Mária Anna Falcká (1667 – 1740)
Mária Anna Falcká (špa. Mariana de Neoburgo, nem. Maria Anna von der Pfalz-Neuburg; * 28. október 1667, Düsseldorf, Nemecko – † 16. júl 1740, Guadalajara, Španielsko) bola ako druhá manželka Karola II. v rokoch 1689 až 1700 španielskou kráľovnou.
| Mária Anna Falcká | |
| Španielska kráľovná | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 1689 – 1700 |
| Predchodca | Mária Lujza Orleánska |
| Nástupca | Mária Lujza Savojská |
| Biografické údaje | |
| Pôvodné meno | Maria Anna von der Pfalz-Neuburg Mariana de Neoburgo |
| Narodenie | 28. október 1667 Düsseldorf, Nemecko |
| Úmrtie | 16. júl 1740 (72 rokov) Guadalajara, Španielsko |
| Pochovanie | El Escorial, Španielsko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Otec | Filip Viliam |
| Matka | Alžbeta Amália |
| Odkazy | |
 | Mária Anna Falcká (multimediálne súbory na commons) |
Detstvo upraviť
Mária Anna sa narodila v zámku Benrath ako dvanáste dieťa Filipa Vilima, kurfirsta Palatinatu, a jeho manželky Alžbety Amálie. Jej rodina bola veľmi početná – pochádzala zo 14 detí.
Detstvo strávila v Neuburgskom zámku spolu so svojimi sestrami Máriou Sofiou, Dorotou Sofiou a Hedvigou Alžbetou, kde na ich výchovu a vzdelanie dohliadala vychovávateľka pani von Klauová. Blízka rodina ju volala „Mariandl“. Máriu Annu opisovali ako povýšeneckú, márnomyseľnú, autoritatívnu a sebeckú.
Mária Lujza Orleánska, prvá manželka španielskeho kráľa Karola II., zomrela bezdetná dňa 12. februára 1689. Karol II. si Máriu Annu vybral za svoju druhú manželku. Pravdepodobne k tomu prispel aj fakt, že jej staršia sestra, Eleonóra bola manželkou rímskonemeckého cisára a rakúskeho arcivojvodu Leopolda I., a to by pomohlo posilniť vzťahy medzi španielskou a rakúskou vetvou Habsburgovcov.
Svadba so španielskym kráľom upraviť
Svadba Márie Anny sa konala 28. augusta 1689 v Ingolstadte v Nemecku a bola to tzv. svadba v zastúpení. Svadby sa zúčastnilo niekoľko významných hostí, okrem iných napríklad švagor Márie Anny, cisár Leopold, a jej sestra Eleonóra. Mária Anna sa však vydala do Španielska až niekoľko mesiacov po svadbe, a to až na jar roku 1690. Oficiálna svadba sa konala 14. mája 1690 v San Diego, čo je neďaleko Valladolidu. No aj toto manželstvo zostalo bezdetné, čím sa potvrdilo, že kráľ mal zdravotné problémy.
Manželstvo upraviť
Mária Anna sa počas obdobia, kedy bola kráľovnou, podieľala na intrigách na španielskom kráľovskom dvore. Snažila sa o to, aby sa jej synovec Karol VI. Habsburský stal ďalším španielskym kráľom. Aj táto jej snaha bola príčinou jej zlého vzťahu so svokrou, Kráľovnou matkou, Máriou Annou Habsburskou, ktorá presadzovala na trón svojho pravnuka Jozefa Ferdinanda Bavorského.
Mária Anna bola všeobecne na kráľovskom dvore veľmi neobľúbená. Dôvodom bol, okrem iného, aj jej veľmi nákladný spôsob života, pričom veľa finančných prostriedkov posielala svojej rodine. Dokonca aj vzácne obrazy zo španielskej umeleckej zbierkye posielala svojim nemeckým príbuzným.
Vdova upraviť
Manžel Márie Anny zomrel 1. novembra 1700 v Madride a vo svojej poslednej vôli uviedol, že jeho manželka má nárok na každoročný finančný príspevok a vyslovil želanie, aby jeho nástupca s ňou zaobchádzal s rešpektom. Ale nový kráľ Filip V. prikázal Márie Anne opustiť Madrid ešte predtým, ako do mesta sám vstúpi. Vdova po kráľovi nemala inú možnosť ako mesto opustiť a usadila sa neďaleko mesta Toledo, kde žila v starom a tmavom hrade Alcazar. Počas obdobia, kedy tu žila, poslala niekoľko listov svojej rodine, v ktorých žiadala o pomoc. Na začiatku roku 1701 jej starší brat Johann Wilhelm, kurfirst Palatínu adresoval cisárovnej Eleonóre nasledujúci list:
| „ | Čo sa týka španielskej kráľovnej, je mi úprimne ľúto, že sa z nej stala chudobná a nešťastná dáma; ale aby som pravdu povedal, všetko sa jej stalo jej vinou ako dôsledok jej nesprávneho správania sa. Myslím si, že to, čo žiada od Vášho Veličenstva, je viac nemožné ako reálne. Ale ak by ste jej mohli pomôcť a podporiť ju v jej nešťastnej situácii, bola by to tiež veľká pomoc aj pre mňa... | “ |
Posledné roky života a smrť upraviť
Nepriek tomu musela Mária Anna naďalej zostať v starom Alcazare v Tolede. O dva roky neskôr, v roku 1706, sa zmenila jej situácia, keď jej synovec arcivojvoda Karol VI. Habsburský obsadil so svojou armádou mesto Toledo. Máriu Annu táto udalosť veľmi potešila a synovca s armádou privítala, čo bol dôvod, prečo ju kráľ Filip V. vykázal o niekoľko rokov neskôr zo Španielska. Vtedy sa Mária Anna usadila v Bayonne vo Francúzsku, kde žila niekoľko nasledujúcich desaťročí. V roku 1739, keď bola už stará a mala podlomené zdravie, sa konečne vrátila do Španielska. Zostala bývať v paláci Infantado v Guadalajare, kde nakoniec aj 16. júla 1740 zomrela. Pochovaná je v kráľovskej hrobke El Escorial.
Genealógia upraviť
| Filip Ľudovít von Pfalz-Neuburg | ||||||||||||||||
| Wolfgang Wilhelm von Pfalz-Neuburg | ||||||||||||||||
| Anna Jülichsko-klévsko-bergská | ||||||||||||||||
| Filip Viliam Falcko-neuburský | ||||||||||||||||
| Viliam V. bavorský | ||||||||||||||||
| Magdaléna Bavorská | ||||||||||||||||
| Renáta Lotrinská | ||||||||||||||||
| Mária Anna Falcká | ||||||||||||||||
| Ľudovít V. Hesensko-darmstadtský | ||||||||||||||||
| Juraj II. Hesensko-darmstadtský | ||||||||||||||||
| Magdaléna Brandenburgská | ||||||||||||||||
| Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská | ||||||||||||||||
| Ján Juraj Saský | ||||||||||||||||
| Sofia Eleonóra Saská | ||||||||||||||||
| Magdaléna Sybilla Priská | ||||||||||||||||
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Falcká (1667 – 1740)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maria Anna of the Palatinate-Neuburg na anglickej Wikipédii.
Tituly upraviť
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Mária Lujza Orleánska |
Španielska kráľovná; Neapolská a Sicílska kráľovná Brabantská; Guelderská, Limburgská, Lothierska, Luxemburgská vojvodkyňa; Flanderská, Hainautská a Namurská grófka 1690 – 1700 |
Nástupca Mária Lujza Savojská |