Wikipédia

Laco Déczi

Laco Déczi (pôvodným menom Ladislav Déči;[1] * 29. marec 1938, Čeklís)[1][2] je slovenský trubkár, kapelník a skladateľ v oblasti džezu, inovátor hudobného nástroja, ale aj príležitostný herec a amatérsky maliar.[3]

Laco Déczi
Laco na českom festivale v New York City
Laco na českom festivale v New York City
Základné informácie
Popis umelca hudobník, skladateľ
Rodné meno Ladislav
Narodenie 29. marec 1938 (86 rokov)
Čeklís, Česko-Slovensko
Bydlisko Silver Sand, East Heaven, Connecticut, USA
Pôsobenie trubkár,[kapelník a skladateľ
Žáner džez, be bop, hard bop, post bop
Hrá na nástrojoch trúbka, príležitostne tiež bendžo, bongá
Roky pôsob. 1962 – súčasnosť
Vydavateľstvá Supraphon, Panton, Opus, Arta Records, Hovado Records
Súvisiace
články 		SHQ, Laco Tropp, Ladislav Gerhardt, Chris De Pino
Vplyv Blue Mitchell, Fats Navarro, Carmell Jones
Webstránka lacodeczi.com

Viac ako hudba ho najprv lákal šport. Ako dorastenec hral hokej za Slovan, okrem iného i s Jozefom Golonkom. V rokoch 1957 – 1962 hral vo viacerých amatérskych kapelách v Bratislave. V roku 1958 založil svoj prvý poloprofesionálny súbor Danubia Quintet a o rok neskôr East Coast Studio. V roku 1962 odišiel natrvalo z Bratislavy do Prahy, na základe avíza Luďka Hulana. Tam pôsobil ako profesionálny hudobník v jazzových formáciách ako S+HQ, TOČR a JOČR. V roku 1967 založil vlastnú skupinu Cellula Jazz. V polovici 70. rokov 20. storočia vystupoval s programom Pragokoncertu na Kube. V tejto súvislosti došlo k jeho kontaktu s ŠtB. Na zozname spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti sa uvádza ako dôverník s krycím menom Kuba, evidenčné číslo: 25 955. V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka.[2] Tam žil krátko. Odtiaľ odišiel v roku 1986 do Spojených štátov amerických, kde pôsobí dodnes. Vystupoval s mnohými známymi osobnosťami jazzu ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo. Hudobné vzory: Blue Mitchell, Fats Navarro a Carmell Jones. Jeho životný osud stal námetom pre český film Volná noha (1989). Pri príležitosti jeho 65. rokov bola vydaná biografia Laco Déczi: Na plný plyn. Jej autorom je český spisovateľ, scenárista a zakladateľ Divadla Járy Cimrmana Jiří Šebánek. Albumy Sentimentálna trúbka a Laco Deczi a Jazz Cellula sa nachádzajú na 42. mieste unikátnej edície slovenského hudobného vydavateľstva Opus – Zoznam základných albumov a interpretov.

Rodinné zázemie upraviť

Laco Déczi pochádza z rodiny so slovensko-maďarsko-rómskymi koreňmi. Bol dvakrát ženatý a má troch synov: Ladislav, Štěpán Křišta a Peter. Najstarší Ladislav "Vajco" Déczi žije v USA, hrá na bicie v jeho súbore Cellula Jazz New York. Laco Deczi žije na pláži Silver Sand v meste East Heaven, v štáte Connecticut, so svojou čínskou manželkou a najmladším synom Petrom, familiárne volaným Džingischán.

Štúdiá upraviť

Prvým hudobným nástrojom, s ktorým prišiel do styku bol trombón. Záujem o hru na trúbku prejavil už ako jedenásťročný. Vzorom mu bol strýko, ktorý hral v miestnej dychovke. K džezu sa dostal počúvaním Hlasu Ameriky a návštevou koncertov, kde hral Karel Vlach. Celý život bol samoukom s veľkým hudobným talentom a cítením. Učil sa „za pochodu“ hrou v špičkových džezových formáciách. V Bratislave, počas štúdia na priemyslovke, hral v niekoľkých amatérskych kapelách. Jedna z nich sa volala Danubia Kvintet. Potom začal študovať na konzervatóriu, u profesora Schleichera, ktorý ho učil harmóniu a skladbu, no štúdium nedokončil.

Hudobná kariéra upraviť

Začiatky upraviť

Zásadným medzníkom a obratom v začínajúcej kariére mladého hudobníka bolo obdobie základnej vojenskej služby. Tá ho nasmerovala priamo do Prahy. Tu ako hosť vystupoval v Štúdiu 5 a neskôr aj v Jazzovom štúdiu. V roku 1962 sa rozhodol, že v Prahe zostane natrvalo.

Od SH kvintetu k Celulla Jazz upraviť

V roku 1963 nastúpil do SH kvintetu. Prvé vystúpenie mali v pražskej Redute 7. 10. 1963. Od vystúpenia 4. 11. 1963 skupina hrala v obsadení Velebný (klavír), Konopásek (tenorsaxofón), Laco Déczi (trúbka), Arnet (kontrabas), Laco Tropp (bicie). Skupina sa rozšírila na sextet spoluúčinkovaním trombonistu Zdeňka Pulca. V roku 1964 (po vystúpení na festivale v jugoslovanskom Blede) sa kapela rozštiepila na dve formácie, pričom obe spočiatku mali v názve SH. Formáciu SHQ tvorili Jan Konopásek, Laco Déczi, Zdeněk Pulec, Jan Arnet, Laco Tropp a Stanislav Sulkovský. V januári 1965 po nezhodách odišiel Jan Konopásek a skupina prijala názov Reduta kvintet. Takto fungovala dva roky. V roku 1965 založil Laco Déczi svoju prvú džezovú formáciu Laco Déczi Kvintet. Kapela nemala dlhé trvanie, no stihla nahrať pre Supraphon jednu EP. Mala česko-slovenské obsadenie: Laco Déczi (trúbka), Karel Velebný (tenorsaxofón), Jan Konopásek (baritónsaxofón), Zdeněk Pulec (trombón), Stanislav Sulkovský (klavír), Jan Arnet (kontrabas) a Laco Tropp (bicie). Postupne hral v Sextete divadla Rokoko, potom v Jazz Outsiders. Nakoniec prišiel angažmán v súbore S+HQ Karla Velebného a v Reduta kvartete, kde sa stal frontmanom.

Celulla Jazz upraviť

V roku 1967 založil vlastnú skupinu Jazz Celulla, kde sa postupne vystriedali takí hudobníci ako Laco Tropp, Svatopluk Košvanec, Josef Vejvoda, Karel Růžička alebo aj Peter Král. V tomto období bol pozvaný do vtedajšieho reprezentatívneho Czechoslovak All Star Band. Vo februári 1968 Celulla Jazz účinkovala na džezovom festivale v švajčiarskom St. Gallene. Vtedy Cellula Jazz hrala v zložení: Laco Déczi – trúbka, Evžen Jegorov – tenorsaxofón, Rudolf Dašek – gitara, Luboš Nývlt – kontrabas, Evžen Jegorov a Jaroslav Berka – bicie.

Sentimentálna trúbka upraviť

 
Laco Deczi, Mezinárodní jazzový festival, Praha, 1982

Od začiatku sedemdesiatych rokov bol členom JOČRu – Jazzového orchestra Československého rozhlasu a Tanečního orchestru Československého rozhlasu (TOČR). V polovici 70. rokov 20. storočia hral vo formácii Combo Ladislava Gerhardta, s ktorým pravidelne účinkoval na Bratislavských džezových dňoch. Nahral niekoľko vlastných albumov a zúčastnil sa nahrávania iných projektov. Z vlastných to bol projekt „Sentimentálna trúbka“ (Opus 1971) so sprievodom sláčikového orchestra. Je to jeho autorský projekt, jeden z prvých počinov nového slovenského hudobného vydavateľstva Opus. Autorom dvoch skladieb na tomto albume bol vtedajší Décziho spoluhráč Laco Gerhardt. Ako sólista bol členom orchestra pri nahrávaní platne „Jazz Goes To Beat“ Václava Zahradníka. Pred svojou emigráciou nahral duety s gitaristom Zdeňkem Sarkou Dvořákom a venoval sa skladaniu filmovej hudby. K hraným filmom, aj k dokumentom. K najznámejším patrí film Kalamita, ktorý režírovala Věra Chytilová a je z roku 1981.

Emigrácia upraviť

V roku 1985 emigroval do Západného Nemecka a po roku do Spojených štátov amerických, kde žije dodnes. Tu obnovil svoju bývalú skupinu Celulla Jazz, ktorá vystupuje pod názvom Cellula Jazz New York. Je jej frontmanom. Na bicie v nej hrá jeho najstarší syn Ladislav prezývaný Vajco. Laco vystupoval v USA s mnohými džezmenmi, ako napríklad Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl, Sonny Costanzo a ďalší. Pravidelne koncertuje so svojí kapelou Celula New York na území štátov New York a Connecticut. So svojou skupinou pravidelne hráva vo svojom domovskom džezovom klube Aventinum na 70. ulici v New Yorku. V New Yorku má aj vlastné nahrávacie štúdio.

