Otvoriť hlavné menu

Lesné hospodárstvo (hospodárenie) je odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.[1] Je súčasťou národného hospodárstva.

História obhospodarovania lesov na SlovenskuUpraviť

1.-16. storočieUpraviť

Lesy v oblasti strednej Európy začali byť ovplyvňované činnosťou človeka od začiatku minulého tisícročia. Aj vďaka geografickým podmienkam na území súčasného Slovenska (horský ráz krajiny, neprístupnosť územia, atď.) bola táto oblasť vystavená intenzívnejšiemu vplyvu človeka až v neskoršom období (8. – 9. storočie). Grécky historik Herodotos uviedol, že "Kraj na sever od Dunaja je pusty a plný včiel".[2]

Zmeny v lesoch nastali vplyvom rozširovania osídľovania, a tým súvisiaceho poľnohospodárstva, kedy sa výmera lesa začína zmenšovať hlavne vplyvom klčovania (valaská kolonizácia). Ďalším významným faktorom, ktorý negatívne ovplyvnil výmeru a stav lesov na území súčasného Slovenska, je rozmach baníctva a spracovania rúd. Potreba dostatku dreva pre bane dokumentuje aj listina kráľa Vladislava II. z roku 1502, ktorou potvrdil stredoslovenským banským mestám ich staré právo, že môžu v okolitých kráľovských lesoch slobodne ťažiť drevo a dovážať ho do miest pre potreby banských diel.[3] Baníctvo a s ním spojené spracovanie rúd  si vyžadovali obrovské množstvo dreva. Tento veľký dopyt zapríčinil, že v 16. storočí sa museli stavať cesty cez Nízke Tatry, aby bolo možné zásobovať banské mestá na Pohroní drevom.

Na základe nepriaznivého stavu lesov sa pristúpilo k ich ochrane a obnove s cieľom zabezpečiť vyrovnané a nepretržité dodávky dreva pre banské mestá. V roku 1556 vydal Maximilián II. Habsburský Maximilánov lesný poriadok (Constitutio Maximiliana). Účelom bolo zamedziť plytvaniu drevom a zabezpečiť jeho dostatok pre komorské banské a hutné podniky. Bol zameraný na šetrné obhospodarovanie lesa, lepšiu hospodárnosť s drevnou hmotnou a na ochranu lesov, najmä proti paseniu dobytka. Od vydania tohto poriadku sa datuje vznik cieľavedomého lesného hospodárstva. V nasledujúcom období na území terajšieho Slovenska jednotlivé obce a mestá vydávajú lesné poriadky, ktoré upravujú obhospodarovanie lesov. Vo všeobecnosti pretrváva tlak na lesy zo strany baníctva a na druhej strane sú lesy devastované hlavne pastvou. V roku 1626 vzniká Oravský komposesorát, ktorý prostredníctvom spoluvlastníctva obhospodaruje lesy vo vlastníctve Thurzovského rodu. Komposesorát vykonáva svoju činnosť až do roku 1931, kedy sa Československá republika stáva jeho väčšinovým akcionárom [4]

17.-19.storočieUpraviť

Ďalší významný krok na zabezpečenie a rozvoj obhospodarovania lesov na Slovensku predstavuje Lesný poriadok pre Uhorsko, ktorý vydala panovníčka Mária Terézia 22. decembra 1769. Na rozdiel od predchádzajúcich nariadení cisárskeho dvora, ktoré sa vo väčšej miere zamerali na riešenie konkrétnych oblastí obhospodarovania lesov alebo území, tento poriadok komplexne riešil obhospodarovanie lesov v Uhorsku. Bol prijatý aj napriek odporu šľachty, ktorá v ňom videla nástroj na obmedzovanie slobodnej voľby pri správe majetku. Poriadok mal 55 bodov a bol zameraný na 3 hlavné ciele:

  • určiť poriadok v ťažbách podľa postupných rúbanísk
  • ustáliť spôsoby obnovy a pestovania porastov
  • zabezpečiť trvalý úžitok z lesov a ich ochranu

Rozvoj lesníctva na území Slovenska je v 18. a 19. storočí spojený s viacerými významnými lesníkmi. Išlo predovšetkým o zahraničných odborníkov z nemecky hovoriacich krajín, ktorí prinášali nové poznatky o obhospodarovaní lesov a ich činnosť je spojená hlavne s Baníckou akadémiou v Banskej Štiavnici. Medzi odborníkov, ktorí priamo ovplyvnili obhospodarovanie lesov v praxi, patril rodák z Čierneho Baloga Jozef Dekrét Matejovie.

Ďalším významným legislatívnym predpisom upravujúcim obhospodarovanie lesov je Uhorský lesný zákon z roku 1879. Prínosom tohto zákona je povinnosť obhospodarovať lesy podľa schválených lesných plánov a kvalifikovaného lesného personálu. Toto nariadenie sa ale nevzťahovalo na lesy vo vlastníctve súkromných osôb, čo prakticky znamenalo že povinnosti majiteľov lesov neboli rovnaké.

20. storočieUpraviť

1900-1918Upraviť

Začiatkom 20. storočia sa v niektorých prípadoch začína s obnovu lesa na územiach ktoré boli v minulosti devastované extenzívnou poľnohospodárskou činnosťou – hlavne pasením dobytka. Potrebu rekultivácie týchto území si vyžiadala skutočnosť že tieto zdevastované plochy zapríčiňovali vznik povodní, ktoré ohrozovali mestá a obce. Obnova lesa v týchto extrémnych podmienkach si vyžadovala kombináciu technických a biologických opatrení, ktoré boli finančne veľmi nákladne a preto vo väčšine prípadov financované štátom. Pri realizácii týchto činností sa využívali nové lesnícke poznatky a rovnako sa na výsadbu používali nové, introdukované dreviny. Príkladom úspešnej práce lesníkom na strednom Slovensku je napríklad realizácia projektu zalesnenia Podlavických výmoľov. V prvej etape, ktorá sa začala v roku 1902, sa pri stabilizačných prácach na ploche s rozlohou 6,15 ha použilo 55 000 kolov a takmer 5000 zväzkov prútia. Následne bolo vysadených na ploche 6,15 ha takmer 500 tisíc kusov sadeníc (hlavne agát biely, borovica čierna, borovica sosna a ďalšie). Celkové náklady na výsadbu boli šestnásťnásobne vyššie ako sú súčasne náklady na zalesňovanie.[5]

S rozvojom lesného hospodárstva sa pozornosť začína sústreďovať na záchranu pôvodných pralesových zvyškov. Na základe návrhu iniciatívy lesníka Karola Kaána bol vypracovaný v roku 1913 zoznam prírodných pamiatok Uhorska, do ktorého boli zaradené aj Dobročský a Badínsky prales.

Rozvoj techniky začína ovplyvňovať aj lesné hospodárstvo, kde sa začiatkom storočia začína s výstavbou lesných železníc, ktoré umožnili sprístupnenie horských oblastí. Ide napríklad o železnicu v Čiernom Balogu, ktorej celková dĺžka po ukončený výstavby dosiahla 132 km a týmto sa stala najdlhšiu lesnou železnicou na Slovensku. Časť tejto železnice, slúžiaca na turistické účely (spája obec Čierny Balog s Lesníckym skanzenom Vydrovo), sa prevádzkuje aj v súčasnosti. Ďalšie lesné železnice boli vybudované v okolí Liptovského Hrádku, na sprístupnenie lesov v okolí Hriňovej. Unikátna lesná železnica bola vybudovaná na Orave, ktorá svojím úvraťovým systémov prepojila Oravu a Kysuce.

V roku 1915 postihla Vysoké Tatry ničivá vetrová kalamita ktorá na ploche 823 ha vyvrátila 287 000 m3 drevnej suroviny. Kalamita bola sústredená v nadmorskej výške 850 -1150 m n. m. od Danielovho domu až po Horný Smokovec. Poškodené boli hlavne staršie porasty a nich dreviny smrek (74%), smrekovec (16%) a borovica (10%). Okrem samotného poškodenia vetrom boli hlavne smrekové porasty následne vystavené silnému ataku podkôrného hmyzu a následky kalamity sa spracovávali tri roky.[6]. Hospodárenie v lesoch je negatívne ovplyvnené prvou svetovou vojnou, kedy klesá úroveň ochrany lesa štátom a v lesoch sa častokrát realizujú neplánové a neriadené zásahy.

1919-1945Upraviť

Vznik ČR výrazne ovplyvňuje aj hospodárenie v lesoch. Zo Slovenska po skončení vojny prakticky odchádzajú všetci štátni zamestnanci, ktorí vykonávali svoju činnosť v službách Uhorska. Toto sa dotýka aj lesného hospodárstva, kde sa prejavuje nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, a tento stav sa rieši príchodom štátnych zamestnancov z Čiech. V Banskej Štiavnici v roku 1919 končí svoju činnosť Vysoká škola banská a lesnícka, ktorá sa aj z celým profesorským zborom a podstatnou časťou vybavenia presunula do mesta Šoproň. Týmto zaniká vysokoškolské lesnícke vzdelávanie na Slovensku a v priestoroch už bývalej univerzity vzniká Československá štátna vyššia lesnícka škola. Vzniká aj nová organizačná štruktúra štátnych lesov, kde v Banskej Bystrici je v roku 1919 vymenovaný Ing. Jozef Opletal za prvého generálneho riaditeľa Štátnych lesov a majetkov pri Ministerstve pôdohospodárstva v Prahe. V roku 1920 dosahuje výmera lesov na Slovensku 1 548 381 ha (31,7% lesnatosť) a z toho je 39,2% súkromných, 24,4% urbárskych, 19,3 % lesov štátnych, 11,9 % obecných a mestských a 5,2% cirkevných [7]. V priebehu ďalších rokov vplyvom pozemkovej reformy a zoštátnenia vzrastá podiel lesov vo vlastníctve štátu.

ReferencieUpraviť

  1. Zákon č. 326/2005 Z. z. (Zákon o lesoch) [online]. 22.7.2005, [cit. 2019-08-29]. Dostupné online.
  2. KAVULJAK, A. 1942: Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. s. 276. Lesnícka a drevárska ústredňa. Bratislava
  3. KIANIČKA, D. H., GLOCKOVÁ, B., KÜRTHY, L. 2019: Lesy v dejinách Kremnice. s.309. Mestské Lesy Kremnica ISBN: 978-80-570-0386-1
  4. STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6
  5. FIGUROVÁ, T. 2009: Významné lesnícke miesta na Slovensku. s. 131. LESY SR. Banská Bystrica
  6. https://www.lesytanap.sk/sk/vetrova-kalamita/
  7. STOCKMANN, V. 2016: Dejiny lesníctva na Slovensku. s. 1022. Lesy Slovenskej republiky š.p. ISBN:978-80-972204-2-6