M777
M777 je britská ťažná húfnica kalibru 155 mm. Je to ultraľahká poľná húfnica, ktorá v americkej armáde a námornej pechote nahradila zastarané ťažné húfnice M198. Okrem USA ju používa aj Austrália, Kanada, Kolumbia alebo India. K prvému bojovému nasadeniu húfnice došlo počas vojny v Afganistane.
| M777 | ||
|---|---|---|
 Cvičné streľby z húfnice M777 Marine Corps Air Ground Combat Center | ||
| Typ: | ťahaná húfnica kalibru 155 mm | |
| Miesto pôvodu: |  Spojené kráľovstvo Spojené štáty
| |
| História služby | ||
| V službe: | 2005 - súčasnosť | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Vickers Shipbuilding and Engineering | |
| Výrobca: | BAE Systems | |
| Počet vyrobených kusov: | viac ako 1200 kusov | |
| Základné údaje | ||
| Hmotnosť: | 4,2 t | |
| Dĺžka: | 10,7 m | |
| Obsluha: | 7+1 | |
| Maximálny dostrel: | M107: 21 km M795: 23,5 km ERFB: M795E1 30 km M982 Excalibur: 40 km | |
Vznik a vývoj upraviť
Vývoj M777 začal v roku 1997 v rámci spoločnej iniciatívy americkej armády a americkej námornej pechoty. Cieľom bolo nahradiť zastaraný inventár ťažných húfnic M198 kalibru 155 mm. Prvý z piatich systémov bol dodaný v júni 2000. Počas testovania, ktoré vykonala americká námorná pechota, bolo zo štyroch systémov vypálených takmer 12 000 delostreleckých nábojov. Skúšky boli ukončené v decembri 2004. Prvý kontrakt na výrobu 495 systémov bol so spoločnosťou BAE Systems podpísaný v apríli 2005. V máji 2005 boli prvé húfnice M777 zaradené k 11. jednotke námornej pechoty v Twentynine Palms v Kalifornii. Americká armáda získala prvých 18 systémov do októbra 2006 a boli priradené k 2. práporu 11. poľného delostrelectva na Havaji.
Popis upraviť
Hlavnou prednosťou M777 je nízka hmotnosť húfnice, ktorá dosahuje iba 4200 kilogramov. Je to dané rozsiahlym využitím titánu v konštrukcii lafety. Nízka hmotnosť umožňuje transport húfnice v podvese pod vrtuľníkmi CH-47F Chinook a CH-53K King Stallion. Nízka výška umožňuje aj jej dopravu v turbovrtuľových lietadlách C-130. Húfnicu je možné ťahať vozidlom s náhonom 4x4 a hmotnosťou nad 2,5t. Maximálna rýchlosť ťahanej húfnice na ceste je 88 km za hodinu a pri jazde v teréne je to 24 km za hodinu.[1]
Zaujímavou konštrukčnou vlastnosťou húfnice je nízka palná výška, teda vzdialenosť od osi hlavne kanónu pri nulovej elevácii od zeme. Čím nižšia palná výška kanónu, tým je zbraň stabilnejšia pri streľbe. Námer hlavne je od -5° až do 70°.
Húfnicu M777 môže obsluhovať minimálne päť ľudí, optimálna je však osem členná jednotka. Udržateľná rýchlosť paľby je dva výstrely za minútu, ale maximálna rýchlosť je štyri rany za minútu po dobu dvoch minút.[2] Hlavnou prednosťou M777 je možnosť využitia širokej škály modernej západnej delostreleckej munície. S klasickým „hlúpym“ granátom M107 je dostrel 21 kilometrov. Húfnica však dokáže strieľať aj granát M795 s predĺženým doletom do 30 kilometrov alebo satelitom navádzaný granát M982 Excalibur s dostrelom 40 kilometrov a kruhovou odchýlkou 10 metrov.[3] Excalibur vie na maximálnu vzdialenosť presne zasahovať jednotlivé vozidlá. Cena granátu je však asi 100 000 dolárov, preto sa používa len na veľmi hodnotné ciele, ako sú štáby, muničné sklady alebo systémy protivzdušnej obrany. V húfnici môže byť použitý aj granát M864 so submunícou určenou na ničenie živej sily a vozidiel.
Nasadenie upraviť
Americká intervencia v Sýrii proti Islamskému štátu upraviť
V roku 2017 nasadila americká námorná pechota v Sýrie štyri húfnice M777. V rámci podpory bojových operácií v Rakke vystrelili tieto húfnice za päť mesiacov viac ako 23 000 granátov. V dôsledku nadmerného opotrebovania museli byť tri z húfnic v priebehu tohto nasadenia odstránené a boli nahradené húfnicami uloženými v zálohe v Kuvajte.[4]
Ruská invázia na Ukrajinu upraviť
V úvode ruskej invázie sa ukrajinská armáda mohla spoľahnúť na tri základné typy ťahaných húfnic sovietskej výroby kalibru 152 mm: D-20, 2A36 Giacint-B a 2A65 Msta-B. Okrem toho Ukrajina vo veľkom využívala aj ťahané húfnice D-30 kalibru 122 mm.[5] Hoci v úvode konfliktu mala Ukrajina relatívne dosť svojich delostreleckých systémov sovietskeho typu, veľmi rýchlo jej do nich začala dochádzať munícia. V júni 2022 sa Ukrajina ocitla v situácii, že zatiaľ čo ruské delostrelectvo vypálilo za deň 50-tisíc rán, tak ukrajinská armáda vystrelila z húfnic denne iba 5- až 6-tisíc krát. Aj v dôsledku toho sa ukrajinské ozbrojené sily dostali do defenzívy a ruskí vojaci mohli postupovať.
Preto sa Západ, ktorý disponoval hlavne muníciou kalibru 155 mm, rozhodol dodať Ukrajine svoje delostrelecké systémy. Prvé húfnice M777 dorazili na Ukrajinu 8. mája 2022. Húfnicu, ktorá dokáže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 40 kilometrov s veľkou presnosťou, si ukrajinskí vojaci hneď od začiatku veľmi pochvaľovali. Už v máji sa Ukrajine pomocou húfnic M777 podarilo zastaviť postup obzvlášť veľkého počtu ruských jednotiek prekračujúcich rieku Siverskyj Donec pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti. Do októbra 2022 získala Ukrajina od západných krajín celkovo 152 húfnic M777.
M777 si však vyžadovali údržbu a opravy, čo spočiatku ukrajinskí vojaci nevedeli zabezpečiť. Preto začali príslušníci americkej armády dislokovaní v Poľsku poskytovať Ukrajincom prostredníctvom virtuálneho pripojenia podporu údržby na diaľku.[6]
Keďže ruské letectvo od začiatku konfliktu nedokázalo potlačiť ukrajinskú protivzdušnú obranu, nebolo ani schopné poskytnúť podporu svojim pozemným jednotkám a efektívne pôsobiť proti ukrajinskému delostrelectvu. Preto nasadilo do bojov svoje kamikadze drony Lancet-3. V apríli 2023 Rusko uvádzalo, že drony Lancet-3 zničili od začiatku vojny takmer 45 percent ťažných a samohybných húfnic Severoatlantickej aliancie (NATO). Malo ísť predovšetkým o americké ťažné húfnice M777, poľské húfnice Krab a americké samohybné delá M109 Paladin alebo americké raketomety HIMARS. Zo všetkých Rusmi zničených húfnic M777 malo byť 25% zneškodnených práve dronmi Lancet-3.[7] Celkovo sa Rusom podarilo k 23.4.2023 zničiť alebo poškodiť minimálne 50 húfnic M777.[8]
Varianty upraviť
M777 – počiatočná produkčná várka s optickým riadením paľby. V tejto verzii bolo vyrobených 94 húfnic.
M777A1 – vylepšené húfnice s digitálnym riadením paľby, pridaním zdroja energie, satelitného určovania polohy, inerciálnej navigácie, rádia a zobrazovacej jednotky zbrane.
M777A2 – aktualizácia softvéru bloku 1A. Možnosť programovania Excaliburu a presnej munície cez Enhanced Portable Inductive Artillery Fuze Setter (EPIAFS).[9]
Používatelia upraviť
Súčasní používatelia upraviť
Austrália: v rokoch 2010 až 2017 získala 54 húfnic M777A2, ktorými nahradila zastarané húfnice L119 Hamel kalibru 105 mm.[10] Šesť z nich bolo v apríli 2022 poslaných Ukrajine.[11]
India: objednala 145 húfnic, pričom prvých 25 jej dodá BAE Systems a zvyšných 120 sa zmontuje v Indii v Mahindra Defense Systems Ltd.[12]
Kanada: obstarala 37 húfnic M777, ale v apríli 2022 poslala 4 z nich Ukrajine.[13]
Kolumbia
Spojené štáty: obstarali celkovo 999 húfnic.
Ukrajina: v roku 2022 dostala od USA, Kanady a Austrálie celkovo 152 húfnic.
Referencie upraviť
- ↑ M777 155mm Ultralightweight Field Howitzer, United Kingdom [online]. army-technology.com, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online. Archivované 2016-11-15 z originálu.
- ↑ M777 Howitzer [online]. army-armee.forces.gc.ca, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online. Archivované 2016-08-03 z originálu.
- ↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ ISMAY, John; GIBBONS-NEFF, Thomas. Artillery Is Breaking in Ukraine. It’s Becoming a Problem for the Pentagon.. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2022-11-25. Dostupné online [cit. 2023-04-23]. ISSN 1553-8095.
- ↑ ISMAY, John; GIBBONS-NEFF, Thomas. Artillery Is Breaking in Ukraine. It’s Becoming a Problem for the Pentagon.. The New York Times (New York: The New York Times Company), 2022-11-25. Dostupné online [cit. 2023-04-23]. ISSN 1553-8095.
- ↑ JUDSON, Jen. US Army goes virtual to help Ukraine maintain weapons [online]. defensenews.com, 2023-01-31, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ EurAsian Times Desk. Ukraine War: Russia Says 45% Of NATO Artillery, Inc M777s, Single-Handedly Destroyed By Lancet-3 Kamikaze Drones [online]. eurasiantimes.com, 2023-04-10, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Ukrainian Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Wayback Machine [online]. dtic.mil, [cit. 2023-04-24]. Dostupné online. Archivované 2012-09-13 z originálu.
- ↑ Making the M777 more lethal [online]. australiandefence.com.au, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ Australia approves the sending of six M777 155mm towed howitzers to Ukraine [online]. armyrecognition.com, Thursday, 28 April 2022 09:54, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ baesystems.com, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.
- ↑ BREWSTER, Murray. Canada sends four pieces of field artillery to Ukraine as country braces for renewed Russian attack [online]. cbc.ca, 2022-04-22, [cit. 2023-04-23]. Dostupné online.