Ladislav II. (Uhorsko)

Ladislav II. (* 1131 – † 14. január 1163) bol uhorským (proti)kráľom v rokoch 1162 – 1163 z rodu Arpádovcov. Bol korunovaný za uhorského kráľa bol okolo 15. júla 1162.

Ladislav II.
Kráľ Uhorska a Chorvátska
Miniatúra zobrazujúca knieža Ladislava, uzurpátora trónu a krádež koruny, Obrázková kronika, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Miniatúra zobrazujúca knieža Ladislava, uzurpátora trónu a krádež koruny, Obrázková kronika, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť
Panovanie
DynastiaArpádovci
Panovanie1162  – 1163
Korunovácia15. júl 1162
PredchodcaGejza II.
NástupcaŠtefan IV.
Biografické údaje
Narodenie1131
Úmrtie14. január 1163
PochovanieStoličný Belehrad
Rodina
Manželka
neznáma
Potomstvo
Mária, neskoršia manželka Nicholasa Michela, syna Vitale II. Michela, benátskeho dóžu
OtecBelo II. Slepý
MatkaHelena, dcéra srbského veľžupana Uroša I.
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLadislav II.
(multimediálne súbory na commons)

Mladosť

upraviť

Vo veku šiestich rokov dostal Ladislav roku 1137 od svojho otca Bela II. titul bosnianskeho vojvodu, no provincii nikdy nevládol.[1]:98 V roku 1141 nastúpil na uhorský trón Ladislavov najstarší brat Gejza II.. Ten vymenoval za nástupcu svojho syna Štefana a svojich bratov Ladislava a Štefana odškodnil vojvodskými údelmi.

Po týchto udalostiach udelil kráľ Gejza vojvodský údel svojmu bratovi Ladislavovi aj bratovi Štefanovi a potom sa vybral s vojskom do ruskej krajiny proti vladimírskemu kniežaťu, aby pomstil krivdu svojho svokra Minoslava, kvôli ktorému už predtým poslal vojsko, pretože Rusíni a Kumáni mu robili protivenstvá.
Obrázková kronika[2]:255

Uhorskí veľmoži, ktorí neboli spokojní s Gejzovou vládou, začali organizovať sprisahanie. Na ich čelo sa postavil Gejzov a Ladislavov najmladší brat Štefan. Sprisahanie však bolo odhalené a Štefan bol nútený utiecť do Nemecka a neskôr, potom ako mu nemecký cisár odmietol pomôcť, do Byzancie. Ladislav roku 1160 nasledoval príklad svojho brata a po vzbure proti Gejzovi sa aj on usadil v Konštantínopole. Obaja bratia sa mali vrátiť do Uhorska po smrti Gejzu II. v roku 1162. Ich návrat podporil byzantský cisár Manuel I. Komnenos v snahe rozšíriť svoju suverenitu nad Uhorskom. Cisár pôvodne plánoval pomôcť pri uchopení trónu Štefanovi IV., no uhorskí páni boli ochotní prijať za kráľa proti synovi zosnulého Gejzu II., Štefanovi III., len Ladislava.

Cisár potom dospel k záveru, že je potrebné pomôcť Štefanovi väčšou silou. Vypochodoval zo Sardice, a keď dorazil do oblasti Dunaja, susediacej s Braničevom a Belehradom, vyslal svojho synovca Alexia Kontostephana s ozbrojenými silami k Štefanovi. Potom ako ovládli Chramon, urobili všetko možné, aby si zabezpečili trón, získali si najmocnejších Uhrov darmi, zvádzali ich lichôtkami a podnecovali ich najväčšími sľubmi; jediné, čo však dosiahli, bolo, že Uhri prijali Ladislava za svojho vládcu. Keď však tento prežil len krátky čas Uhri sa opäť priklonili k vláde Gejzovho syna Štefana. Ale cisár neprijal tento obrat udalostí pokorne a Gejzov brat Štefan večne plánoval získať trón.


Nikétas Chóniates o Manuelovej intervencii v Uhorsku

[3]:73

Vláda a smrť

upraviť

Ladislav mal byť korunovaný len 6 týždňov po korunovácii Štefana III., ktorý utrpel porážku v bitke pri Kápuvári a stiahol sa na Bratislavský hrad.[1]:94 Ostrihomský arcibiskup Lukáš, najvyšší predstaviteľ uhorskej cirkvi, ale korunováciu odmietol vykonať a verejne sa zastal mladého kráľa. Obrad nakoniec vykonal v polovici júla 1162 kaločský arcibiskup Miko, porušiac tým odveké prednostné právo prislúchajúce ostrihomskému arcibiskupovi. Arcibiskup Lukáš vzápätí Ladislava exkomunikoval a vyhlásil korunováciu a Ladislavovu vládu za nezákonnú. Ladislav následne arcibiskupa uväznil. Po intervencii pápeža Alexandra III. bol síce arcibiskup Lukáš 25. decembra 1162 prepustený zo žalára, no keďže naďalej odmietal uznať Ladislavovu legitimitu, trval na Ladislavovom vyobcovaní z cirkvi a na interdikte nad celým Uhorskom, bol znova uväznený. Podľa Uhorskej kroniky Ladislav II. určil ako svojho nástupcu Štefana IV. a udelil mu vládu nad tretinou kráľovstva[4] v znovuobnovenom Nitrianskom a Biharskom kniežatstve. Ladislav II. ale 14. januára 1163 nečakane zomrel, údajne bol otrávený. Záujem na Ladislavovej smrti mohli mať byzantský cisár Manuel (nakoľko Ladislav nepreukazoval svojmu patrónovi dostatočnú podriadenosť), či brat Štefan.[1]:98

Uhorská Obrázková kronika venuje Ladislavovi II. jedinú vetu a na miniatúre ho zobrazuje bez kráľovskej koruny.

Potom korunovali za kráľa jeho (Gejzovho) syna Štefana: panoval jedenásť rokov, deväť mesiacov a tri dni. Počas jeho panovania sa zmocnil koruny na pol roka vojvoda Ladislav.
[2]:256

Ladislav bol synom uhorského kráľa Bela II. a Heleny, dcéry srbského veľžupana Uroša I. Jeho manželka je neznáma, z manželstva pochádzala dcéra Mária, ktorú neskôr uhorský kráľ Štefan III. vydal za benátskeho dóžu.[1]:95

Referencie

upraviť
  1. a b c d SEGEŠ, Vladimír. Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. 1. vyd. Bratislava : Kleio, 1998. 301 s. ISBN 80-967862-0-2.
  2. a b Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.
  3. MAGOULIAS, Harry J.. O City of Byzantium. Annals of Niketas Choniates. Detroit : Wayne State University Press, 1984. ISBN 0-8143-1764-2.
  4. DOMANOVSZKY, A. (ed.). Chronicon Henrici de Mügeln. In: Scriptores rerum Hungaricarum I. – Tempore ducum regumque stirpis Arpadianae gestarum. Ed. SZENTPÉTERY, E.. Budapest : Budapestini, 1938.


Ladislav II.
Vladárske tituly
Predchodca
Gejza II.
(proti)kráľ
11621163
Nástupca
Štefan IV.