Móra (lat. doba) je základná jednotka časomerného verša. Je to čas, za ktorý sa vyslovuje krátka slabika. Dlhá slabika obsahuje dve móry. Pokladajú sa za ňu nielen slabiky s dlhou samohláskou, ale aj slabiky, za ktorými nasledujú dve alebo viac samohlások, prípadne interpunkčné znamienka či pauza. Jednu móru obsahujú napr. tieto slová: zlo, peň, hra. Na počte mór vo verši, resp. stope sa buduje časomerná báseň, preto daktyl môže striedať a nahrádzať spondej. Daktyl aj spondej totiž pozostávajú zo 4 mór.[1]

Dvojslabičné
ᐡ ¯jamb
¯ ᐡtrochej
¯ ¯spondej
Trojslabičné
ᐡ ᐡ ᐡtribrachys
¯ ᐡ ᐡdaktyl
ᐡ ¯ ᐡamfibrach
ᐡ ᐡ ¯anapest
ᐡ ¯ ¯bakchej
¯ ¯ ᐡantibakchej
¯ ¯ ¯molos
Viacslabičné
¯ ᐡ ᐡ ¯choriamb
¯ ᐡ ᐡ ¯ ᐡdaktylotrochej
Legenda
¯dlhá/prízvučná slabika
krátká/neprízvučná slabika

Referencie

upraviť
  1. Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 54. s, ISBN 80-85452-52-9