Mária Adela Savojská

	Mária Adela Savojská
	francúzska Dauphine
	; Portrét Márie Adely Savojskej, Jean-Baptiste Santerre, Zámok Versailles, 1709
Panovanie
Dynastia	Savojskí
Biografické údaje
Narodenie	6. december 1685; Turín, Savojsko
Úmrtie	12. február 1712 (26 rokov); Versailles, Francúzske kráľovstvo
Pochovanie	Bazilika Saint-Denis, Paríž
Rodina
Manžel	Ľudovít Francúzsky (1682 – 1712)
Potomstvo	Ľudovít Burgundský; Ľudovít XV.
Otec	Viktor Amadeus II.
Matka	Anna Mária Orleánska
Odkazy
Projekt; Guttenberg	Mária Adela Savojská; (plné texty diel autora)
	Mária Adela Savojská; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Mária Adela Savojská (franc. Marie-Adélaïde de Savoie; * 6. december 1685, Turín – † 12. február 1712, Versailles) bola pôvodom savojská princezná a následne sobášom francúzska Dauphine.

Biografia

Pôvod a mladosť

Mária Adela pochádzala z manželstva savojského vojvodu Viktora Amadea II. a jeho manželky, pôvodom orleánskej vojvodkyne Anny Márie Orleánskej, pričom bola najstaršou zo šiestich detí. Mladšou sestrou Márie Adely bola Mária Lujza Savojská ako neskoršia manželka španielskeho kráľa Filipa V., ktorý bol prvým kráľom z bourbonskej dynastie na španielskom tróne. Navyše Filip V. bol bratom manžela Márie Adely.

Jej iba šestnásťročná matka takmer zaplatila za jej narodenie životom. Svoju dcéru aj ostatné deti navzdor protokolu dojčila sama, čo v tejto dobe bolo v kráľovských rodinách (a šľachtických rodinách všeobecne) úplne neobvyklé. Snáď aj preto mala Mária-Adela k svojej matke, ale aj k svojej babičke, veľmi blízky vzťah.

Manželstvo

Pôvodným zámerom princezninho otca Viktora Amadea II. bolo vydať jeho najstaršiu dcéru za rakúskeho arcivojvodu Jozefa I. Habsburského lenže pre jeho nízky vek Jozefov otec však cisár Leopold I. tento návrh odmietol.

V roku 1696 sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV. rozhodol ukončiť vojnu o falcké dedičstvo a následne prostredníctvom mierových rokovaní ako prvého monarchu vyviesť Viktora Amadea II. z nepriateľského tábora. Po náročných dohodách bola spočiatku dosiahnutá zmluva z Turína, ku ktorej podpísaniu došlo oficiálne dňa 29. júna roku 1696. V dôsledku tejto zmluvy bol napokon uzavretý separátny mier medzi francúzskym kráľom a savojským vojvodom. Zároveň sa jeho podmienky týkali sobáša Márie Adely spolu s Ľudovítom Bourbonským, francúzskym Dauphinom z Viennois.

15. októbra toho istého roku prekročila vtedy iba jedenásťročná Mária-Adela pri Le Pont-de-Beauvoisin hraničnú rieku Guiers, ktorá tvorí hranicu medzi Francúzskom a Savojskom bez toho, aby so sebou smela mať nejaký sprievod. Vyzdvihol ju tu vojvoda de Brionne s kočiarom a odcestoval s ňou do vnútrozemia. 4. novembra ju v Montargis južne od Paríža očakával osobne kráľ Ľudovít XIV. Bol duchaplným a výrečným jedenásťročným dievčaťom nadšený a písal svojej vtedajšej priateľke, Madame de Maintenon, že Mária-Adela je veľmi pôvabná a dobre vychovaná, živých očí a krásnych čiernych vlasov, a že sa správala veľmi zdvorilo a spôsobne.

