Lamantín amazonský

Lamantín amazonský alebo lamantín juhoamerický (Trichechus inunguis) je druh lamantína, ktorý žije v v povodí rieky Amazonka v Brazílii, Peru, Bolívii, Kolumbii, Ekvádore a Venezuele.[2] Má tenkú, vráskavitú kožu, nahnedlej až sivej farby, s malými chĺpkami po celom tele a s bielou škvrnou na hrudi.[3][4] Je to najmenší z troch žijúcich druhov lamantínov.[5]

Lamantín amazonský
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Trichechus inunguis
Natterer, 1883

Rozšírenie lamantína amazonského (modrá farba)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Taxonómia upraviť

Druhové meno, inunguis, v latinčine znamená „bez nechtov“. Rodové meno, Trichechus, pochádza z latinčiny a znamená „s chlpmi“, čo odkazuje na štetiny okolo úst lamantína.[6]

Telesné vlastnosti upraviť

 
Lamantín amazonský (Trichechus inunguis)

Lamantín amazonský je najmenší člen čeľade lamantínovitých a dá sa rozlíšiť podľa hladšej kože a chýbajúcich rudimentných nechtov na plutvách.[7] Zaznamenaná hmotnosť a dĺžka tela sa pohybujú do 346,5 kg, a 255,5 cm pre samcov v zajatí, 379,5 kg, a 266,5 cm pre samice v zajatí, 270,0 kg a 230,0 cm pre divo žijúce lamantíny.[8] Najväčšia zaznamenaná hmotnosť u lamantína amazonského bola 379,5 kg.[8] Mláďatá sa rodia s hmotnosťou 10 až 15 kg a dĺžkou 85 až 105 cm.[8] Lamantíny amazonské rastú približne 1,6 až 2 mm za deň. Dĺžka je meraná po zakrivenom obryse tela, takže absolútna dĺžka môže byť medzi jedincami rôzna. Mláďatá naberajú každý týždeň na hmotnosti priemerne 1 kg.[9]

Lamantíny amazonské sú veľké cicavce s valcovitým tvarom tela, s prednými končatinami zmenenými na plutvy, so zvyškami zadných končatín zarastenými hlboko v tele, a s plochým, veslovitým zakončením tela.[10] Ohybné plutvy sú používané na pohyb, škrabanie, dotýkanie a dokonca objímanie ostatných lamantínov, posúvanie potravy do úst, a ich čistenie.[10] Horná pera lamantína je upravená na veľký, štetinatý povrch. Obe strany pier sa môžu pri jedení nezávisle na sebe pohybovať.[10] Celkové zafarbenie je sivé, a väčšina lamantínov amazonských má zreteľnú bielu, alebo svetloružovú škvrnu na hrudi.[10]

Lamantíny amazonské, podobne ako všetky žijúce druhy lamantínov z čeľade lamantínovité, majú polyfyodontný chrup. Ich zuby sú teda nepretržite vymieňané zo zadnej časti chrupu smerom k prednej časti počas celého života lamantína. Táto vlastnosť je medzi cicavcami jedinečná. Jedine najbližší žijúci príbuzní radu sirény, slony, vykazujú podobné znaky, s tým rozdielom, že slony majú obmedzený počet takýchto nahradení chrupu. Ako lamantínom zuby migrujú smerom dopredu, korene sú vstrebávané a tenká sklovina sa postupne opotrebúva, až pokým zub neodpadne. U lamantínov zuby nie sú rozlíšené na stoličky a črenové zuby, a lamantíny tiež nemajú rezáky a očné zuby. Podľa hodnôt rýchlosti opotrebovania zubov a množstva žutia zuby lamantína migrujú každý mesiac okolo 1 až 2 mm.[11]

Lamantíny amazonské nemajú na plutvách nechty. čo ich odlišuje od ostatných lamantínov.[6] Lamantíny amazonské majú veľmi malý stupeň zakrivenia prednej časti lebky (30.4°), táto hodnota sa môže použiť k zisteniu, kde vo vodnom stĺpci sa živočích živí. Malý stupeň zakrivenia znamená, že lebka s rypákom má rovnejší tvar, a nie je zahnutá takmer úplne smerom dole, ako to môže byť pozorované napr. u dugonga morského (Dugong dugon) s vychýlením 70°, ktorý je skôr bentický druh, živiaci sa na dne mora. Jedine lamantín africký (Trichechus senegalensis), má menší stupeň vychýlenia, okolo 25.8°. Je predpokladané, že toto prispieva k čo najväčšej efektívnosti konzumácie. Menší stupeň vychýlenia umožňuje lamantínom amazonským efektívnejšiu konzumáciu pri hladine vody, kde sa nachádza veľká časť ich potravy.[12]

Správanie upraviť

Lamantín amazonský je jediný druh sirény, ktorý žije len v sladkovodnom prostredí.[13] Termoregulácia tohto druhu závisí v zmenách v cirkulácii krvi, používaním zvieračov k odkloňovaniu krvi z oblastí, v ktorých je telo v úzkom kontakte s vodou. Tiež závisia na podkožnom tuku, ktorý im pomáha s udržaním tepla.[14]

Lamantíny majú na rozdiel od veľrýb nozdry, nie vzduchové dierky, ktoré sa pod vodou zatvárajú a otvárajú sa nad vodou pri dýchaní.[15] Aj keď lamantíny môžu zostať pod vodou relatívne dlhý čas, bežné je vynáranie sa na hladinu približne každých 5 minút.[16][17] Najdlhšia zaznamenaná doba ponoru u lamantína amazonského v zajatí bola 14 minút.

Lamantíny počas sezón menia prostredie, súvisí to s vodným režimom v Amazónii. Počas obdobia záplav sa nachádzajú v zaplavených lesoch a lúkach, kde je hojnosť potravy. Lamantíny amazonské majú malý stupeň zakrivenia prednej časti lebky (25° až 41°), čo im umožňuje konzumovať potravu bližšie k vodnej hladine.[18] Sú to ako nočné, tak aj denné živočíchy a žijú celý život takmer výlučne pod vodou.[19] Ich nozdry vyčnievajú nad hladinu vody.

Lamantíny amazonské spolu s lamantínmi karibskými sú jediné lamantíny, pri ktorých je známy zvukový prejav. Boli spozorované pri vokalizácii ako sami, tak aj s ostatnými lamantínmi, najmä medzi samicami a ich mláďatami.[20]

Potrava upraviť

Lamantíny sa živia širokou škálou vodných rastlín, napr. z čeľade áronovitých (Araceae), hlavne pistiou (Pistia), prezývanou „vodný šalát“[19], trávami, bublinatkami, rožtekmi, leknami a obzvlášť vodnými hyacintami.[21] Je tiež známe, že sa živia plodmi paliem spadnutými do vody.[19] Ako bylinožravce, lamantíny majú podobný tráviaci proces ako kone.[18] Lamantíny konzumujú každý deň potravu o hmotnosti približne 8% vlastnej telesnej váhy.[18]

Počas obdobia sucha v júli a auguste, keď začína klesať hladina vôd, niektoré populácie zostanú uviaznuté v hlbokých častiach veľkých jazier, kde zostávajú až do konca obdobia sucha v marci. Predpokladá sa, že počas tohto obdobia majú pôst, pričom ich veľké tukové rezervy a pomalý metabolizmus – len 36 % obvyklej hodnoty u placentálnych cicavcov – im umožňujú prežiť až sedem mesiacov s malým až žiadnym množstvom potravy.

Rozmnožovanie upraviť

Lamantíny amazonské sa rozmnožuje len počas sezóny. Dĺžka gravidity je v rozmedzí 12 až 14 mesiacov, pričom ďalšie rozmnožovanie nasleduje až po vychovaní predošlého mláďatá. Väčšina pôrodov býva v období medzi decembrom a júlom, pričom asi 63 % pôrodov prebieha medzi februárom a májom, počas zvyšovania hladín riek.[22] Po pôrode mláďa ostáva pri matke 12 až 18 mesiacov.[23]

Dvaja jedinci žili v zajatí 12,5 roka.[10] Vo voľnej prírode sa dožívajú okolo 30 rokov.[19]

Rozšírenie a početnosť upraviť

V roku 1977 bola populácia lamantína amazonského odhadnutá na 10,000 jedincov. V posledných rokoch nie je veľkosť populácie známa, ale sú náznaky, že sa ich počet znižuje. Ich rozšírenie je naprieč povodím Amazonky na severe Južnej Ameriky, od ostrovov Marajó v Brazílii, po Kolumbiu, Peru a Ekvádor.[24] Niekedy sa však nachádzajú aj pozdĺž pobrežia Brazílie, kde je výskyt lamantínov karibských.

Lamantíny amazonské žijú vo väčšine povodia Amazonky, od horných tokov v Kolumbii, Ekvádore a Peru, po deltu Amazonky v Brazílii. Ich celkový areál výskytu sa odhaduje na sedem miliónov kilometrov štvorcových.[25] Avšak ich výskyt je neucelený, koncentrujúci sa v oblastiach so zaplavenými lesmi bohatými na živiny, ktoré zaberajú približne 300 000 kilometrov štvorcových.[25] Ďalej obývajú nížinné tropické oblasti do 300 m n. m., ktoré sú bohaté na vodné rastliny. Tiež obývajú pokojné, plytké vody, ďaleko od ľudských usadlostí.[25]

Lamantíny amazonské sú úplne vodné živočíchy, ktoré nikdy neopúšťajú toto prostredie. Je to jediný druh lamantína, ktorý obýva len sladkovodné prostredie.[26] Lamantíny amazonské preferuje stojaté vody, mŕtve ramená a lagúny s prepojeniami na veľké rieky, bohaté na vodné rastlinstvo.[26] Sú to väčšinou samotári, ale niekedy sa spájajú do malých skupín o veľkosti do ôsmich jedincov.[27] Počas obdobia dažďov sa zdržiavajú v zaplavených oblastiach, pričom v období sucha sa presúvajú do hlbokých vodných plôch.[25]

Medzi ich prirodzených predátorov patria jaguáre, žraloky a krokodíly.[19]

Nelegálny lov upraviť

Lamantíny amazonské sú ohrozené najmä kvôli nelegálnemu lovu. Nie sú lovené komerčne, ale len pre potreby miestnych obyvateľov. Lov viedol k veľkému poklesu populácie. Odhaduje sa, že medzi rokmi 1935 a 1954 bolo zabitých vyše 140 000 lamantínov. Aj napriek zákonom proti loveniu, lov stále pokračuje aj v chránených oblastiach. Tradičné harpúny sú najbežnejší spôsob lovu lamantínov, ale v Ekvádore sú tiež chytajné do pascí na arapaimy.[2]

Sú lovené najmä kvôli svojmu cennému mäsu, ale ich tuk a koža sa tiež používa do varenia, ale aj na medicínu. Mäso je predávané lokálne, napr. medzi susedmi alebo na trhoch. V Brazílii a Ekvádore je tiež mäso lamantína nelegálne predávané vo forme klobás a tzv. mixira. Mixira je mäso naložené vo vlastnom tuku, ktoré býva vysoko cenené, čo poháňa lovcov.[2]

Medzi rokmi 2011 a 2015 bolo kvôli mäsu v jedinej oblasti Brazílie zabitých 195 lamantínov. V ďalšej, chránenej oblasti bolo medzi rokmi 2004 a 2014 zabitých 460 lamantínov.[2]

Ochrana upraviť

 
Rehabilitácia mláďaťa v brazílskom inštitúte IBAMA na ostrove Marajó

Červený zoznam IUCN hodnotí lamantína amazonského ako zraniteľný druh. Poklesy populácie sú spôsobené hlavne lovom, ale aj úhynom mláďat, klimatickou zmenou a stratou prirodzeného prostredia.[2] Kvôli mútnym prostrediam, ktoré obýva, je však ťažké presne odhadnúť veľkosť populácie.[2]

Štáty s výskytom tohto druhu lamantína, okrem Kolumbie, nemajú žiadne národne programy na jeho záchranu.[2] Národný ústav rybárstva a akvakultúry (INPA), sa v roku 2008 staral o 34 lamantínov, zatiaľ čo v CPPMA sa starali o 31 lamantínov.[2] V Peru je lamantín zákonom chránený od roku 1973 dekrétom 934-73-AG, ktorý zakazuje ich lov a komerčný predaj.

Ich lov zostáva najväčším problémom, ktorý je prítomný dokonca aj v chránených oblastiach.[2] V roku 1986 sa odhadovalo, že množstvo, akým boli lovené v Ekvádore, je neudržateľné, a že v tomto štáte do 10 až 15 rokov vyhynie.[28] Aj keď tam ich lov doteraz pokračuje, za najväčšie ohrozenie ich prežitia v Ekvádore je v súčasnosti považované riziko ropných škvŕn.[2] Prieskum ložísk ropy tiež znamená zvýšenú frekvenciu lodnej dopravy na riekach.[2]

Lamantíny amazonské v Peru zaznamenali úbytok z veľkej časti kvôli lovu pre mäso, tuk, kožu a iné materiály, ktoré sa dajú z lamantínov získať. Takýto lov je vykonávaný pomocou harpún, žiabrových sietí a nástražných pascí. Veľká časť tohto lovu sa deje vo vodách v blízkosti rezervácie Pacaya-Samiria v severovýchodnom Peru. Tento druh sa pohybuje pomaly, má poddajnú povahu, a často sa kŕmi pri hladine jazier a riek, ktoré obýva. Pre lamantíny predstavujú hrozbu tiež znečistenie prostredia, komerčné rybárske siete, v ktorých niekedy hynú, a degradácia vegetácie kvôli erózii pôdy spôsobenej odlesňovaním. Nebezpečenstvom sú tiež úniky ortute z ťažobných oblastí, ktoré ohrozujú celý vodný ekosystém Amazónie.

