Leles

obec na Slovensku v okrese Trebišov

Leles (maď. Lelesz)[5] je obec na juhovýchode Slovenska ležiaca asi osem kilometrov od Kráľovského Chlmca v okrese Trebišov.

Leles
obec
Premonštrátsky kláštor
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°28′02″S 22°01′31″V / 48,4671°S 22,0254°V / 48.4671; 22.0254
Rozloha 33,68 km² (3 368 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 897 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 56,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1190[3]
Starosta Michal Zurbola[4] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 076 84
ŠÚJ 528510
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Leles, Slovakia
Webová stránka: obecleles.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec sa nachádza v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, v rovinatej oblasti nazývanej Medzibodrožie. Severne preteká rieka Latorica, ktorej mŕtve ramená vytvorili jedinečné prostredie, od roku 1990 ochraňované pod názvom Chránená krajinná oblasť Latorica.

Dejiny upraviť

V lokalite existovala osada už v dobách Veľkomoravskej ríše v 9. storočí. Pravdepodobne v rokoch 1188-1196 tu bol založený premonštrátsky kláštor, čím sa Leles stal centrom regiónu. Výhodná poloha na obchodnej ceste, ako aj vhodné podmienky na rozvoj poľnohospodárstva a vinohradníctva boli hlavným stimulom rozvoja mestečka. V roku 1941 bola k Lelesu pripojená obec Kapoňa, v listinách spomínaná v roku 1287.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Premonštrátsky kláštor s kostolom Nájdenia Svätého kríža, stredoveký komplex založený v období rokov 1188-1196, ide o jeden z najvýznamnejších stredovekých komplexov na Slovensku a významnú pamiatku Zemplína. Kláštor je uzavretá štvorkrídlová trojpodlažná stavba riešená ako dvojtrakt s valbovými strechami. Južné krídlo kláštora zaberá kostol, na východnej časti je umiestnená kaplnka sv. Michala a k severnému priečeliu sú umiestnené tri veže. Prvá písomná zmienka o kláštore je mladšia, z roku 1214. Kláštor mal založiť kráľ Belo III. na popud vacovského biskupa Boleslava. Na tomto mieste však mohol stáť kláštor už v staršom období. Lokalita mala výhodnú polohu na spojnici medzi Blatným Potokom a Veľkými Kapušanmi. Počas mongolského vpádu do Uhorska v roku 1241 bola pravdepodobne drevená stavba kláštora zničená. V 14. storočí bolo vybudované jadro stavby s kostolom. Komplex bol opevnený v roku 1533. V období reformácie v rokoch 1567-1697 patril komendátorm, svätským vlastníkom z radov šľachty. Z tohhto obdobia pochádzajú nárožné veže, objekt bol nadstavaný o tretie podlažie. V roku 1892 prešiel prvou pamiatkovou obnovou. Od roku 1952 tu bola umiestnená škola. Ku kláštoru patrí rímskokatolícky kostol Nájdenia Svätého kríža, jednoloďová gotická stavba s poygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1315-1366. Priestor je zaklenutý krížovými klenbami. V polovici 18. storočia bol kostol barokizovaný. Hlavný oltár s obrazom sv. Heleny je barokový z rokov 1744-1750, dielo J. Hartmanna. Ďalej sa tu nachádzajú dva bočné barokové oltáre sv. Jána Nepomuckého a Madony. Zo staršieho zariadenia sa zachoval neskororenesančný epitaf Andreja Dóciho z roku 1631. V sakristii sa nachádza výmaľba od J. L. Krackera z roku 1787. Veža kostola je lemovaná opornými piliermi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou. Súčasťou areálu je aj gotická kaplnka sv. Michala, v ktorej sa nachádzajú nástenné maľby z prvej polovice 14. storočia vyobrazujúce posledný súd, archanjela Michala, stretnutie Ježiša s Veronikou, sv. Alžbetu Uhorskú a uhorských kráľov.
  • Most sv. Gottharda, kamenný gotický most zo 14. storočia. Ide o jeden z najstarších mostov na Slovensku. Má dĺžku sedemdesiat metrov. Preklenoval dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. Je postavený z lomového kameňa. Pomenovanie získal až v 18. storočí. V roku 1994 prešiel pamiatkovou obnovou.
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a mierne predstavanou vežou z prvej polovice 19. storočia. V roku 1912 prešiel obnovou. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu klasicistická kazateľnica z obdobia vzniku kostola a stôl Pána z roku 1890.[6] Fasády kostola sú členené lizénami, veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou s vročením 1912.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 276 – 279.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  6. Leles - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Leles

Externé odkazy upraviť