ochrane kultúrneho dedičstva slúži mestská pamiatková zóna, mestská pamiatková rezervácia, dedinská pamiatková zóna, dedinská pamiatková rezervácia, prípadne nadnárodná forma ochrany zo strany UNESCO.
História ochrany upraviť
V roku 1850 bola v Rakúsku-Uhorsku založená Centrálna komisia pre súpis stavebných pamiatok. Od roku 1872 sa zapisovali aj hnuteľné pamiatky. V rokoch 1907 – 1937 boli pod vedením konzervátorov Štátneho pamiatkového ústavu spísané pamiatky z 52 okresov.[1]
Zákon č. 22/1958 Zb., O kultúrnych pamiatkach, v § 7 stanovil, že pamiatky sa z evidenčných dôvodov zapisujú do štátnych zoznamov pamiatok, ale že chránené sú aj pamiatky do zoznamov nezapísané. Pamiatky zákon v § 2 všeobecne definoval, pričom ods. 3 stanovil, že v pochybnostiach sa považuje vec za pamiatku až do rozhodnutia výkonného orgánu krajského národného výboru, ktorý si pred rozhodnutím vyžiada posudok ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody.[1]
V rokoch 1984 – 1987 v rámci generálnej aktualizácie nehnuteľných kultúrnych pamiatok boli zoznamy aktualizované a spresnené, zmenené na záväzné a premietnuté do katastra nehnuteľností, zároveň bol počet pamiatok znížený. Zákon č. 20/1987 Zb. O štátnej pamiatkovej starostlivosti, stanovil, že považuje za kultúrne pamiatky veci vyhlásené za ne Ministerstvom kultúry ČR a tiež pamiatky zapísané do štátnych zoznamov podľa skorších právnych predpisov. S účinnosťou zákona č. 20/1987 Zb. O štátnej pamiatkovej starostlivosti, boli doterajšie krajské zoznamy pamiatok zlúčené do jedného ústredného zoznamu;[1] skôr zapísané pamiatky dostali k doterajšiemu zloženému krajskému registračnému číslu navyše päťciferné číslo v ústrednom zozname, novo vyhlásené pamiatky dostávajú šesťciferné registračné čísla.
V rokoch 2000 – 2007 prebehla obnova identifikácie kultúrnych pamiatok. V rokoch 2005 – 2011 prebehla obnova identifikácie hnuteľných kultúrnych pamiatok. Tiež prebehla revízia pamiatkovo chránených území. Obnova identifikácie sa označovala skratkou REI.[1]
Nehnuteľné kultúrne pamiatky upraviť
Podľa databázy MonumNet bolo k 2. septembru 2013 v Česku evidovaných 40 328 nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Pamiatkovo chránené sú aj hociktoré objekty, ktoré už fakticky zanikli alebo stratili hodnotu, ale ochrana z nich ešte nebola sňatá. Databáza MonumNet eviduje (k 2. septembru 2013) tiež 3111 bývalých pamiatok, ktoré už nie sú chránené, pretože zanikli alebo im bola z iného dôvodu (napríklad kvôli strate pamiatkovej hodnoty alebo zmene hodnotiacich kritérií) odňatá ochrana. Niektoré pamiatky sú jednotlivými budovami alebo plastikami, inokedy je ako jedna pamiatka vedený trebárs aj rozsiahly komplex (Pražský hrad, Vyšehrad) alebo súbor súvisiacich objektov, niekedy zasahujúce do viacerých katastrálnych území, obcí či okresov.
Hnuteľné kultúrne pamiatky upraviť
Hnuteľné kultúrne pamiatky, hoci ich zoznam nie je verejne prístupný, tvoria najpočetnejšiu časť pamiatkového fondu Českej republiky. Patrí k nim maliarske a sochárske diela, diela umeleckého remesla, liturgické predmety, hudobné pamiatky, technické diela ako napríklad vozidlá, lietadlá či lode, architektonické články zo zaniknutých stavieb, archeologické nálezy a podobne. Aktuálny počet hnuteľných kultúrnych pamiatok nie je známy ani Národnému pamiatkovému ústavu, pretože priebežne je evidencia transformovaná a napríklad súbory nesúrodých vecí sú evidenčne rozdeľované na viac súborov či samostatné veci. Evidenčný počet hnuteľných pamiatok sa podľa NPU blíži 100 tisícom s tým, že každý mobiliárny fond alebo historický knižničný fond je evidovaný pod jedným registračným číslom, hoci obsahuje zvyčajne tisíce položiek, ktoré sú každá hnuteľnou kultúrnou pamiatkou.[2]
V Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok môžu do údajov o hnuteľných pamiatkach nahliadať vlastník, osoby pri výkone štátnej správy, ak tieto údaje potrebujú na plnenie svojich úloh, osoby pre študijné účely na základe písomného potvrdenia príslušného školského zariadenia alebo príslušné kultúrne inštitúcie a osoby pre vedeckovýskumné účely na základe písomného potvrdenia obstarávateľa výskumného problému; ostatné osoby tak môžu urobiť len s písomným súhlasom vlastníka.[3]
Zverejnenie informácií o hnuteľných kultúrnych pamiatkach zvyčajne závisí od vôle vlastníka, niekedy sú tiež zverejnené jednotlivé informácie o správnych konaniach alebo dotáciách súvisiacich s jednotlivými pamiatkami. Ministerstvo kultúry napríklad každoročne zverejňuje program reštaurovania nehnuteľných kultúrnych pamiatok vrátane špecifikácie jednotlivých pamiatok, ich lokalizácie, vlastníka a výšku schválenej dotácie (ale bez registračného čísla pamiatky).[4] Napríklad v roku 2013 bolo na dotáciách na obnovu 185 nehnuteľných pamiatok rozdelených 10 miliónov Kč, z toho najväčšia dotácia (po štvrť milióna Kč) bola schválená pre rekonštrukciu organu v kostole svätej Ludmily v Prahe a organu v kostole Panny Márie v Střílkach. Príjemcom úplnej väčšiny dotácií boli cirkevné právnické osoby rímskokatolíckej cirkvi a išlo o inventár kostolov a kláštorov, v mnohých prípadoch obce (tiež ide väčšinou o inventár kostolov a kláštorov), len v ojedinelých prípadoch bola príjemcom krajská príspevková organizácia alebo súkromné osoby (vo väčšine prípadov potomkovia slávnych šľachtických rodov, v roku 2013 Schwarzenbergovcov, Kolowratovcov a Sternbergovcov, a ide o vybavenie zámkov, napríklad rodové obrazy či koberce) alebo obchodná spoločnosť (v roku 2013 jediný prípad, kedy išlo o vybavenie zámockej kaplnky).[5]
V roku 2010 bola kultúrnou pamiatkou vyhlásená Slovanská epopej.[6] V septembri 2013 oznámila Pražská paroplavebná spoločnosť, že boli za kultúrne pamiatky vyhlásené jej parníky Vyšehrad a Vltava.[7] Brněnská loď Dallas bola za kultúrnu pamiatku toho istého roku vyhlásená napriek protestom jej vlastníka, Dopravného podniku mesta Brna.[8]
Vyhlasovanie a rušenie ochrany upraviť
Kultúrnu pamiatku môže ministerstvo kultúry vyhlásiť z vlastného podnetu alebo na návrh. Návrh na vyhlásenie pamätihodnosti môže podať akýkoľvek subjekt. Archeologický nález (§ 23) vyhlasuje ministerstvo kultúry za kultúrnu pamiatku na návrh Akadémie vied Českej republiky. Ministerstvo kultúry návrh na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku musí prerokovať s krajským úradom a obecným úradom obce s rozšírenou pôsobnosťou, musí tiež o predmetnom podnete či návrhu informovať vlastníka veci a umožniť mu vyjadriť sa, a to aj v prípade, keď návrh zamietlo. Vec podlieha zákonnej ochrane pred zásahmi vlastníka pred samotným rozhodnutím už od okamihu, kedy je vlastník vyrozumený o začatom konaní. Vlastník je povinný na vyzvanie príslušným úradom alebo ním poverenej odbornej organizácii poskytnúť informácie o veci a umožniť jej prehliadku a dokumentáciu. Podrobnosti k vyhlasovaniu kultúrnych pamiatok ustanovuje podrobne vyhláška Ministerstva kultúry Českej socialistickej republiky č. 66/1988 Zb.
Zrušiť status kultúrnej pamiatky môže ministerstvo kultúry z mimoriadne závažných dôvodov na žiadosť jej vlastníka alebo organizácie, ktorá na zrušenie vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku (ďalej len "zrušenie vyhlásenia") preukáže právny záujem, alebo z vlastného podnetu.
Právne dôsledky ochrany upraviť
Krajský úrad môže, ak to vyžaduje dôležitý spoločenský záujem, uložiť vlastníkovi povinnosť určitým spôsobom s ňou nakladať, prípadne mu uložiť, aby ju bezplatne zveril na nevyhnutne dlhú dobu do úschovy odbornej organizácii, ktorú zároveň určí. Zanedbávaná kultúrna pamiatka môže byť v krajnom prípade štátom vyvlastnená. Ak je pamiatka bezprostredne ohrozená, vykoná obec potrebné opatrenia na jej ochranu. Obec alebo kraj môžu vlastníkovi pamiatky na jeho žiadosť poskytnúť príspevok na zachovanie a obnovu kultúrnej pamiatky, v prípade mimoriadneho spoločenského záujmu na zachovanie kultúrnej pamiatky môže na obnovu kultúrnej pamiatky poskytnúť zo štátneho rozpočtu príspevok ministerstvo kultúry buď priamo, alebo prostredníctvom krajského úradu, alebo prostredníctvom obecného úradu obce s rozšírenou pôsobnosťou.
Ak je hnuteľná kultúrna pamiatka umiestnená na verejnom mieste, potom jej trvalé premiestnenie z tohto miesta podlieha predchádzajúcemu súhlasu krajského úradu. Za porušenie tohto ustanovenia môžu byť právnická osoba alebo živnostník postihnutí pokutou až pol milióna Kč, nepodnikateľ fyzická osoba do 50 tisíc Kč.
Nový pamiatkový zákon upraviť
Prípravy nového pamiatkového zákona prebiehajú od roku 2008 a v roku 2014 finišujú; vecný zámer zákona schválila vláda svojím uznesením č. 156 zo 6. marca 2013 a uložila ministerstvu spracovať do 30. septembra 2013 návrh zákona.[9]
Vecný zámer a návrhy zákona predpokladajú zachovanie existujúcich kategórií ochrany (kultúrne pamiatky, národné kultúrnee pamiatky, pamiatkové zóny, pamiatkové rezervácie), novo zavádza kategórie pamiatka miestneho významu a pamiatka s medzinárodným statusom.[10]
Podľa návrhu zákona má byť kultúrnou pamiatkou hmotný výsledok ľudskej činnosti vzniknutý v dejinnom procese kultivácie sveta, ktorý je prameňom poznania, a je významný svojou umeleckou, architektonickou, umeleckoremeselnou, remeselnou, technickou, urbanistickou alebo krajinnou hodnotou alebo je významným pozostatkom ľudského osídlenia na českom území v minulosti alebo sa viaže k významným osobnostiam či udalostiam, vyhlásené podľa zákona. Za pamiatku by bolo možné vyhlásiť vec, súbor vecí, alebo aj stavbu, ktorá nie je samostatnou vecou v právnom zmysle, prípadne pozemok bez stavby alebo súbor pozemkov a tiež ľudské ostatky, ak majú historický a kultúrny význam pre stavbu, kde sa nachádzajú.[11]