Návraty upraviť

Od roku 1990 pravidelne, dvakrát do roka, usporadúva koncertnú šnúru po Česku i Slovensku. Výnimkou nie je ani Poľsko, Rakúsko ale hlavne Nemecko. V pravidelných intervaloch vydáva svoje štúdiové projekty, ale aj živé záznamy zo svojich koncertov. Má aj svoje vlastné koncertné DVD. Jeho diskografia je veľmi bohatá, pretože, okrem svojich vlastných projektov, má množstvo spoluúčasti na projektoch iných umelcov. V roku 2005 vyšlo jeho živé album Jazz na Hradě pod záštitou prezidenta Česka Václava Klausa. Ten nosič pokrstil a napísal k nemu aj príhovor. V rokoch 2009 a 2010 vystupoval so svojou kapelou na festivaloch Rock for People, Colours of Ostrava a Sázavafest. V roku 2011 vystúpil opäť na Pražskom hrade na základe osobného pozvania prezidenta V. Klausa ako hosť trubkára Waltera Bartoša a saxofonistu Štěpána Markoviča.

Iné aktivity upraviť

Podieľal sa na tvorbe druhého sólového albumu českej speváčky Blanky Šrůmovej Underground a nahral niekoľko taktov sóla na trúbke pre posledný štúdiový album Miroslava Žbirku. Vo voľných chvíľach sa venuje výtvarnému umeniu. Počúva aj klasickú hudbu, najmä M. Ravela, C. Debussyho, B. Bartóka, B. Smetanu a A. Dvořáka. Je nástrojovým inovátorom. V roku 2004 spolu s firmou Amati Kraslice v Česku sa významne podieľal na vzniku nového typu trúbky, ktorá má označenie ATR 606IS.

Diskografia upraviť

Diskografia Laca Décziho je bohatá a pestrá. Od jeho sólových projektov s formáciou Jazz Cellula, cez spoluprácu, či spoluúčasť na iných projektoch, hudbu k hraným a dokumentárnym filmom a rôzne výbery a kompilácie. Je ich niekoľko desiatok. Počas pôsobenia v Československu vydával pod značkami Supraphon, Panton a Opus. Po svojej emigrácii do USA nahrával aj v Red Gate Studiu českého hráča na klávesové nástroje Jana Hammera. Po vytvorení vlastného nahrávacieho štúdia to bola aj vlastná značka Hovado Records.

Malé platne, vinyly SP, EP upraviť

  • 1965 SH Kvintet / Reduta Kvintet – I Remember Clifford / Ramblin', SP 7" Supraphon Mono – 0273
  • 1981 Laco Déczi*, Zdeněk Dvořák – Mini Jazz Klub č. 31 Vinyl, 7", EP, 45 RPM Panton – 8135 0057

Déczi & Jazz Kvintet upraviť

  • 7"EP, Panton

Štúdiové albumy upraviť

Sólové albumy upraviť

  • 2005 – Deczi, Laco: Forever Again, CD Arta Records
  • 2006 – Laco Deczi: Laco Deczi plays ballads, CD Areca Multimedia AM804012
  • 2010 – Laco Deczi: Morgan, CD Laco Deczi Production

Déczi & Cellula upraviť

  • 1969 – Laco Déczi & The Cellula Quintet, Featuring Laco Tropp – Pietoso, LP Supraphon – 1 15 0596, Gramofonový klub – 1 15 0596, reedícia LP Supraphon – 1 15 0596,1974, CD Supraphon, remastrovaná reedícia 2011, Indies Happy Trails – MAM629-2, Česko
  • 1976 – Jazz Celula Oheň až požár, LP Panton – 11 0638, tiež na CD Remastered 2005
  • 1978 – Laco Déczi & Jazz Cellula, LP Opus – 9115 0703, tiež na CD Remastered 2008
  • 1986 – Jazz Celula 5, LP Polydor

Laco Déczi Quintet upraviť

  • 1996 – Laco Déczi Quintet: Painter Mikulka, CD New York Sound

Déczi & Cellula live upraviť

  • 1982 – Cellula International – Jazzissimo, LP Panton – 8115 0261, CD Supraphon, remastrovana reedicia, plus dva bonusy, 2011

Déczi & Cellula New York upraviť

  • 1989 – Laco Deczi & Cellula New York, LP Hammer Studio USA
  • 1997 – Laco Deczi & Cellula New York, Horse Manure
  • 1998 – Laco Deczi & Cellula New York, Djingy
  • 1999 – Laco Deczi & Cellula New York, Tibet
  • 2000 – Laco Deczi & Cellula New York, Bank
  • 2001 – Laco Deczi & Cellula New York, Gas
  • 2002 – Laco Deczi & Cellula New York – Gadula Island, CD Arta Jazz F10102
  • 2002 – Laco Deczi & Cellula New York – King
  • 2003 – Laco Deczi & Cellula New York – Job, CD Arta Jazz Mewe F1 0122
  • 2005 – Laco Deczi & Cellula New York – Land
  • 2006 – Laco Déczi, Celula New York – Carton CD Baby AM804262
  • 2008 – Laco Déczi & Celula N.Y. – Big Shot, CD Cube Metier, USA
  • 2008 – Laco Déczi & Celula N.Y. – Morgan, CD USA
  • 2008 – Laco Déczi & Celula N.Y. – Eggenberg, CD

Déczi & Cellula New York live upraviť

  • 2008 – Laco Deczi and his Cellula New York: Live in Vsenory, CD Lotos
  • 2007 – Laco Déczi & Celula N.Y. Jazz na hradě
  • 2009 – Laco Deczi And Celula New York, CD Multisonic 310651
  • 2010 – Laco Deczi & Celula New York: Live 2010, CD Koudelka-Křišta Production

Kompilácie, výberovky, spoluúčasti upraviť

  • 1965 – (S+H)Q – "(S+H)Q + Friends„, LP Supraphon (SUA 15721)
  • 1966 – “SHQ – SHQ a přátelé„, LP Supraphon (SV 9004)
  • 1966 – SH/Jazz Quintet – “SH/Jazz Quintet„, LP Supraphon (SUA 157 20),reedicia LP Supraphon SUA 157 20), 1967, reedicia SUA ST 55720) 1975
  • 1966 – S+H Q – “Jak Hrál S+H Q„, LP Supraphon, Gramofonový Klub SV 9014), Supraphon, Artia SUA 15829, reedicia LP Supraphon Artia SUA 15829, СУА 15829 1968
  • 1966 – SH/Jazz Quintet* – SH/Jazz Quintet, LP Supraphon (SUA 157 20)
  • 1969 – Gerhardt Ladislav – “Dobre sme sa oženili" (We Got Well Married), LP Supraphon
  • 1970 – Václav Zahradník Big Band – „Jazz Goes To Beat“, Supraphon (SU 1 15 07180), Gramofonový klub (1 15 0718)
  • 1970 – Laco Gerhardt a Tomáš Janovic – Záplata, LP Supraphon (Su 1 28 0444), *hudobná rozprávka
  • 1976 – Bratislavské džezové dni 1976, LP Opus – (91150761 – 62), Combo Ladislava Gerhardta a Laco Déczi, skladby 7. J. Coltrane: Impression (8'47) a 8. G. Gershwin: Summertime (8'17)
  • 1978 – Bratislavské džezové dni, Opus – (9115 0851 – 52), Combo Ladislava Gerhardta & L. Deczi & P. Král, skladba: 11. Erol Gardner – Misty (5'00)
  • 1978 – Luděk Hulan – „Milá společnost“, LP vinyl, Supraphon – 1 15 2309, Čs. Hifi-klub, redicia na LP vinyl, Supraphon – 1115 2309
  • 1978 – Rudolf Dašek – „Dialogy“, LP vinyl, Supraphon (11152533), reedívia na LP vinyl Supraphon Artia 1981 pod názvom Rudolf Dašek – „Dialogues“, a tiež reedícia LP vinyl Supraphon – 1115 2533 z roku 1984
  • 1981 – Karel Velebný & SHQ – „Parnas“, LP Supraphon – 1115 2878, Gramofonový Klub – 1115 2878, Artia – 1115 2878
  • 1982 – Laco Déczi & Zdeněk Dvořák – „Duo“, LP vinyl, Supraphon – 1115 3114
  • 1982 – Bratislavské džezové dni 1981, LP vinyl Opus 2. L. Deczi and Z. Dvořák (ČSSR): L. Deczi, Z. Dvořák: Bulo
  • 1995 – Déczi, Laco – „Forever Again“, CD Arta Records (f10070-2), album nahral L. Deczi so svojim synom Vajcom a hracom na klavesove nastroje Christianom Geithom
  • 2000 – Wizard – Rare Jazz Fusion Gems from the Czechoslovakian Vaults, Vol. 2 LP Cosmic Sounds – CS-08, výberovka, kde na strane A je jedna skladba od Jazz Celula – Fire, Even Blaze!
  • 2001 – Between or Beyond the Iron Curtain: „Rare Grooves From Eastern Europe 1967 – 1978“, CD Crippled Dick Hot Wax!
  • 2002 – The Urge: The Ultimate Rare Groove Experience, CD Nocturne
  • 2005 – N.O.H.A. – Next Plateau, CD Unique 77, spoločný projekt Laca Decziho s klaviristom Sascha „Sosho“ Kühnom, clenom nemeckej progresivnerockovej formacie Birth Control.
  • 2006 – Chris De Pino – „DePino Plays Deczi“, CD, spoločný projekt Laca Decziho s Chris De Pinom, americkým hráčom na ústnu harmoniku.
  • 2006 – Chris De Pino – „Master Attracter“, CD, projekt amerického hráča na ústnu harmoniku Chrisa De Pina za učasti Laca Decziho a členov jeho Jezz Cellula New York. Autorom 8 z 9 skladieb na albume je Laco Deczi.
  • 2006 – Blanka Šrůmová – Underground, CD Bejbypank
  • 2007 – Airbone – „Turbulence“, CD Tilt 142503

