Märta Tikkanenová
Märta Eleonora Tikkanen (rod. Cavoniusová; * 4. apríl 1935, Helsinki, Fínsko) je fínska spisovateľka švédskej národnosti, prozaička a novinárka. Je jednou z najčítanejších a najviac prekladaných severských autorov.
| Märta Tikkanen | |
 fínsko-švédska spisovateľka, prozaička a novinárka | |
| Narodenie | 4. apríl 1935 (89 rokov) Helsinki, Fínsko |
|---|---|
| Odkazy | |
| Commons |  Märta Tikkanenová |
Život upraviť
Narodila sa v Helsinkách, kde jej otec pracoval ako profesor. Študovala na filozofickej fakulte Helsinskej univerzity. Školu dokončila v roku 1958. Následovne pracovala ako učiteľka švédčiny a ako reportérka pre švédsko-jazyčný časopis Hufvudstadsbladet v rokoch 1956 až 1961. Počas práce sa zoznámila so svojim budúcim manželom Henrikom Tikkanenom, fínsko-švédskym maliarom a spisovateľom. Mali jednu dcéru, ktorá trpela poruchou pozornosti a hyperaktivitou. Henrik Tikkanen zomrel v roku 1984.[1]
Manžel a ich spoločný život sa stal inšpiráciou pre väčšinu jej románov.[2] Od ro roku 1972 do 1980 bola riaditeľkou ústavu literárnych pracovníkov v Helsinkách. V roku 1979 získala Severskú cenu ženskej literatúry.
Dielo upraviť
Märta Tikkanenová sa preslávila ako prozaička, ale píše aj básne a publikuje vo švédsko-jazyčných časopisoch vo Fínsku. Hlavnou tematikou jej diela je utlačovanie žien. Jej prvým dielom bol román Nu imorron (1970), ale preslávila sa románom Mužov nemožno znásilniť (Män kan inte våldtas). Dielo vyšlo v roku 1975, ktorý je oficiálnym rokom žien a preto sa zaoberá otázkami ženy aj gendru.[3] Je to príbeh o obeti znásilnenia, ktorá začne prenasledovať svojho násilníka. Hrdinka chce znásilniť svojho násilníka z pomsty, čo sa jej nakoniec aj podarí. Dielo bolo predmetom viacerých debát a vznieslo morálne otázky: či je možné znásilniť aj mužov. Román v roku 1978 previedol do filmovej podoby fínsky režiséro Jörn Johan Donner. Jej ďalšie dielo bol veršovaný román s autobiografickými prvkami, Príbeh lásky storočia (1978). Dielo bolo preložené do viacerých jazykov a bolo aj zdramatizované.
V ďalších dielach sa spisovateľka sústredila na tému života matky mentálne postihnutého dieťaťa. Dielo Morkret som ger glädjen djup (1981) napísala spoločne s autorom Josefom Juliusom Wecksellom, ktorý strávil 40 rokov v psychiatrickej liečebni. V dielách Sofias egen bok a Onskans trad (1987) spisovateľka realisticky opisuje ťažkosti matky, ktorá sa musí starať o mentálne postihnuté dieťa, spôsobom aby to pomohlo rodičom ktorí prežívajú podobné ťažkosti.[4]
Jej ďalšie dielo bola zbierka básni Arnaía kastad i havet, 1992. Zbierka je založená na základe mýtu o Pénelopé a hovorí o mužsko-ženských vzťahoch.
Príbeh lásky storočia upraviť
„Autorka písala Príbeh lásky storočia ako terapiu v úsilí o prežitie a pôvodne podľa vlastných slov nemala v úmysle vôbec nič vydávať. Spočiatku mal román tak veľkú odozvu bezpochyby vďaka silným feministickým hnutiam v Škandinávii, dodnes však je v knižnej i dramatizovanej podobe vnímaný ako univerzálna spoveď ženy a autorkine hlboko osobné prežitky prihovárajú po toľkých rokoch od jeho vzniku k čitateľom rôznych kultúrnych oblastiach.“[5]
Je to veršovaný román, ktorý vznikol ako reakcia na dielo Henrika Tikkanena o svojom manželstve. Je to príbeh o láske a nenávisti, o ťažkostiach manželského života, o tom, ako je láska nedosiahnuteľná, a napriek tomu nevyhnutná. Spisovateľka realisticky odhaľuje rodinné problémy, týkajúceho sa hlavne života s alkoholikom.
Bibliografia upraviť
- Nu imorron (1970)
- Ingenmansland (1972)
- Vem bryr sej om Doris Mihailov (1974)
- Mužov nemožno znásilniť (Män kan inte våldtas) (1975)
- Príbeh lásky storočia (Århundradets kärlekssaga) (1978)
- Mörkret som ger glädjen djup (1981)
- Sofias egen bok (1982)
- Rödluvan (1986)
- Storfångaren (1989)
- Arnaía kastad i havet (1992)
- Bryta mot lagen (1992)
- Personliga angelägenheter (1996)
- Sofia vuxen med sitt MBD (1998)
- Två (2004)
- Emma & Uno. Visst var det kärlek (2010)
Referencie upraviť
- ↑ Tikkanen, Märta (1935 - ) [online]. Biografiakeskus, [cit. 2010-12-18]. Dostupné online.
- ↑ HARTLOVÁ, Dagmar a Zbyněk ČERNÍK. Slovník severských spisovatelů: dánská literatura, faerská literatura, finská literatura, finskošvédská literatura, fríská literatura, islandská literatura, nizozemská literatura, norská literatura, švédská literatura. 2., dopl. a aktualiz. vyd. Praha: Libri, 2004, 535 s. ISBN 8072772600.
- ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-05-25 z originálu.
- ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-04-22 z originálu.
- ↑ . Dostupné online. Archivované 2014-07-14 z originálu.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Märta Tikkanenová
Externé odkazy upraviť
- [1] Archivované 2014-04-22 na Wayback Machine
- [2] Archivované 2014-05-25 na Wayback Machine