Otvoriť hlavné menu

Mária z Anjou (*1371 – † 17. máj 1395, Budín), kráľovná Uhorska, Chorvátska a Rašky v rokoch 1382 – 1395, bola treťou zo štyroch dcér Ľudovíta I. Veľkého a jeho druhej manželky Alžbety Kotromanićovej.

Mária
Kráľovná Uhorska a Chorvátska
Vyobrazenie Márie v Kronike Jána z Turca
Vyobrazenie Márie v Kronike Jána z Turca
Mária z Anjou, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaKapetovsko-anjouovská
Panovanie1382 – 1385
KorunováciaStoličný Belehrad: 17. september 1382
PredchodcaĽudovít I.
RegentAlžbeta Kotromanićová
NástupcaKarol III.
Biografické údaje
Narodenie1371
Úmrtie17. máj 1395 (23-24 rokov)
Budín, Uhorské kráľovstvo
PochovanieVárad
Rodina
Manžel
OtecĽudovít I.
MatkaAlžbeta Kotromanićová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMária z Anjou
(multimediálne súbory na commons)

ŽivotUpraviť

Mária bola vychovávaná ako dedička oboch kráľovstiev jej otca, Uhorska i Poľska. Jej otec, kráľ Ľudovít, dohovoril pre obe dcéry, Máriu aj Hedvigu, sobáše. Mária sa mala stať manželkou Žigmunda Luxemburského, syna českého kráľa a cisára Svätej rímskej ríše, Karola IV. Slávnostné zásnuby sa konali v roku 1379 v Trnave. Žigmund mal vtedy necelých 12 rokov a Mária 8. Žigmund zostal v Uhorsku, aby sa naučil jazyk a zvyky. Ľudovít si ho veľmi obľúbil, ale kráľovná Alžbeta nie. Po Ľudovítovej smrti si radšej za zaťa vyhliadla Ľudovíta Orleánskeho, brata francúzskeho kráľa. No v auguste roku 1385 vtrhol Žigmund do Uhorska pod zámienkou, že ochraňuje kráľovnine práva, obsadil Bratislavskú a Nitriansku stolicu a vynútil si sobáš s Máriou.

Mária sa stala kráľovnou Uhorska ako desaťročné dieťa po otcovej smrti v roku 1382. Magnáti Malopoľska boli nespokojní s personálnou úniou s Uhorskom (1370 – 1382) a tak namiesto Márie vyhlásili za poľskú kráľovnú deväťročnú Máriinu sestru Hedvigu (1384).

V Uhorsku počas Máriinej neplnoletosti vládla jej matka, kráľovná vdova Alžbeta a palatín Mikuláš I. Gorjanský (Miklós Garai). Mnoho uhorských veľmožov bolo nespokojných, preto ponúkli trón Máriinmu príbuznému, Karolovi z Drača, neapolskému kráľovi, ktorého pre nízky vzrast prezývali Malý. Karola sa počas jeho detstva ujal Ľudovít I. Vymenoval ho za chorvátskeho a slavónskeho vojvodu, v roku 1381 mu pomohol dostať sa na neapolský trón. Karol však musel Ľudovítovi odprisahať, že neohrozí práva jeho dcér. Keď mu však bol ponúknutý uhorský trón, tiahol s vojskom na Budín. Kráľovné sa nepostavili na odpor, pravdepodobne dúfali, že splní sľub. Ale Karol bol predsa korunovaný 31. decembra 1385 v Stoličnom Belehrade za uhorského kráľa. Kráľovná Alžbeta sa mu preto odmenila rovnakou zradou. Poverila svojho dôverníka, Blažeja Forgáča z Kozmáloviec, aby spáchal na Karola atentát. 7. februára 1386 zaútočil na kráľa, preťal mu obočie, pričom mu vytieklo oko. Nato kráľa odvliekli na Vyšehrad, kde ho podľa jednej z verzií otrávili, podľa druhej zaškrtili. Zomrel teda po 38 dňoch vládnutia. Karolov dedič Ladislav Neapolský sa po celý život pokúšal ovládnuť Uhorsko, napriek podpore však neuspel.

ZajatieUpraviť

 
Mária a Alžbeta nad hrobom Ľudovíta Veľkého

Dňa 25. júla 1386 počas cesty na hrad Gorjany boli kráľovné Alžbeta a Mária v Sriemsku prepadnuté stúpencami zavraždeného Karola Malého, Horváthyovcami. Udialo sa to pravdepodobne na objednávku Máriinho sedemnásťročného manžela Žigmunda. Mnohých zo sprievodu zabili, vrátane palatína Mikuláša Gorjanského a Blažeja Forgáča. Ich hlavy poslali vdove po Karolovi do Neapola. Kráľovné držali v zajatí na hrade Gomnec, neskôr na hrade Novigrad pri Zadare.

Tu v januári 1387 Alžbetu pred očami vlastnej dcéry zahrdúsil Ján Horváth. Údajne preto, že poslala tajnú správu do Benátok, aby loďstvom blokovali Novigrad z mora a tak zabránili odvezeniu Alžbety a Márie do Neapola. Mária obvinila manžela Žigmunda zo zinscenovania únosu a vraždy jej matky. Obvinila ho tiež z prehýrenia svojho dedičstva s prostitútkami a z krátkozrakej politiky. Spojila sa s Horváthyovcami a darovala im pozemky v Slavónsku a severnej Bosne. V júli 1387 bola Mária vyslobodená zo zajatia vojskom strýka Štefana Tvrtka Bosnianskeho a rodiny Frangipaniovcov (Frankopanovcov), ktorí boli príbuznými rodiny Gorjanských.

Horvátyovci, teraz už priatelia kráľovnej Alžbety a Tvrtka, ktorí sa zúčastnili bitky na Kosovom poli v roku 1389, boli zavraždení Žigmundovými mužmi blízko ich pevnosti Dobor. Vtedy bolo vyhlasované, že Žigmund sa pomstil vrahom Alžbety.

Udalosti do roku 1395Upraviť

Mária bola pripravená ustanoviť strýka Štefana Tvrtka I., dediča Arpádovcov cez Katarínu, dcéru Štefana V. Uhorského, za svojho dediča v Uhorsku, ale Tvrtko v roku 1391 zomrel, bol pravdepodobne zavraždený.

V roku 1387 bol Žigmund korunovaný za uhorského kráľa a oficiálne sa stal spoluvládcom Márie. Lenže on sa s tým neuspokojil a čoraz väčšmi odsúval Máriu do úzadia. Jej smutný osud zavŕšil tragický pád z koňa počas poľovačky dňa 17. mája 1395. Mária bola vtedy v pokročilom štádiu tehotenstva. Po páde predčasne porodila a spolu s dieťaťom za záhadných okolností zomrela. Tým sa vláda Anjouovcov v Uhorsku skončila. Mária je pochovaná vo Veľkom Varadíne.

DedičstvoUpraviť

Máriinou najbližšou dedičkou bola jej mladšia sestra Hedviga Poľská. Tá v roku 1399 porodila prvé dieťa, Alžbetu Bonifáciu, ale na popôrodné komplikácie do mesiaca aj s dieťaťom zomrela. Po Hedviginej smrti sa Máriiným dedičom stal jej vzdialený bratranec, Ladislav Neapolský, ktorý ale v bojoch o uhorský trón neuspel.

Mária z Anjou
Vladárske tituly
Predchodca
Ľudovít I.
Karol II.
Uhorská kráľovná
1382 – 1385
1386 – 1395
od roku 1387 so Žigmundom
Nástupca
Karol II.
Žigmund
Predchodca
Ľudovít I.
Karol II.
Chorvátska a dalmátska kráľovná
1382 – 1385
1386 – 1395
od roku 1387 so Žigmundom
Nástupca
Karol II.
Žigmund