Referencie upraviť

  1. Trichechus inunguis na červenej listine IUCN.
  2. a b c d e f g h i j k Trichechus inunguis: Marmontel, M., de Souza, D. & Kendall, S. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2016-02-28, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  3. manatees [online]. web.archive.org, 2010-06-29, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2010-06-29 z originálu.
  4. HUSAR, Sandra L.. Trichechus inunguis. Mammalian Species, 1977-06-15, čís. 72, s. 1. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0076-3519. DOI10.2307/3503928.
  5. Arquivo.pt [online]. arquivo.pt, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2009-10-14 z originálu.
  6. a b manatees [online]. www.conservenature.org, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  7. Amazonian Manatee [online]. EDGE of Existence, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2022-02-07 z originálu. (po anglicky)
  8. a b c AMARAL, Rodrigo S.; SILVA, Vera M.F. da; ROSAS, Fernando C.W.. Body weight/length relationship and mass estimation using morphometric measurements in Amazonian manatees Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Marine Biodiversity Records, 2010-10, roč. 3. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1755-2672. DOI10.1017/s1755267210000886.
  9. ROSAS, FERNANDO CÉSAR WEBER. Biology, conservation and status of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis. Mammal Review, 1994-06, roč. 24, čís. 2, s. 49–59. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0305-1838. DOI10.1111/j.1365-2907.1994.tb00134.x.
  10. a b c d e Animal Info - Amazonian Manatee [online]. www.animalinfo.org, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  11. DOMNING, D. P.; HAYEK, L.-A. C.. Horizontal tooth replacement in the Amazonian manatee (Trichechus inunguis). Mammalia, 1984, roč. 48, čís. 1. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0025-1461. DOI10.1515/mamm.1984.48.1.105.
  12. DOMNING, Daryl P.; MORGAN, Gary S.; RAY, Clayton E.. North American Eocene Sea Cows (Mammalia: Sirenia). Smithsonian Contributions to Paleobiology, 1982, čís. 52, s. 1–69. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0081-0266. DOI10.5479/si.00810266.52.1.
  13. AMARAL, Rodrigo S.; SILVA, Vera M.F. da; ROSAS, Fernando C.W.. Body weight/length relationship and mass estimation using morphometric measurements in Amazonian manatees Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Marine Biodiversity Records, 2010-10, roč. 3. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1755-2672. DOI10.1017/s1755267210000886.
  14. GALLIVAN, G. J.; BEST, R. C.; KANWISHER, J. W.. Temperature Regulation in the Amazonian Manatee Trichechus inunguis. Physiological Zoology, 1983-04, roč. 56, čís. 2, s. 255–262. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0031-935X. DOI10.1086/physzool.56.2.30156057.
  15. MANATEE-WORLD. Facts about Manatees - Manatee Facts and Information [online]. [Cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Manatees | National Geographic [online]. Animals, 2010-11-11, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. GALLIVAN, G. J.; BEST, R. C.. Metabolism and Respiration of the Amazonian Manatee (Trichechus inunguis). Physiological Zoology, 1980-07, roč. 53, čís. 3, s. 245–253. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0031-935X. DOI10.1086/physzool.53.3.30155787.
  18. a b c GUTERRES-PAZIN, Michelle. Feeding Ecology of the Amazonian Manatee (Trichechus inunguis) in the Mamirauá and Amanã Sustainable Development Reserves, Brazil. Aquatic Mammals, 2014-06-01, roč. 40, čís. 2, s. 139–149. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0167-5427. DOI10.1578/am.40.2.2014.139.
  19. a b c d e GOROG, Antonia. Trichechus inunguis (Amazonian manatee) [online]. Animal Diversity Web, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. BULLOCK, T. H.; DOMNING, D. P.; BEST, R. C.. Evoked Brain Potentials Demonstrate Hearing in a Manatee (Trichechus inunguis). Journal of Mammalogy, 1980-02-20, roč. 61, čís. 1, s. 130–133. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1545-1542. DOI10.2307/1379969.
  21. TIMM, Robert M.; V., Luis Albuja; CLAUSON, Barbara L.. Ecology, Distribution, Harvest, and Conservation of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis in Ecuador. Biotropica, 1986-06, roč. 18, čís. 2, s. 150. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI10.2307/2388757.
  22. BEST, Robin C.. Seasonal Breeding in the Amazonian Manatee, Trichechus inunguis (Mammalia: Sirenia). Biotropica, 1982-03, roč. 14, čís. 1, s. 76. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI10.2307/2387764.
  23. Amazonian Manatee: The Animal Files [online]. www.theanimalfiles.com, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  24. Amazonian Manatee [online]. EDGE of Existence, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2022-02-07 z originálu. (po anglicky)
  25. a b c d Trichechus inunguis: Marmontel, M. [online]. IUCN Red List of Threatened Species, 2008-06-30, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  26. a b Amazonian manatee videos, photos and facts - Trichechus inunguis | ARKive [online]. web.archive.org, 2015-01-20, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online. Archivované 2015-01-20 z originálu.
  27. Amazonian Manatee: The Animal Files [online]. www.theanimalfiles.com, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  28. TIMM, Robert M.; V., Luis Albuja; CLAUSON, Barbara L.. Ecology, Distribution, Harvest, and Conservation of the Amazonian Manatee Trichechus inunguis in Ecuador. Biotropica, 1986-06, roč. 18, čís. 2, s. 150. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 0006-3606. DOI10.2307/2388757.

Iné projekty upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amazonian manatee na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).