Wikipédia

Ladislav Kvasz

Prof. RNDr. Ladislav Kvasz, DSc., Dr. (* 17. august 1962, Bratislava)[1] je slovenský filozof, matematik a teoretik vedy pôsobiaci v Prahe. Zaoberá sa filozofickými otázkami vývoja vied, najmä matematiky, a vývoja pojmu.[1][2]

Ladislav Kvasz
slovenský filozof, matematik a teoretik vedy pôsobiaci v Prahe
Ladislav Kvasz v roku 2013
Ladislav Kvasz v roku 2013
Narodenie17. august 1962 (61 rokov)
Bratislava, ČSSR
Alma materMatematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Životopis upraviť

V roku 1980 maturoval na gymnáziu na Ulici Červenej armády, následne vyštudoval odbor Teória systémov na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[3] V roku 1995 obhájil na Filozofickej fakulte UK pod vedením Miroslava Marcelliho doktorandskú prácu Klasifikácia vedeckých revolúcií v odbore filozofia. V roku 1998 sa habilitoval s prácou O revolúciách vo vede a ruptúrach v jazyku vedy, docentom v odbore filozofia bol menovaný v nasledujúcom roku. Druhú habilitáciu (Analýza zmien jazyka pri rekonštrukcii historického vývinu matematiky) obhájil v roku 2006 a v roku 2007 bol menovaný docentom matematiky.[3] V roku 2010 bol menovaný profesorom Karlovej univerzity v odbore didaktika matematiky. V roku 2016 mu bol Akadémiou vied ČR udelený titul doktora vied (DSc.).[4]

Pôsobil na FMFI UK v Bratislave a v rokoch 2006 – 2011 ako riaditeľ Centra interdisciplinárnych štúdií na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V súčasnosti (2016) pôsobí na Filozofickom ústave AV ČR a Katedre matematiky a didaktiky matematiky PedF UK v Prahe.

Filozofia matematiky upraviť

Na rozdiel od tradičných filozofov vedy chápe Ladislav Kvasz vývoj matematiky ako postupnosť jazykových zmien.[5]:7 V nadväznosti na Gottloba Fregeho a Ludwiga Wittgensteina zameriava pozornosť na historické premeny a identifikáciu ich základných typov:

Prekódovanie
nastáva pri zmenách formačných pravidiel termínov a formúl, všeobecne symbolických jazykov. Prekódovanie ale nie je priame, prebieha cez ikonický medzistupeň. Napríklad prechod od elementárnej aritmetiky k algebre bol umožnený (gréckou) syntetickou geometriou.[5]:11-14
Relativizácia
sa týka zmeny vzťahu medzi jazykovým vyjadrením a objektom, ktorý zastupuje. Napríklad neeukleidovská geometria.[5]:107-113
Reformulácia
je zmena jednej formulácie na inú. Odohráva sa v prípade, že existuje matematicky relevantný kontext, v ktorom obe formulácie vytvárajú rozdielne spojenia a majú iný vzťah k svojmu okoliu.[5]:225-226

Prvé dva typy premien sú globálne a v matematike sa objavujú zriedkavo. Reformulácia je lokálna a týka sa často iba jednej definície, teorémy či axiómy.

Ocenenia upraviť

  • 2010: Fernando Gil International Prize for the Philosophy of Science za knihu Patterns of Change.[6]

Bibliografia upraviť

Monografie upraviť

  • O revolúciách vo vede a ruptúrach v jazyku vedy. Univerzita Komenského, Bratislava 1998.
  • Gramatika zmeny. Chronos, Bratislava 1999.
  • Patterns of Change, Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics. Birkhäuser Verlag AG, Basel 2008.
  • Language in Change. Fernando Gil International Prize 2010. Fundacao Calouste Gulbenkian, Lisbon 2012.
  • Jazyk a zmena. Ako sme menili jazyk matematiky a ako jazyk matematiky zmenil nás. Parva Philosophica svazek 19. Filosofia, Praha 2012.
  • Zrod vedy ako lingvistická udalosť. Galileo, Descartes a Newton ako tvorcovia jazyka fyziky. Filosofia, Praha 2013.
  • Inštrumentálny realizmus. Pavel Mervart, Praha 2015.
  • Prostor mezi geometrií a malířstvím. Slovart, Praha 2020.

Odborné články (výber) upraviť

  • Kant’s Philosophy of Geometry–On the Road to a Final Assessment. Philosophia Mathematica 19, 2011, s. 139 – 166.
  • What Can the Social Sciences Learn from the Process of Mathematization in the Natural Sciences. In: Dieks, D. et al. (eds), Probabilities, Laws, and Structures. Springer, Dordrecht 2012, s. 379 – 389.
  • Galileo, Descartes, and Newton – Founders of the Language of Physics. Acta Physica Slovaca 62, 2012, s. 519 – 614.
  • Heidegger’s Interpretation of Mathematical Science in the Light of Husserl’s Concept of Mathematization in the Krisis. Philosophia Naturalis 50, 2013, s. 337 – 363.
  • Mathematics and Experience. In: M. C. Galavotti, E. Nemeth – F. Stadler (eds.) European Philosophy of Science – Philosophy of Science in Europe and the Viennese Heritage, Vienna Circle Institute Yearbook 17. Springer, Dordrecht 2014, s. 117 – 129.
  • Kuhn’s Structure of Scientific Revolutions between sociology and epistemology. Studies in History and Philosophy of Science 46, 2014, s. 78 – 84.
  • Mathematical Language as a Bridge between Conceptualization of Motion and Experimental Practice. In: Pisano R. (ed.) A Bridge between Conceptual Frameworks. Dordrecht, Springer 2015, s. 229 – 248.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b KVASZ, Ladislav. Životopis Prof. RNDr. Ladislava Kvasza, Dr [online]. Praha: Filosofický ústav Akademie věd ČR, 2011, [cit. 2016-03-05]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu.
  2. ↑ Kvasz, l. In: PIAČEK, Jozef; KRAVČÍK, Miloš. FILIT : Otvorená filozofická encyklopédia [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Ladislav Kvasz. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. ↑ Titul „doktor věd“ dvanácti vědcům [online]. Praha: Akademie věd ČR, 2016-11-25, [cit. 2022-10-29]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d KVASZ, Ladislav. Patterns of Change : Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics. Bazilej : Birkhäuser, 2008. 262 s. ISBN 978-3-7643-8839-3.
  6. ↑ 2010 winner : Patterns of Change, Linguistic Innovations in the Development of Classical Mathematics by Ladislav Kvasz [online]. Fernando Gil International Prize, [cit. 2022-10-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ladislav Kvasz na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Kvasz&oldid=7717083“