Kysucko-oravská lesná železnica

Kysucko-oravská lesná železnica bola úvraťová železnica a patrila medzi najvýznamnejšie lesné železničné trate na Slovensku. Vznikla v roku 1926 dobudovaním spojovacieho úvraťového úseku medzi existujúcou Kysuckou lesnou železnicou (OščadnicaChmúra) a Oravskou lesnou železnicou (LokcaErdútka). Spojenie vzniklo výstavbou spojovacej trate na úseku Erdútka – Chmúra. Po spojení dosiahla celková dĺžka trate vyše 110 km, z toho 61 km hlavnej trate, zvyšok tvorili odbočky. Od roku 1991 je časť trate Výchylovka (Kubátkovia) – Tanečník, ako technická pamiatka vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku SR. Nazýva sa Historická lesná úvraťová železnica.

Kysucko-oravská lesná železnica
Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999.
Rušeň U45.9 vyrobený firmou MÁV v roku 1916. Rušeň slúžil od roku 1916 na oravskej lesnej železnici, po oprave bol v prevádzke HLÚŽ do roku 1999.
Základné informácie
PrevádzkovateľHLÚŽ a OLŽ
Dĺžka61 + 49 km
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Min. radius50 m (výnimka 40 m v km 28,4)[1]
Max. sklon73 ‰[1]
Max. rýchlosť15 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "exKDSTa"
0,0 Oščadnica Píla
10,0 Klubina
Horáreň Klubina
Za blatom
16,0 odb. Skriželné
Horáreň Skriželné
20,4
Horáreň Harvelka
Podháj
25,2
Rýcerky Belan
Unknown route-map component "KDSTxa"
25,4 Vychylovka
Unknown route-map component "ABHFr+r"
29,024 St. Chmúra
Unknown route-map component "AENDEl+l"
Unknown route-map component "AENDEr+r"
Unknown route-map component "AENDEl+l"
25,82 Výhyba Sedlo Beskyd
Unknown route-map component "KDSTxe"
23,23 St. Tanečník
odb. Vysoká Magura
21,4
odb. Úšust I.
19,9
Horný Mlyn -Podrusnáčka
17,5
13,0
Parná píla
Furandová
Ďaďový Bor
4,6 Krušetnica
Unknown route-map component "exKDSTe"
0,0 Lokca

Vznik upraviť

Kysucká lesná železnica upraviť

Kysucká lesná železnica viedla Bystrickou dolinou a spájala Krásno nad Kysucou (Oščadnicu) s dolinou Chmúra v chotári obce Nová Bystrica, časť Vychylovka. Postavila ju rakúska firma Aktiengesellschaft fūr Mühlen und Holzindustrie a mala dĺžku 29 km.

Oravská lesná železnica upraviť

Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát. Hlavná trasa mala dĺžku 22,6 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Erdútka (dnes Oravská Lesná).

Spojovací úsek upraviť

 
Kysucko-oravská lesná železnica po prepojení v roku 1926

Doprava dreva z Lokce do Kraľovian sa však musela uskutočňovať plťami alebo povozmi, čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 – 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Trať viedla z lokality Gontikula do Chmúry, pričom najvyšší bod 939 m n. m. dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, a preto lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).

Prevádzka upraviť

Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Krásna nad Kysucou do Lokce 61 km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v okolitých dolinách. Spolu s nimi mala kysucko-oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20. rokov dĺžku 110 km.

Železnica slúžila prakticky výlučne na dopravu dreva. Pohon zabezpečovali parné lokomotívy vyrobené lokomotívkami MÁV, Henschel, Orenstein und Kopel, ČKD, Kraus a ďalšími. Začiatkom 60. rokov ich plne nahradili motorové rušne výrobcov Deutz, Stavostroj či Rába Győr. V úseku Oščadnica – Chmúra bola maximálna povolená rýchlosť 12 km/h, v úseku Chmúra – Gontkula 8 km/h, a v úseku Gontkula – Lokca 15 km/h.

V zime 1945 trať poškodili partizáni, ktorí chceli zabrániť jej využitiu okupačnými jednotkami fašistického Nemecka.[2]

Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená na dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica – Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenného. Po majetkovom zlúčení oboch častí v roku 1949 správa celej KOLŽ sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.

Rok Objem prepravy dreva
1927 142 121 m³
1956 160 000 m³
1961 83 531 m³
1966 53 407 m³

Zánik upraviť

Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená, prevádzka bola oficiálne ukončená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná.

Obnova upraviť

Snahy obnoviť prevádzku na spojovacej časti železnice siahajú do 80. rokov. Aktivity vyvíjajú Kysucké múzeum, Oravské múzeum, ako aj občianske združenie KRÚŽOK a ďalšie subjekty. V roku 2007 bola spojovacia časť rekonštruovaná a prakticky prevádzkyschopná, avšak úvraťová časť verejnosti sprístupnená nie je. Múzejnú prevádzku zabezpečuje Kysucké múzeum na kysuckom úseku (pod názvom „Historická lesná úvraťová železnica“), na oravskom Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava (pod názvom „Oravská lesná železnica“). Dlhodobým plánom je sprístupniť celý spojovací úsek.

Referencie upraviť

  1. a b PhDr. Ivan Žilinčík: Kysucko-oravská lesná železnica, NADATUR Praha, 1996
  2. ORAVSKÁ LESNÁ ŽELEZNICA (www.oravamuzeum.sk) [online]. [Cit. 2008-08-11]. Dostupné online. Archivované 2009-08-28 z originálu.

Literatúra upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť


Súradnice: 49°23′06″S 19°06′21″V / 49,3850°S 19,1058°V / 49.3850; 19.1058