3-inch Gun Motor Carriage M10
3-inch GMC M10 v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene

3-inch GMC M10 v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene

Základná charakteristika
Posádka 5
Dĺžka 5,97 m
Šírka 3,05 m
Výška 2,89 m
Hmotnosť 29,6 ton
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie 12-57 mm
Hlavná zbraň 3-inch Gun M7 s uchytením M5
Sekundárne zbrane guľomet kalibru 12,7 mm
Pohon a pohyb
Pohon M10: General Motors 6046 twin diesel; 375 hp (280 kW)

M10A1: Ford GAA V8; 450 hp (336 kW)
375 hp (276 kW) / 450 hp (336 kW)

Odpruženie torzné tyče
Max. rýchlosť 51 km/h
Pomer výkon/hmotnosť M10: 12.68 hp/tona

M10A1: 15.50 hp/tona

Dojazd 300 km
Priechodnosť

3-inch Gun Motor Carriage M10 bol americký stíhač tankov, zostrojený a používaný počas 2. svetovej vojny. Jeho vývoj sa začal v roku 1942 na základe požiadavkov armády. Stíhač tankov bol vyvinutý na podvozku tanku M4 Sherman. Mal vežu umiestenú viacej dozadu, v ktorej bol osadený trojpalcový kanón M7. Ako obranu nainštalovali guľomet Browning kalibru 12,7 mm. Do konca vojny bolo vyrobených 6406 kusov oboch verzií a 300 podvozkov ( použitých ako delostrelecké ťahače )

Verzie upraviť

  • M10 - základná verzia, dieselová podvozková skupina M4A2
  • M10A1 - alternatívna verzia, benzínová podvozková skupina M4A3

Okrem Američanov bol používaný aj Spojeným kráľovstvom, ZSSR, Kanadou, Poľskom a Francúzskom. Stíhače tankov sa prvýkrát nasadili v Tunisku, potom v Normandii a na území Nemecka. Boli také účinné, že sa používali aj po 2. svetovej vojne. Ich následovníkom bol M36 Slugger (Jackson).

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému M10 Wolverine