Lianovcorasty

Lianovcorasty (iné názvy pozri nižšie) sú oddelenie (resp. pododdelenie) semenných rastlín, najčastejšie zaraďované medzi nahosemenné rastliny, ale postavenie tohto taxónu v systéme semenných rastlín je veľmi sporné. Niekedy sa tento taxón zaraďuje - s patričnou úpravou koncovky - ako trieda, podtrieda, rad či ako klád bez úrovne - pozri nižšie.

lianovcorasty
Gnetum gnemon BotGardBln1105C.JPG
lianovec jedlý (Gnetum gnemon)
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Gnetophyta
Bessey, 1907
Welwitschia Trail Ende.JPG
velvíčia podivná (Welwitschia mirabilis)
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

NázvyUpraviť

Názvy tohto taxónu sú:

  • ako oddelenie alebo pododdelenie: lianovcorasty[1], gnétorasty[2][3], obalosemenné rastliny[4] - lat. oddelenie: Gnetophyta, Chlamydospermophyta; pododdelenie: Gneticae, Gnetophytina;
  • ako trieda alebo podtrieda: lianovce[1], gnétumy[5][6], gnetumy[1], [len ako trieda:] gnétopsidy[3], obalosemenné (rastliny)[7] - lat. trieda: Gnetopsida, Gnetatae, Chlamydospermae, Chlamydospermopsida, podtrieda: Gnetidae;
  • ako podtrieda alebo klád: gnetidy[8] - lat. Gnetidae;
  • ako rad: lianovcotvaré - lat. Gnetales.

Pre všetky vyššie uvedené názvy okrem tých, ktoré obsahujú slovo obalosemenné, existuje aj užší význam (napr. lianovcorasty v užšom zmysle) - o tom pozri kapitolu Systematika.

CharakteristikaUpraviť

Všetky tri recentné rody lianovcorastov sú čo do vzhľadu veľmi rozdielne. Lianovce sú lianovité dreviny s veľkými celistvými listami, chvojníky sú kry, alebo nízke stromy a velvíčia je nízka bylina s dvomi dlhými a stále dorastajúcimi listami (považuje sa za dospelú klíčnu rastlinu).

Kvety gnétorastov pripomínajú kvety krytosemenných rastlín, ale pravdepodobne sa vyvinuli od nich nezávisle. Krytosemenné rastliny pripomínajú aj náznakom dvojitého oplodnenia (oplodnenia sa zúčastňujú dve spermatické bunky), ale vyživovacie pletivo semena (endosperm) ostáva haploidné podobne ako u nahosemenných rastlín.

Rod chvojník obsahuje alkaloid efedrín, ktorý sa využíval v čínskej medicíne (pod názvom ma-huang) pri chorobách dýchacích ciest.

SystematikaUpraviť

Zaradenie v systémeUpraviť

Podľa najčastejších novších názorov (stav okolo roku 2020) lianovcorasty patria:

  • buď niekde medzi borovicovité a cupressidy, alebo ide o sesterskú skupinu borovicovitých alebo o sesterskú skupinu cupressidov,
  • alebo ide o sesterskú skupinu všetkých ostatných nahosemenných rastlín,
  • alebo ide o sesterskú skupinu všetkých ostatných semenných rastlín (v takom prípade teda lianovcorasty vývojovo vlastne ani nepatria pod nahosemenné rastliny).

Podľa iných (skôr starších) názorov sú lianovcorasty:

  • sesterská skupina borovicorastov v najužšom ponímaní,
  • alebo jedna z tých skupín nahosemenných rastlín, ktoré sú sesterskými skupinami krytosemenných rastlín (keďže v staršom ponímaní sa krytosemenné rastliny vyvinuli z časti nahosemenných rastlín); často sa konkrétnejšie uvádzalo, že lianovcorasty vznikli z benetitorastov a benetitorasty sú sesterská skupina krytosemenných rastlín

V 19. stor. sa lianovcorasty zaraďovali (podobne ako v niektorých dnešných systémoch) pod ihličnany/borovicorasty (definované vtedy ako dnešné borovicorasty v najužšom zmysle [t.j. bez kordaitov] + ginká + lianovcorasty).

Zdroje tejto kapitoly:[9][10][11][12][8][13][14][15][16][17]

Vnútorná systematikaUpraviť

oddelenie lianovcorasty v širšom zmysle/gnétorasty v širšom zmysle/obalosemenné rastliny (Gnetophyta v širšom zmysle) - POZNÁMKA: V iných systémoch je namiesto tohto oddelenia uvedené pododdelenie Gneticae/Gnetophytina, alebo trieda lianovce/gnétumy/gnetumy/gnétopsidy/obalosemenné (Gnetopsida/Gnetatae/Chlamydospermae/Chlamydospermopsida) v širšom zmysle, alebo podtrieda či klád gnetidy (Gnetidae) v širšom zmysle, alebo rad lianovcotvaré (Gnetales) v širšom zmysle:[18][8][19][13][20][21][1][2][4][22]

  • trieda chvojníky (Ephedropsida)/ podtrieda chvojníky (Ephedridae)/ rad chvojníkotvaré (Ephedrales) / čeľaď chvojníkovité (Ephedraceae) - POZNÁMKA: V niektorých systémoch je toto samostatné oddelenie Ephedrophyta (pričom ale v ďalších systémoch Ephedrophyta = lianovcorasty v širšom zmysle)
  • (bez mena)
    • trieda velvíčie (Welwitschiopsida) / podtrieda velvíčie (Welwitschiidae)/ rad velvíčiotvaré (Welwitschiales) / čeľaď velvíčiovité (Welwitschiaceae) - POZNÁMKA: 1. V niektorých systémoch je toto samostatné oddelenie Welwitschiophyta. 2. Staršie sa namiesto velví... písalo velvi... (napr. vevičiotvaré, velvičia).
    • trieda lianovce/gnetumy/gnétumy/gnétopsidy (Gnetopsida) v užšom zmysle / podtrieda lianovce (atď.)/gnetidy (Gnetidae) v užšom zmysle / rad lianovcotvaré (Gnetales) v užšom zmysle/ čeľaď lianovcovité - POZNÁMKA: V niektorých systémoch je toto samostatné oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) v užšom zmysle
      • rod lianovec/staršie:gnétum[5] (Gnetum)
      • ... (viacero vyhynutých rodov) - POZNÁMKA: je tu zahrnuté aj to, čo sa inde zaraďuje ako rady lianovcorastov †nataligmotvaré (Nataligmales), †dinofytonotvaré (Dinophytonales) a †dešéliotvaré (Dechellyiales) (Nataligmales a Dinphytonales sa alternatívne zaraďuje pod benetitorasty a Dechellyiales sa alternatívne nepresne[24] zaraďuje pod cyprusotvaré)

Trieda chvojníky sa v minulosti niekedy zaraďovala nie do lianovcorastov, ale do borovicorastov (Coniferophytina - t.j. kordaitorasty + ginká + ihličnany najužšom zmysle + chvojníky)[25][26][27]. Niektoré systémy z 50.-60. rokov navyše zaraďovali všetky ostatné (teda do Coniferophytina nepatriace) nahosemenné rastliny, čiže aj napr. triedy lianovce a velvíčie, nie ako nahosemenné rastliny, ale do spoločného špeciálneho taxónu spolu s veľkou časťou papraďorastov (v širšom zmysle) a tento špeciálny taxón sa volal (pododdelenie) Phyllophytina (t.j. skupina na rovnakej úrovni ako Coniferophytina)[27][28].

Ojedinele v niektorých starších systémoch do lianovcorastov patria okrem chvojníkov, velvíčích a lianovcov aj ostatné taxóny staršie považované za prechod medzi nahosemennými a krytosemennými rastlinami (t.j. najmä †benetitorasty a †pentoxylonotvaré) a v niektorých systémoch navyše aj samotné krytosemenné rastliny.[29][30][31]