Videografia upraviť

  • 1983 – Jazoo (DVD)
  • 2008 – Jan Kraus Uvolněte se prosím 2 (DVD)
  • 2010 – Laco Deczi & Cellula New York – Live In Tibet Club USA (DVD)

Filmografia upraviť

Filmová hudba upraviť

  • 2008 – Setkání v Praze, s vraždou (TV film)
  • 2001 – Den, kdy nevyšlo slunce (TV film)
  • 1981 – Kalamita (celovečerný hraný film)

Herecká filmografia upraviť

  • 1966 – Mučedníci lásky
  • 1973 – Milenci v roce jedna
  • 1981 – Kalamita
  • 1982 – Horí (TV film)
  • 1996 – Laco Deczi (koncert)

Dokumentárne filmy o ňom a s ním upraviť

  • 1999 – Banánové rybičky (TV program)
  • 2000 – Krásný ztráty (TV program)
  • 2000 – Chci jen hrát (TV film)
  • 2004 – Uvolněte se, prosím (TV program)
  • 2011 – 13. komnata Laca Decziho (TV program)
  • 2012 – Živě na jedničce (TV program)

Tituly a ocenenia upraviť

  • 1963 – najlepší domáci hráč na trúbku, odborníci Jazz Bulletin
  • 1964 – Cena kritikov a bronzová cena čitateľov časopisu Melodie
  • 1964 – Cena kritikov a zlatá cena čitateľov časopisu Melodie, to isté aj v rokoch 1965, 1966 a 1967
  • 1966 – Cena Československé jazzové federace

Referencie upraviť

  1. ↑ a b TASR. Laco Déczi, svetoznámy slovenský jazzový trubkár, má 85 rokov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-03-29. Dostupné online [cit. 2023-09-21].
  2. ↑ a b Laco Déczi dotrubuje. „Ale starat se o to, kdy umřeš, je kravina“. Paměť národa (Praha: Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů). Dostupné online [cit. 2023-09-21].
  3. ↑ JASLOVSKÝ, Marian. Laco Déczi: Nikdy som sa nechcel vrátiť. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-10-30. Dostupné online [cit. 2015-05-19]. ISSN 1335-4418.

Literatúra upraviť

  • Matzner, Antonín: Cellula. Zrození nového pŕíslušníka jazzové rodiny a obavy o budoucnost,

In: Melodie, 8/1968, s. 233

  • Dorůžka, Lubomír: Panoráma populární hudby 1918/78. (Mladá fronta, Praha 1981)
  • Dorůžka, Lubomír: Panoráma jazzu. (Mladá fronta, Praha 1981)
  • Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní popularni hudby. Část jmenná – československá scena. (Praha 1990)
  • Šebánek, Jiří: Laco Déczi. Na plný plyn. (Lidové noviny, Praha 2003)

Iné projekty upraviť

  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Laco Déczi
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Laco Déczi

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Laco_Déczi&oldid=7761827“