Kultúrne pamiatky, rovnako ako národné kultúrne pamiatky, pamiatky s medzinárodným štatútom, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny, majú byť evidované v Zozname chráneného pamiatkového fondu, ktorý má byť informačným systémom verejnej správy, ktorého správcom by malo byť Ministerstvo kultúry a prevádzkovateľom odborná organizácia pamiatkovej starostlivosti. Systém má byť prepojený so základným registrom územnej identifikácie, adries a nehnuteľností (RÚIAN).[10]
O vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku má rozhodovať ministerstvo kultúry v správnom konaní. Vo výroku rozhodnutia má byť identifikovaná vec nárokovaná za kultúrnu pamiatku a má byť uvedené, aké zákonom stanovené hodnoty kultúrnej pamiatky nárokované vec, súbor vecí, stavba alebo pozemok má. Potom, čo rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, ho ministerstvo zašle odbornej organizácii pamiatkovej starostlivosti na zapísanie do zoznamu. Ministerstvo by bolo tiež oprávnené rozhodnúť o zrušení vyhlásenia, ale len v mimoriadne závažnom dôvodu, ako je napríklad strata hodnôt kultúrnej pamiatky alebo jej fyzický zánik.[10]
Najmä pred rokom 1987 boli pamiatky zapisované bez akéhokoľvek správneho konania, ani vyhlasovanie podľa zákona z roku 1987 nebolo plnohodnotné. Ústavný súd vo svojom náleze publikovanom pod č. 240/2005 Zb. dospel k záveru, že po procesnej stránke trpelo konanie o vyhlásení veci ústavnom deficitom v podobe vylúčenia aplikácie správneho poriadku a absencia plnohodnotnej procesnej úpravy tohto konania priamo v zákone o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Niektoré návrhy nového zákona počítali s radikálnou revíziou pamiatkového fondu, teda že by všetky doteraz zapísané pamiatky museli prejsť správnym konaním, inak by zanikla ich ochrana. Vecný zámer zákona schválený vládou v marci 2013 však predpokladá automatické prevzatie ako pamiatok vyhlásených podľa zákona č. 20/1987 Zb., Tak pamiatok zapísaných alebo vyhlásených podľa zákona č. 22/1958 Zb.[10]
Pamiatky miestneho významu vo svojom územnom obvode by podľa konceptu zákona vyhlasovala obec v samostatnej pôsobnosti všeobecne záväznou vyhláškou; za pamiatku miestneho významu by však nebolo možné vyhlásiť kultúrnu pamiatku Českej republiky, vyhlásením veci za kultúrnu pamiatku ČR by obecná vyhláška stratila platnosť. Vyhlášku by obec mala povinnosť do 10 dní zaslať Národnému pamiatkovému ústavu na zápis do centrálneho zoznamu pamiatkového fondu.[11] Niektoré z pripomienkujúcich subjektov nesúhlasili so zavedením tejto novej kategórie pamiatok do pamiatkového zákona a navrhovali riešiť túto problematiku v rámci stavebného zákona.