Iné projektyUpraviť

ZdrojeUpraviť

  1. a b c d [1]
  2. a b Systém živej prírody [2]
  3. a b rastliny. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor, 1982, S. 509
  4. a b Nemejc F.. Paleobotanika (Systematicka cast. Rostliny krytosemenne). [s.l.] : Alexander Doweld. 615 s. S. 17.
  5. a b gnétumy. In: Malá encyklopédia biológie 1975
  6. nahosemenné rastliny. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  7. [3]
  8. a b c MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 72-96.
  9. Yinzhi Zhang, Zhiming Liu: Genic evidence that gnetophytes are sister to all other seed plants 2019 [4]
  10. Gitzendanner, M. A., Soltis, P. S., Wong, G. K.‐S., Ruhfel, B. R., and Soltis, D. E.. 2018. Plastid phylogenomic analysis of green plants: A billion years of evolutionary history. American Journal of Botany 105( 3): 291– 301. [5],[6]
  11. Contact [online]. facultyweb.kennesaw.edu, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online.
  12. Lee EK, Cibrian-Jaramillo A, Kolokotronis SO, Katari MS, Stamatakis A, et al. (2011). "A Functional Phylogenomic View of the Seed Plants". PLOS Genet. 7 (12): e1002411. doi:10.1371/journal.pgen.100241
  13. a b GYMNOSPERMS [online]. comenius.susqu.edu, [cit. 2021-02-14]. Dostupné online. , [7]
  14. Samepflanzen. In: STÖCKER, F. W. et al. Biologie Band 2/Me-Z. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus Verlag. 1986. S. 766
  15. TAKHTAJAN, A. L. Phylogenetic principles of the system of higher plants. In: The Botanical Revies. Jan. 1953, No. 1 [8], S. 2
  16. Endlichers Pflanzensystem. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 5. Altenburg 1858, S. 689-691.
  17. Engler: Führer durch den Königlichen Botanischen Garten der Universität zu Breslau. Breslau 1886. [9]
  18. Novikoff A., Barabasz-Krasny B. 2015. System of Embryophytes. In: Novikoff A., Barabasz-Krasny B. Modern Plant Systematics: 23-63. Liga-Pres, Lviv, Ukraine. [10]
  19. ANDERSON, John Malcolm; ANDERSON, Heidi M.; CLEAL, Christopher J.. Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology). [s.l.] : South African National Biodiversity Institute, 2007. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-1-919976-39-6.
  20. Stevens, P.F.. Angiosperm Phylogeny Website: Gnetales [11], prístup 14.2.2021
  21. Diversity and Systematics of Seed Plants. [s.l.] : Rastogi Publications, 2009. 344 s. ISBN 978-81-7133-792-7. S. 22.
  22. MUSIL, I. Lesnická dendrologie 1. 2003 [12]
  23. efedra. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  24. TAYLOR, Edith L.; TAYLOR, Thomas N.; KRINGS, Michael. Paleobotany (The Biology and Evolution of Fossil Plants). [s.l.] : Academic Press, 2009. 1252 s. ISBN 978-0-08-055783-0. S. 778.
  25. ČERVENKA, M. et al. Z našej prírody - rastliny.... Bratislava: Príroda, 1984. S. 16
  26. Flóra Slovenska II., Bratislava: Veda, 1966
  27. a b NOVÁK, F. A. Vyšší rostliny. Praha: Nakladatelství ČSAV, 1961
  28. LÜTTGE, Ulrich; BEYSCHLAG, Wolfram; BÜDEL, Burkhard; FRANCIS, Dennis; CUSHMAN, John. Bericht Über das Jahr 1956. [s.l.] : Springer-Verlag, 2013. 430 s. ISBN 978-3-642-94689-9. S. 84.
  29. ANDERSON, John Malcolm; ANDERSON, Heidi M.; CLEAL, Christopher J.. Brief history of the gymnosperms (classification, biodiversity, phytogeography and ecology). [s.l.] : South African National Biodiversity Institute, 2007. 280 s. Dostupné online. ISBN 978-1-919976-39-6. S. 15.
  30. Spermatopsida: Seed Plants. In: Paleos [13], prístup 14.2.2021 (Pozn: Gneticea je preklep a správne má byť Gneticae)
  31. Spermatopsida – Seed Plants [14] (prístup 14.2.2021)(Pozn: Gneticea je preklep a správne má byť Gneticae)