Luhačovické porady

Luhačovické porady boli v rokoch 1908 – 1913 intelektuálno-kultúrnou platformou česko-slovenskej hospodárskej, kultúrnej a politickej spolupráce.[1]

Luhačovické porady predstavujú rokovania „predprevratových“ predstaviteľov slovenského národného života s českými a moravskými slovakofilmi z kultúrnych a hospodárskych kruhov o ideových i praktických „otázkach spoločného záujmu“. Organizoval ich pravidelne každoročne v auguste Pavel Blaho z podnetu predsedu českého národno-obranného spolku Českoslovanská jednota Josefa Rotnágla v moravskom kúpeľnom mestečku Luhačovice. Porady boli spočiatku dôverné od roku 1911 aj verejné. Zo slovenskej strany boli medzi účastníkmi najmä stúpenci idey česko-slovenskej vzájomnosti, príslušníci hlasistickej a prúdistickej generácie (okolo časopisu Hlas a Prúdy). Zúčastňoval sa Pavel Blaho, Milan Hodža, Dušan Jurkovič, Vavro Šrobár, Anton Štefánek, ale aj predstavitelia martinského politického centra – Pavol Mudroň, Matúš Dula. Z českej strany boli porady bez politicky reprezentatívneho zastúpenia. Zúčastňovali sa ich umelci, vydavatelia, etnografi, jazykovedci, podnikatelia, finančníci a pod. Porady pripravili personálnu a ideovú pôdu pre intenzívnejšiu česko-slovenskú spoluprácu v procese dezintegrácie Rakúsko-Uhorska a pri príprave projektu česko-slovenského štátu počas prvej svetovej vojny.[1]

ReferencieUpraviť