Ústav pamiatkovej starostlivosti Fakulty architektúry ČVUT vo svojich pripomienkach zo 16. júla 2014 zdôraznil najmä, že kultúrne pamiatky existujú objektívne a nevznikajú žiadnou administratívnou procedúrou a že súčasná pamiatková starostlivosť opúšťa princíp selektívnosti a obracia sa ku všetkým dochovaným kultúrnym hodnotám, ku kultúrnemu dedičstvu ako celku. Pamiatkový fond v tomto poňatí zahŕňa aj pamiatky neevidované a nevyhlásené. Ústav navrhuje podchytiť a dokumentovať pamiatkový fond ako celok, v informačnej sieti potom podchytiť všetky kultúrne pamiatky (kultúrne pamiatky evidované), ktorých podskupinou by potom boli kultúrne pamiatky chránené. Tým by bola odlíšená tzv. tvrdá ochrana od tzv. mäkkej ochrany. Ústav navrhol úplne zrušiť kategóriu národných kultúrnych pamiatok, pretože ich pôvodný tradičný národno-vlastenecký koncept považuje za anachronický a prekonaný a nárast počtu pamiatok v tejto kategórii za neprimeraný a nekonzistentný.[12] Ministerstvo kultúry v reakcii na pripomienky zvolilo z dôvodu právnej istoty subjektov a kontinuity právneho poriadku a pre poskytnutie reálnej ochrany kultúrnych pamiatok zachovať v súlade s vecným zámerom schváleným vládou naďalej prehlasovací režim, nastolený v roku 1987, nie ochranu poskytnutú priamo zo zákona, ako tomu bolo v zákone č. 22/1958 Zb. Verzia návrhu zákona zo septembra 2014 rozširuje evidenciu pamiatkového fondu o tzv. Potenciál, teda ďalšie objekty architektonického a archeologického dedičstva, ktoré nepodliehajú špeciálnej ochrane podľa pamiatkového zákona.[13]
Referencie upraviť
- ↑ a b c d Ing. arch. Alexandra Křížová, Mgr. Mariana Pisarčíková: Informační systém pro vedení ústředního seznamu kulturních památek : Projekt CARARE a informační systémy památkové péče Archivované 2013-05-02 na Wayback Machine, Europeana, Národní památkový ústav, Národní technické muzeum, nedatovaná prezentace ppt
- ↑ Movité památky Archivované 2014-11-04 na Wayback Machine, Národní památkový ústav
- ↑ Ústřední seznam kulturních památek ČR Archivované 2015-04-01 na Wayback Machine, Ministerstvo kultury
- ↑ Program restaurování movitých kulturních památek Archivované 2013-10-12 na Wayback Machine, Ministerstvo kultury ČR
- ↑ Program restaurování movitých kulturních památek - 2013 - seznam akcí Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine, Ministerstvo kultury ČR
- ↑ ČTK. Stát může kontrolovat Muchovu epopej, stala se kulturní památkou [online]. Lidovky.cz, 2010-11-19, [cit. 2010-11-19]. Dostupné online.
- ↑ Historické parníky Vltava a Vyšehrad se staly kulturní památkou, Novinky.cz, 14. 9. 2013
- ↑ miš; ČTK. ČR má druhou památnou loď. Lidové noviny, 2013-05-31, s. 4.
- ↑ Příprava nového památkového zákona Archivované 2014-03-13 na Wayback Machine, Ministerstvo kultury ČR
- ↑ a b c d Věcný záměr nového památkového zákona schválený vládou Archivované 2015-12-08 na Wayback Machine, Usnesení vlády ČR č. 156 ze dne 6. 3. 2013, k návrhu věcného záměru zákona o památkovém fondu Archivované 2015-12-08 na Wayback Machine
- ↑ a b Pracovní verze nového památkového zákona Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine, MK ČR, 16. 6. 2014
- ↑ Připomínky a komentáře Ústavu památkové péče FA ČVUT k návrhu památkového zákona (verze k 16. červenci 2014) Archivované 2014-10-06 na Wayback Machine, web Ministerstva kultury ČR, zpracovala Ing. arch. Milena Hauserová, CSc., 14. srpna 2014
- ↑ Reakce Ministerstva kultury na připomínky Ústavu památkové péče FA ČVUT návrhu zákona o ochraně památkového fondu ve verzi k 16. červenci 2014 [online]. [Cit. 2014-12-24]. Dostupné online. Archivované 2014-10-06 z originálu.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kultúrna pamiatka (Česko)
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kulturní památka České republiky na českej Wikipédii.