Pretože bola princezná ešte veľmi mladá, k svadbe zatiaľ nedošlo a snúbenci žili vzdialení. K ďalšej výchove a vzdelaniu navštevovala dievčenskú školu Maison Royale de Saint-Louis v Saint Cyre pri Versailles, ktorú založila Madame de Maintenon v roku 1684. K prvému možnému dátumu, ktorý pripúšťal zákon (7. december 1697) sa potom uskutočnila vo Versailles honosná svadba až dvanásťročnej budúcej Dauphine s burgundským vojvodom, najstarším synom Veľkého Dauphina. Nevesta mala na sebe pri obrade strieborné, rubínmi posiate šaty s osem metrov dlhou vlečkou. Manželstvo nebolo zatiaľ pre nízky vek nevesty naplnené.

Favoritka kráľa

Ľudovít XIV. detskými žartmi Márie-Adely viditeľne ožil. Až do svojej smrti bolo dievča miláčikom starnúceho kráľa, čoskoro si získala aj Madame de Maintenon, ktorú oslovovala dôverne „ma tante“ (teta). Užívala si vo Versailles voľnosti ako žiadny iný člen kráľovskej rodiny. Kráľ jej dokonca dával prednosť aj pred svojim vnukom. To značne popudilo jeho nemanželské legitimizované dcéry. Mária-Adela informovala svoju rodinu často v listoch o svojom mimoriadne priateľskom vzťahu s kráľom.

Manželka Ľudovíta XIV., Mária Terézia Habsburská, už roku 1683 zomrela a teraz bola Mária Adela cez svoju mladosť pre kráľa First Lady jeho dvora. Pri reprezentatívnych aktoch smela prevziať rolu kráľovnej. Vo Versailles obývala luxusný apartmán zosnulej kráľovnej na rovnakom poschodí ako apartmány kráľa a Madame de Maintenon; komnaty boli renovované podľa jej vkusu.

Potomkovia

Mária Adela Savojská so svojím najmladším synom, budúcim kráľom Ľudovítom XV.

Mária Adela a jej manžel ako vojvoda burgundský začali napokon žiť spolu s manželskom zväzku. Z ich zväzku napokon prišli na svet traja synovia:

1. Ľudovít, 1. vojvoda burgundský (* 25. jún 1704 Versailles – † 13. apríl 1705 tamtiež)
2. Ľudovít, 2. vojvoda burgundský (* 8. január 1707 Versailles – † 8. marec 1712 tamtiež)
3. Ľudovít, vojvoda z Anjou (* 15. február 1710 Versailles – † 10. máj 1774 tamtiež), ako Ľudovít XV. francúzsky kráľ od roku 1715 až do svojej smrti
⚭ 1725 Mária Leszczyńská (* 23. jún 1703 Trzebnica – † 24. jún 1768 Versailles)

Ľudovít XIV. mal z narodenia ich synov skutočne veľkú radosť a to z dôvodu, že následníctvo trónu tak bolo zaistené.

Dvorské intrigy

Mária Adela zbožňovala šperky ale aj prepych. Okrem iného sa rada zúčastnila plesov, lovu, hier a banketov. Bola taktiež v centre diania na dvore, ktorým bola očarená. Nezdieľala nijako extrémne náboženské cítenie tak ako jej manžel. Raz poznamenala Ľudovítovi XIV., že ak zomrela pred svojím manželom a mohla sa potom vrátiť späť na zem, iste by ho našla v manželstve s nejakou mníškou.

Dokázala žartovať dokonca v politike a pýtala sa jeden večer Madame de Maintenon v prítomnosti Ľudovíta XIV., prečo je v Anglicku lepšia vláda za kráľovnej než za kráľa. Následne si odpovedala, že je tak z toho dôvodu, že krajinu, kde vládne kráľ vedia ovládať ženy, zatiaľ čo v krajine, v ktorej panujú ženy, je všetka moc v rukách žien. Tým sa mierila na vzťah tajnej manželky Ľudovíta XIV. Napriek jej slovám sa však kráľ jej zlomyseľnou poznámkou pobavil.

Mladá vojvodkyňa si však pre svoje vplyvné správanie voči Ľudovítovi XIV. získala veľký rad politických súperov, ktorí sa zoskupili okolo jej svokra, predpokladaného následníka trónu. Jej veľkou sokyňou bola grófka Lujza Františka Bourbonská ako nemanželská legitimizovaná dcéra Ľudovíta XIV. z jeho vzťahu s jeho druhou oficiálnou milenkou Madame de Montespan. Grófka sa snažila presadiť dosiahnutie svadobného sobáša jej dcéry a to Lujzy Alžbety s Karolom, vojvodom z Berry, teda mladším synom Veľkého Dauphina. Ten sa však zásluhou Márie Adely stal roku 1710 manželom Márie Lujzy Alžbety Orleánskej ako tej najstaršej dcéry orleánskeho vojvodu Filipa II. a Františky Márie Bourbonskej. Práve prostredníctvom vplyvu Márie-Adely upadol francúzsky vojvodca Louis Joseph de Bourbon, vojvoda z Vendôme, do nemilosti.

Mária Adela sa často zúčastnila politických porád a bola začlenená do viacerých dôležitých štátnych rozhodnutí a tajomstiev. Podľa francúzskeho historika Charlesa Pinota Duclose zneužívala vlastné vedomosti práve vtedy, keď svojmu otcovi odovzdávala všetky pre neho dôležité informácie. Tie vyšli najavo až po jej skone na základe prehliadky jej korešpondencie. V reakcii na to sa mal Ľudovít XIV. vyjadriť k Madame de Maintenon, že ho „tá malá ženská“ oklamala.

Smrť a jej konsekvencia

Dňa 14. apríla roku 1711 skonal na kiahne Veľký Dauphin (Grand Dauphin). Následníkom sa stal jeho syn a to dvadsaťdeväťročný vojvoda, ktorým bol burgundský korunným princom spolu s jeho manželkou Máriou Adelu. Začiatkom roku 1712 vypukla na kráľovskom dvore epidémia osýpok a ako vojvoda, tak i jeho manželka tejto chorobe podľahli. Choroba zasiahla taktiež jedného z ich dvoch doteraz žijúcich synov a to päťročného vojvodu bretónskeho. Mária-Adela ochorela v zámku Fontainebleau. Dňa 12. februára roku 1712 skonala v Zámku Versailles. Tesne pred svojím mala v tom čase iba dvadsaťšesťročná vojvodkyňa odkázať pred svojím skonom vojvodkyni de Guise: „Dovidenia, krásna vojvodkyňa. Dnes Dauphine, zajtra nič, pozajtra zabudnutá.“ Jej manžel, ktorý sa od nej nakazil, skonal iba o šesť dní neskôr, a to dňa 18. februára, na zámku v Marly-le-Roi. Mária-Adela bola dňa 23. februára pochovaná vspolu so svojím manželom v Bazilike Saint-Denis, teda v mieste posledného odpočinku francúzskych kráľov. Dňa 8. marca roku 1712 zomrel malý vojvoda bretónsky krátko po svojich rodičoch.

Je dosť pravdepodobné, že všetky tri úmrtia mali na svedomí príliš starostliví lekári, ktorí chorým podľa vtedy obľúbeného a hojne využívaného spôsobu terapie často púšťali žilou. Prežil iba najmladší syn následníckeho páru, ktorým bol vtedy malý vojvoda z Anjou. Keďže jeho guvernantka, Madame de Ventadour, túto nebezpečnú starostlivosť lekárov nepripustila praktizovať. Pre Ľudovíta XIV. znamenali tieto tri prípady úmrtia v najbližšej rodine tragédiu. Smútil obzvlášť po zosnulej dauphine. Oznamoval to dokonca písomne v listoch svojmu ďalšiemu vnukovi, a to španielskemu kráľovi Filipovi V.

Keďže v dôsledku týchto neblahých udalostí prešli všetky nástupnícke práva Ľudovíta XIV. na jeho len dvojročného vojvodu z Anjou, ktorý zostal jediným legitímnym dedičom trónu, povýšil napokon už starý kráľ svojich nelegitímnych synov do stavu princov kráľovskej krvi a to v prípade, ak skoná dokonca malý následník. Tento prípad však napokon nenastal. Malý princ však napokon nastúpil po skone svojho prastarého otca Ľudovíta XIV. na francúzsky trón ako kráľ Ľudovít XV. Dosiahol zdravú dospelosť. Jeho vláda trvala bezmála šesťdesiat rokov.