Levočské vrchy
Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.
Levočské vrchy | |
pohorie | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Košický |
Okresy | Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa |
Nadradená jednotka |
Podhôľno-magurská oblasť |
Susedné jednotky |
Spišská Magura Podtatranská kotlina Hornádska kotlina Branisko Bachureň Spišsko-šarišské medzihorie |
Podradené jednotky |
Levočská vysočina Levočská vrchovina Levočské planiny |
Mesto | Kežmarok |
Súradnice | 49°11′35″S 20°37′23″V / 49,193°S 20,623°V |
Najvyšší bod | Čierna hora |
- výška | 1 289,4 m n. m. |
Poloha Levočských vrchov
| |
Wikimedia Commons: Levočské vrchy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťNa severe susedí Spišská Magura, západným smerom sa rozkladá Podtatranská a južným smerom Hornádska kotlina. Na juhovýchode nadväzuje Branisko a Bachureň a východným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie.[1]
Delenie
upraviťLevočské vrchy sa delia na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 4 časti:[1]
Opis
upraviťJe to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
Vybrané vrcholy
upraviťVegetácia
upraviťMasívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.
Dejiny
upraviťOblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestské sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica, Ihľany).
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levočské vrchy
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Levočské vrchy, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec