László Rajk

László Rajk (* 8. máj 1909, Székelyudvarhely – † 15. október 1949, Budapešť) bol maďarský komunistický politik a funkcionár (1944 tajomník strany, 1945 – 1949 člen predsedníctva), minister vnútra a zahraničných vecí Maďarskej republiky, obeť vykonštruovaného politického procesu. V roku 1955 bol rehabilitovaný.[1]

László Rajk
maďarský komunistický politik
László Rajk v roku 1947
László Rajk v roku 1947
minister zahraničných vecí Maďarska
V úrade
5. august 1948 – 11. jún 1949
Predchodca Erik Molnár Gyula Kállai Nástupca
minister vnútra Maďarska
V úrade
20. marec 1946 – 5. august 1948
Predchodca Imre Nagy János Kádár Nástupca
Biografické údaje
Narodenie8. máj 1909
Székelyudvarhely, Rakúsko-Uhorsko (dnes Odorheiu Secuiesc, Rumunsko)
Úmrtie15. október 1949 (40 rokov)
Budapešť, Maďarská ľudová republika
Politická stranaKMP (Kommunisták Magyarországi Pártja)
MKP (Magyar Kommunista Párt)
Maďarská strana pracujúcich (Magyar Dolgozók Pártja)
Profesiaučiteľ, diplomat
Národnosťmaďarská
Vierovyznaniepôvodne reformovaný kresťan
Rodina
Manželka
Rajk Júlia (rod. Földi)
DetiLászló Rajk mladší
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLászló Rajk
(multimediálne súbory)

ŽivotopisUpraviť

László Rajk sa narodil v roku 1909 ako deviaty z jedenástich detí do rodiny obuvníka v sedmohradskom meste Székelyudvarhely. Po vyštudovaní lýcea reformovanej cirkvi v rodnom meste začal v roku 1929 študovať maďarčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Štúdium nedokončil, pretože v roku 1930 nadviazal spoluprácu s komunistami a o rok neskôr sa dokonca stal členom komunistickej strany (KMP). Pre ilegálnu činnosť v prospech strany a viacnásobné väzobné stíhanie bol prinútený univerzitu opustiť.[2][3][4]

Od roku 1933 pracoval ako robotník na stavbách a v roku 1935 sa vrámci Federácie stavebných robotníkov podieľal na organizovaní štrajkov. V roku 1936 bol stranou vyslaný do Prahy, odkiaľ sa dostal do Španielska, kde bojoval za republikánov v španielskej občianskej vojne. Bol politickým komisárom a tajomníkom strany maďarského práporu medzinárodnej brigády. Po víťazstve frankistov bol do roku 1941 internovaný vo Francúzsku a následne sa vrátil do Maďarska, kde ďalej pracoval pre komunistický odboj. Stal sa tajomníkom ilegálnej komunistickej strany MKP. Skrýval sa u svojej priateľky Júlie Földi, s ktorou sa v roku 1944 oženil. V roku 1944 bol po prevzatí moci nacistickými šípovými krížmi uväznený a transportovaný do Nemecka. Pred popravou ho zachránila intervencia jeho brata Endreho, ktorý bol štátnym tajomníkom.[2][3] Po návrate do Maďarska naďalej pracoval pre komunistickú stranu a pôsobil ako prvý tajomník budapeštianskej sekcie strany a následne ako zástupca generálneho tajomníka strany.[5][4]

Po vojne síce komunisti voľby nevyhrali, no Rajk sa vo vláde z roku 1946 stal ministrom vnútra. Z tohto postu sa Rajk podieľal na kriminalizácii opozície a na prvých procesoch v povojnovej krajine. Založil tiež maďarskú štátnu políciu ÁVH. Pod zámienkou údajnej fašistickej orientácie bolo zavretých 1000 až 1500 spolkov. Jeho zásluhou boli z mnohých pracovných miest odstránené nepohodlné osoby a pripravil tiež akciu proti Maloroľníckej strane, ktorá vyhrala predchádzajúce voľby. Komunistom sa v Maďarsku nakoniec aj vďaka Rajkovi podarilo získať veľký vplyv a po voľbách v roku 1947 sa ujali moci.[6][2]

