Lajo Slimák

slovenský publicista, divadelník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec

Ľudovít Slimák (* 29. marec 1964, Modra[1] – † 6. január 2024, Pezinok), známy pod menom Lajo Slimák, bol slovenský publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik, gitarista a kreatívec. Bol tiež originálnym pezinským lingvistom[2] známym z účinkovania v relácii Okénko pezinčiny ze strýcem Lajem lokálnej televízie TV Pezinok a zakladateľom umeleckej agentúry ŠOK Production a občianskeho združenia 5P. Bol zakladajúcim členom a riaditeľom Pezinského rozprávkového divadla (PRD) a dlhoročným štatutárom športového klubu 1. SK Slovkarpatia.[3]

Lajo Slimák
slovenský publicista, divadelník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik, gitarista a kreatívec
Graffiti portrét Laja Slimáka v podchode železničnej zastávky Pezinok zastávka
Graffiti portrét Laja Slimáka v podchode železničnej zastávky Pezinok zastávka
Rod. menoĽudovít Slimák
Iné menáStrýco Lajo
Štát pôsob.Slovensko
Narodenie29. marec 1964
Modra, Česko-Slovensko
Úmrtie6. január 2024 (59 rokov)
Pezinok, Slovensko
BydliskoPezinok
Štátna príslušnosťslovenská
Známy vďakaOkénko pezinčiny ze strýcem Lajem, Vykladový slovník pezinčiny
Aktívne roky1986 – 2024
RodičiaĽudovít Slimák, Jozefína Slimáková
SúrodenciĽudmila Slimáková, Jozefína Slimáková
PodpisLajo Slimák, podpis

Životopis upraviť

Slimák sa narodil v Modre tesárovi Ľudovítovi (* 1925 – † 1993) a vinohradníčke Jozefíne (* 1929 – † 2019). Odmalička žil v Pezinku. V rokoch 1978 až 1982 navštevoval gymnázium na Fándlyho ulici v Pezinku, kde študoval technický smer. V rovnakej budove predtým navštevoval III. ZDŠ. Po maturite a neúspešných prijímačkách na Vysokú školu múzických umení, odbor herectvo, bol jeden rok asistentom šéfa údržby spoločnosti SLOV-AIR na Letisku M. R. Štefánika v Bratislave.

V septembri 1983 nastúpil na dvojročnú základnú vojenskú službu ako spojár – radista do VÚ 9686 v Topoľčanoch a VÚ 6130 v Hraniciach na Morave.

V januári 1986 sa zamestnal ako THP pracovník v hudobnom vydavateľstve Opus, kde pôsobil až do septembra 1990.

V roku 1987 spoluzakladal festival Cibulák, za ktorým do mesta Pezinok prichádzali ľudia z celej Európy.[4] Slimák sa po roku 1989 angažoval ako krajský koordinátor vo VPN.

Od roku 1995 bol členom punk rockovej skupiny Skydy.[5]

V apríli 1999 založil ŠOK Production.

Zaujímal sa o umenie, veci verejné a pomenúval veci pravým menom. Venoval sa rozmanitým aktivitám.[4]

Autonehoda upraviť

V septembri 2001 mal Slimák autonehodu v serpentínach pri stúpaní na Bielu horu medzi Jablonicou a Trstínom, keď do jeho auta narazil idúci kamión.[6] Nehoda mu spôsobila zranenie krčnej chrbtice a ochrnutie takmer celého tela.[7]

Smrť upraviť

Slimák zomrel 6. januára 2024 vo veku 59 rokov. Pohreb sa konal 11. januára v dome smútku na katolíckom cintoríne na Seneckej ulici v Pezinku.[3]

Diela upraviť

  • Vykladový slovník pezinčiny (2011)
  • Výkladový slovník pezinčiny druhé doplnené vydanie (2013)
  • Stĺpky po našem 2014-2020 (2020)

Účinkovanie upraviť

  • Okénko pezinčiny ze strýcem Lajem (2004-?)

Ocenenia upraviť

  • Výročná cena Samuela Zocha (2003)[8]

Referencie upraviť

  1. Slimák, Ľudovít, 1964- [online]. SK CINEMA, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  2. Srdcom Pezinčan [online]. Srdce Pezinka, 2019-4-12, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online. Archivované 2019-04-12 z originálu.
  3. a b BILIK, Pavel. Opustil nás Ľudovít Slimák - SZTPŠ [online]. sztps.sk, 2024-01-09, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  4. a b Lajo Slimák životopis [online]. Databáze knih, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  5. BORIŠ, Pavol, ŠTRBA, Ján, BITTNER, Peter. Pezinok – Bigbeatown. Renesans, 2001. ISBN 80-968427-2-2.
  6. Asi je to v tom víne [online]. .týždeň, 22. jún 2008, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  7. Zakladateľ Cibuláku: Snažím sa žiť ako pred nehodou [online]. SME Bratislava, 27. október 2010, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
  8. Výročná cena Samuela Zocha [online]. Bratislavský samosprávny kraj, 2020-09-22, [cit. 2024-01-11]. Dostupné online.