Louis Clément Breguet

Louis Clément François Breguet ([lui kléman fransoa brege], * 22. december 1804, Paríž, Francúzsko – † 27. október 1883, tamže)[1] bol francúzsky hodinár, fyzik a vynálezca,[2] ktorý sa podieľal na vynáleze a zavedení telegrafie.

Louis Clément Breguet
francúzsky hodinár, fyzik a vynálezca
Louis Clément Breguet
Narodenie22. december 1804
Paríž, Francúzsko
Úmrtie27. október 1883 (78 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Louis Clément Breguet
Breguetov telegraf (1844)

ŽivotopisUpraviť

Ako vnuk slávneho hodinára A. L. Bregueta sa vyučil za hodinára vo Švajčiarsku.

V roku 1833 prevzal od svojho otca Antoine Louisa Bregueta rodinnú firmu[3] a vyrábal hlavne námorné aj astronomické chronometre a komplikované vreckové hodinky, ale zaujímal sa predovšetkým o elektrotechniku. V roku 1844 bol poverený výstavbou experimentálnej telegrafnej linky na železničnej trati Paríž – Rouen a v roku 1856 postavil centrálnu sieť verejných hodín v Lyone. V roku 1866 si dal patentovať hodiny riadené veľkou ladičkou namiesto kyvadla.[4] V roku 1870 zveril riadenie firmy Edwardovi Brownovi, ktorého rodina ju potom sto rokov viedla, a sám sa venoval svojim pokusom a telegrafii.

Skonštruoval rotujúce zrkadlo, ktorým Fizzeau a Foucault merali rýchlosť svetla. Spolu s Antoine Massonom vynašli cievku,[5] ktorá je po vylepšení Ruhmkorffom známa ako Ruhmkorffova cievka.[6]

Roku 1845 bol vyznamenaný Radom čestnej légie, v roku 1874 bol zvolený za čestného člena francúzskej akadémie vied.[7] a v roku 1877 sa stal dôstojníkom Radu čestnej légie.[8] Je tiež jedným zo 72 významných mužov, ktorých meno je zapísané na Eiffelovej veži v Paríži.[9]

V manželstve s Eugénie Caroline Lassieurovou (* 1815 – † 1889) sa narodili dve deti, dcéra Louise (* 1847 – † 1930) a syn Antoine (* 1851 – † 1882), ktorý pokračoval v otcových aktivitách.[10] Spoločne sa stretli s Bellom a získali licenciu na výrobu jeho telefónov pre francúzsky trh.[11] Jeho vnuk Louis Charles Breguet bol letecký konštruktér a priekopník letectva.

ReferencieUpraviť

  1. Nature July 15, 1886, volume 34, page 259
  2. Carl W. Hall A biographical dictionary of people in engineering, Purdue University Press, 2008 ISBN 1-55753-459-4, p. 26
  3. Osvaldo Patrizzi: Breguet. Meisterwerke klassischer Uhrmacherkunst. Callwey, München 1986, ISBN 3-7667-1016-8.
  4. http://www.crazywatches.pl/tuning-fork retrieved 2010 09 10
  5. Les origines de la bobine d'induction [online]. [Cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (francúzsky)
  6. La bobine de Ruhmkorff [online]. [Cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (francúzsky)
  7. Maurice Crosland Science Under Control: The French Academy of Sciences 1795-1914 Cambridge University Press, 2002. ISBN 0-521-52475-X p.140
  8. Scientific American: Supplement, Volume 22, September 18, 1886, page 8929
  9. The Names of the 72 Scientists Listed on the Borders of Each of the Four Sides of the Eiffel Tower [online]. toureiffel.paris, [cit. 2011-11-20]. Dostupné online. (anglicky)
  10. http://www.montmollin.ch/docs/breguet-abram-louis.pdf retrieved 2010 09 10
  11. Anton A. Huurdeman The worldwide history of telecommunications page 168

LiteratúraUpraviť

  • M. Hajn, Základy jemné mechaniky a hodinářství. Praha: Práce 1953.
  • Ottův slovník naučný, heslo Breguet Louis Francois Clément. Sv. 4, str. 623.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Louis Breguet na českej Wikipédii a Louis-François-Clement Breguet na anglickej Wikipédii.