Lyžičiar biely

druh vtáka rodu Platalea

Lyžičiar biely[3] (Platalea leucorodia) je ibisovitý vták. Sú známe štyri poddruhy: P. l. leucorodia, P. l. major, P. l. balsaci a P. l. archeri.[4] Fragmentovane obýva vodné biotopy (rieky, močiare) od Európy po južnú a východnú Áziu a sever Afriky.[4] Populácie z miernych oblastí migrujú. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lyžičiar biely patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, stavy v Európe stúpajú.[1]

Lyžičiar biely
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Platalea leucorodia
L., 1758

Mapa hniezdneho rozšírenia lyžičiara bieleho
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Tento vták meria 80 – 90 cm,[3] perie má biele, lyžicový zobák tmavý so žltou špičkou. Počas doby rozmnožovania majú lyžičiare žlté znaky aj na krku a vyvinie sa výrazná „čuprina”. Potravu (napr. bezstavovce) vyberá z plytkej vody rýchlymi pohybmi lyžicovým zobákom.

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Na Slovensku je možné nájsť aj väčšie skupiny (max 204 vtákov)[5], hniezdi ich tu však do 32[5] párov.[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 0 - 35. Trendy neboli stanovené, nakoľko ide novohniezdiaci a fluktuujúci druh. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 EN:B1 - ohrozený.[5] V roku 2001 EN - ohrozený.[6] V roku 2014 EN D - silne ohrozený.[2][7][8] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia E - ohrozený druh.[5]

Hniezdenie upraviť

Lyžičiar biely hniezdi v kolóniách v nadmorskej výške do 450 m. Do hniezda na strome (napr. dub) samica nakladie zvyčajne 3 – 4 (najviac 7) vajec. O mláďatá sa rodičia starajú 6 – 8 týždňov, úspešnosť chovu znižuje vysoká hladina vody.

Ochrana upraviť

Lyžičiar biely je z globálneho pohľadu najmenej ohrozený druh.[4][9] Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 5000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[10]

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2022.2. Prístup 16. februára 2023
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b c DUNGEL, Jan; HUDEC, Karel. Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha : Academia. ISBN 80-200-0927-2. S. 32. (po česky)
  4. a b c Eurasian spoonbill (Platalea leucorodia) [online]. Arkive.org, [cit. 2018-02-19]. Dostupné online. Archivované 2018-01-25 z originálu. (po anglicky)
  5. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Lyžičiar obyčajný/Lyžičiar biely, s. 104 - 105.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  8. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  9. HANCOCK, James & kol.. Storks, Ibises and Spoonbills of the World. [s.l.] : Christopher Helm Publishers, 2011. ISBN 978-1-4081-3499-3. S. 253−257. (po anglicky)
  10. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť