Leonid Denisovič Kizim

Leonid Denisovič Kizim (rus. Леонид Денисович Кизим; ukr. Леонід Денисович КизимLeonid Denysovyč Kyzym; * 5. august 1941, Krasnyj Lyman – † 14. jún 2010, Moskva[1]) bol sovietsky kozmonaut ukrajinského pôvodu. V roku 1980 bol veliteľom kozmickej lode Sojuz T-3, s ktorou sa dostal na orbitálnu stanicu Saľut 6, v roku 1984 velil Sojuzu T-10 a zúčastnil sa dlhodobého pobytu na orbitálnej stanici Saľut 7 a v roku 1986 velil Sojuzu T-15, prvej expedícii na stanicu Mir.

Leonid Kizim
kozmonaut CPK
Leonid Kizim v roku 1981
Leonid Kizim v roku 1981
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavzosnulý
Narodenie5. august 1941
Krasnyj Lyman, Ukrajinská SSR, ZSSR (dnešná Ukrajina)
Úmrtie14. jún 2010 (68 rokov)
Moskva, Rusko
Iné zamestnaniepilot
Hodnosťgenerálplukovník sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre374 dní, 17 hodín, 56 minút
Kozmonaut od28. októbra 1965
MisieSojuz T-3, Sojuz T-10, Sojuz T-15
Kozmonaut do13. júna 1987

Životopis upraviť

Už ako chlapec bol očarený lietadlami, bol odhodlaný stať sa letcom a venoval sa leteckému modelárstva. Mal dobrý školský prospech a v siedmej triede si podal prihlášku do Vorošilovskej špeciálnej školy vojenského letectva. Vzápätí potom bola zrušená, podal teda prihlášku na inú podobnú a v roku 1959 bol na druhýkrát prijatý na Černigovské vojenské letecké učilište. Študoval všetko čo mohol o kozmonautike. V roku 1965 sa dostal do Hviezdneho mestečka, kde bol prijatý do oddielu kozmonautov. Celých 15 rokov bol len náhradníkom, členom sprievodných skupín, až v roku 1980 bol aj on na štarte v Bajkonure.

Lety do vesmíru upraviť

Spolu s Leonidom Kizimom v Sojuze T-3 v roku 1980 leteli Oleg Makarov a Gennadij Strekalov. Cieľom letu bola orbitálna stanica Saľut 6, tu strávili 14 dní plnením zadaných úloh. Deň pred návratom sa od stanice odpojila aj nákladná loď Progress 11. Pristáli ako všetky Sojuzy v kabíne na padákoch v Kazachstane.[2].

O štyri roky neskôr absolvoval dlhodobý let so Sojuzom T-10 na novšiu stanicu Saľut 7 ako člen jej tretej základnej posádky.[3] Vtedy to bol svetový rekord v dĺžke letu, navyše okorenený faktom, že v čase letu sa Leonid Kizim stal otcom dcéry Tatiany. Bolo to prvýkrát, kedy sa narodilo dieťa, keď bol otec na obežnej dráhe.[4] Počas letu prijali množstvo nákladných lodí Progress aj niekoľko ďalších Sojuzov s kozmonautmi.[5]

V roku 1986 letel do vesmíru po tretíkrát. Na kozmickej lodi Sojuz T-15 odštartoval s Vladimirom Soloviovom k novej orbitálnej stanici Mir, kde obaja kozmonauti pracovali ako prvá stála posádka. Počas pobytu sa uskutočnil aj historicky prvý prelet medzi kozmickými stanicami. Obaja kozmonauti 5. mája 1986 v Sojuze T-15 preleteli z Miru k neobývanej vesmírnej stanici Saľut 7. Tu pracovali 50 dní a potom sa vrátili späť na Mir. Misia bola úspešne zakončená 16. júla 1986 pristátím v Kazachstane.[6]

Počas troch letov strávil vo vesmíre viac ako rok života.

Po letoch upraviť

Postupne v armáde povýšil, v roku 1995 dosiahol hodnosť generál-plukovník. V roku 1996 bol vymenovaný za veliteľa Možajského vojenskej vesmírnej akadémie v Petrohrade.

Referencie upraviť

  1. Tlačová služba Roskosmosu. Новости Роскосмоса [online]. Moskva: Roskosmos, 2010-06-15, [cit. 2010-06-15]. Kapitola Ушел из жизни летчик-космонавт дважды Герой Советского Союза Леонид Денисович Кизим. Dostupné online. (po rusky)
  2. CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práca, 1982. Kapitola Leonid Denisovič Kizim, s. 111. (po česky)
  3. VÍTEK, Antonín. 1984-014A - Sojuz-T 10 [online]. Veľký katalóg družíc a kozmických sond SPACE 40, rev. 2009-04-10, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online. (po česky)
  4. PŘIBYL, Tomáš. PO MĚSÍCI PŘIŠLA HVĚZDA. KOSMOS - NEWS, jún 2004, čís. 55. Dostupné online [cit. 2010-06-18]. Archivované 2010-09-16 z originálu. (po česky)
  5. HOLUB, Aleš. Sojuz T-10 [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky (MEK), rev. 2001-10-28, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online. (po česky)
  6. HOLUB, Aleš. Sojuz T-15 [online]. Malá encyklopédia kozmonautiky (MEK), rev. 2001-10-28, [cit. 2010-01-30]. Dostupné online.

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Leonid Kizim na českej Wikipédii.