MUDr. Mária Bellová (* 10. november 1885, Liptovský Svätý Peter – † 20. november 1973, Príbovce) bola slovenská lekárka ftizeologička, ktorá sa venovala hlavne liečbe detskej tuberkulózy (tbc)[1] a je známa aj ako historicky prvá slovenská lekárka. Jej dlhodobým a najvýznamnejším pôsobiskom bol Ústav pre tuberkulózne deti v Dolnom Smokovci (dnes, resp. od roku 2004 Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb).

Mária Bellová
lekárka ftizeologička
Dielo
Polia pôsobnostiftizeológia
Známy vďakahistoricky prvá slovenská lekárka
Alma materBudapeštianska univerzita
Ocenenia
Rad práce (1955)
Osobné informácie
Narodenie10. november 1885
Liptovský Svätý Peter, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie20. november 1973 (88 rokov)
Príbovce, ČSSR (dnes Slovensko)
Národnosťslovenská

Detstvo a štúdium

upraviť

Narodila sa ako piate zo siedmich detí v rodine evanjelického farára, publicistu a kultúrneho pracovníka Štefana Bellu (* 1844 – † 1909) a jeho manželky Jany, rod. Karlovskej (* ? – † 1904).[2] Jedným z jej súrodencov bol Štefan Vladimír Bella (* 1880 – † 1952), ktorý sa stal profesorom vodného staviteľstva a patril k popredným európskym odborníkom v oblasti melioračných stavieb.[3] Jej ďalší brat Igor (* 1901 – † ?) absolvoval evanjelickú teológiu, sestra Oľga (* 1878 – † ?) sa stala učiteľkou, Želmíra (* 1882 – † ?) poštovou úradníčkou a Natália (* 1888 – † ?) študovala na konzervatóriu, no zomrela ešte pred jeho dokončením.[4]

Navštevovala dievčenskú školu v Pančeve a meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, následne v rokoch 1901 – 1905 absolvovala externé štúdium Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Po zmaturovaní nastúpila na lekársku fakultu Budapeštianskej univerzity, kde bola najskôr mimoriadnou (1905 – 1906) a vzápätí riadnou poslucháčkou (1906 – 1910), pričom v roku 1911 spromovala a získala titul doktorky všeobecného lekárstva. Ako súčasť svojej prípravy na lekársku dráhu v rokoch 1911 – 1912 absolvovala študijné pobyty v Berlíne, Paríži a v Bruseli.[pozn 1] V rámci promočnej praxe pracovala ako praktikantka na psychiatrickom oddelení nemocnice v Pécsi (1910) a potom krátko v Trenčíne.[5][6]

Lekárska kariéra

upraviť

Od roku 1913 bolo jej pôsobiskom chirurgické oddelenie nemocnice v Târgu Mureși v Sedmohradsku, vtedajšej súčasti Rakúsko-Uhorska, kde zotrvala ako vojenská lekárka počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a vzápätí v rokoch 1918 – 1921 ako primárka detského oddelenia.[5]

V roku 1921 sa vrátila do vlasti, Československa, kde nastúpila do funkcie sekundárnej lekárky chirurgického oddelenia nemocnice v Košiciach. Na tejto pozícii zotrvala do roku 1925, kedy sa jej novým pôsobiskom stal Ústav pre tuberkulózne deti v Dolnom Smokovci, v ktorom pôsobila až do roku 1957,[1] najskôr ako „radová“ lekárka, následne ako primárka.[5] Ako lekárka ftizeologička skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tbc, využitie liečivých bylín pri liečbe tbc kože a i., pričom vo svojej liečebnej praxi dosahovala mimoriadne dobré výsledky. Podieľala sa tiež na výchove a vzdelávaní zdravotníckeho personálu a osvetovej činnosti (organizovala prednášky o prevencii tbc, ochrane detí v rizikovom prostredí a pod.). V roku 1955 získala za svoje zásluhy Rad práce.[5][7]

V roku 1957 odišla do starobného dôchodku.[5]

Poznámky

upraviť
  1. Falisová 2010, s. 96 spomína len, že „absolvovala študijný pobyt v Berlíne a v Paríži“, Slovenský biografický slovník, s. 196 sa zmieňuje o tom, že „r.[oku] 1912 [bola] na študijnej ceste v Berlíne a Paríži“Lexikón slovenských žien, s. 24 uvádza, že „v r.[okoch] 1911 – 1912 absolvovala študijné pobyty v Berlíne, Paríži a v Bruseli.“

Referencie

upraviť

Použitá literatúra

upraviť

Externé odkazy

upraviť