Proces s RajkomUpraviť

Pomerne obľúbený Rajk však čoskoro prišiel do konfliktu s vodcom strany[pozn. 1] Matyásom Rákosim, ktorý narozdiel od Rajka strávil vojnu v Moskve a ktorý v Rajkovi videl mocenského protivníka. Proti domácim komunistom sa vytvorila opozícia stalinistického moskovského krídla strany a Rajk musel vymeniť post ministra vnútra za menej prominentný úrad ministra zahraničných vecí. V roku 1948 sa vyostril spor medzi Juhosláviou a Sovietskym zväzom a Rajk, ktorý voči Juhoslávii vystupoval skôr zmierlivo na svoje styky doplatil. Už od začiatku roku 1949 sa v Maďarsku pripravoval proces s vnútornými nepriateľmi a v máji 1949 vedenie komunistov rozhodlo, že do čela procesu bude postavený Rajk.[7][2]

Vykonštruovaný a zinscenovaný politický proces s Rajkom a (Lazarom Brankovom) súvisel s vylúčením Juhoslávie z komunistického tábora v júni 1948 a následnom prenasledovaní domnelých a skutočných Titovych priaznivcov a spojencov.

30. mája 1949 bol Rajk zatknutý a následne v procese so siedmymi ďalšími Maďarmi obvinený ako titoistický zradca a špión, ktorý chcel v Maďarsku nastoliť kapitalistický imperialistický systém. Spočiatku sa rozvíjala aj fašistická verzia obžaloby.[6] Rajk bol nakoniec v procese v septembri odsúdený k trestu smrti a 15. októbra 1949 popravený. Udalosť bola jedným z prvých procesov podobného typu mimo Sovietskeho zväzu a otvorila sled podobných procesov v ďalších nových komunistických krajinách vrátane Československa (proces Slánský a spol.).[2][7][pozn. 2]

Po Stalinovej smrti sa vo Východnom bloku vytvorili vhodné podmienky pre uvoľnenie režimov a vrámci prvej destalinizácie bol Rajk v júli 1955 rehabilitovaný a so svojimi dvomi spoločníkmi odsúdenými na smrť dôstojne pochovaný.[5] Udalosť pohrebu prepukla v masovú demonštráciu,[6] ktorá bola predzvesťou Maďarského povstania v októbri 1956.[8]

PoznámkyUpraviť

  1. Od roku 1948 po spojení so sociálnymi demokratmi Maďarská strana pracujúcich
  2. Ďalšími ranými procesmi bol napr. proces proti Koçi Dodzemu a spol. v Albánsku a proces proti Trajčo Kostovi a spol v Bulharsku.

ReferencieUpraviť

  1. Rajk In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch M-Ž. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915940. S. 300.
  2. a b c d e László Rajk – jak se roztáčela kola procesů [online]. 2015-10-01, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. (po česky)
  3. a b László Rajk [online]. Filmová databaze FDb.cz, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online.
  4. a b Rajk, László In: Encyclopedia of the Cold War: A Political, Social, and Military History. [s.l.] : ABC-CLIO, 2008. ISBN 978-1-85109-701-2. S. 1696 – 1697. (po anglicky)
  5. a b Rajk, László In: COOK, Bernard A.. Europe Since 1945: An Encyclopedia. [s.l.] : Taylor & Francis, 2001. ISBN 978-0-8153-4058-4. S. 1052. (po anglicky)
  6. a b c BORHI, Laszlo. Hungary in the Cold War, 1945-1956: Between the United States and the Soviet Union. [s.l.] : Central European University Press, 2004-01-01. ISBN 978-963-9241-80-0. S. 94, 113, 242. (po anglicky)
  7. a b RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914 - 1992. 2. vyd. Prava : Vyšehrad, 2015. 677 s. ISBN 978-80-7429-631-4. S. 398 – 399.
  8. László Rajk - maďarský Slánský [online]. ČT24, 16.9.2009, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť