Maďarčina

ugrofínsky jazyk

Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarčina
(Magyar nyelv)
ŠtátyHungary Maďarsko
Romania Rumunsko
Slovakia Slovensko
Serbia Srbsko
Ukraine Ukrajina
USA USA
Canada Kanada
Croatia Chorvátsko
Austria Rakúsko
RegiónStredná Európa
Počet hovoriacich15,0 miliónov
Poradie66. miesto
Klasifikáciauralské jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykHungary Maďarsko
the European Union Európska únia
Regionálny alebo miestny jazyk v styku s úradmi v štátoch:
Romania Rumunsko
Slovakia Slovensko
Slovenia Slovinsko
Austria Rakúsko
Vojvodina Srbsko (Vojvodina)
RegulátorMaďarská akadémia vied
Jazykové kódy
ISO 639-1hu
ISO 639-2hun
ISO 639-3hun
Wikipédia
Adresahu.wikipedia.org
PomenovanieWikipédia, a szabad lexikon
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Dvojjazyčné tabule na začiatku obce (Milhosť, Slovensko)

Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu príp. hun (podľa ISO 639).

Dejiny upraviť

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):

  • pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
    • obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
    • obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
  • staromaďarské obdobie (896/1000 – cca 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
  • stredomaďarské obdobie (1541 – cca koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
  • novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.

Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.

Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.

Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinského Planctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.

Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).

Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia[chýba zdroj].

Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

Pôvod slov upraviť

Percentuálny prehľad prevzatých slov[1]
Neznámy pôvod
  
30 %
Ugrofínsky pôvod
  
21 %
Slovanské jazyky
  
20 %
Germánske jazyky
  
11 %
Turkické jazyky
  
9,5 %
Latinčina a gréčtina
  
6 %
Románske jazyky
  
2,5 %
Ostatné
  
1 %

Rozšírenie upraviť

Maďarčina sa používa v nasledujúcich oblastiach:

Štát Obyvatelia
  Maďarsko 9 546 374 (sčítanie 2001 Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine)
  Rumunsko
(hlavne Sedmohradsko)
1 443 970 (sčítanie 2002)
  Slovensko
(v pohraničných oblastiach s Maďarskom)
520 528 (sčítanie 2001 Archivované 2007-05-16 na Wayback Machine)
  Srbsko
(hlavne Vojvodina)
285 000 (sčítanie 2002)
  Ukrajina
(hlavne Zakarpatská Ukrajina)
149 400 (sčítanie 2001 Archivované 2004-11-01 na Wayback Machine)
  Kanada 75 555 (sčítanie 2001 Archivované 2008-02-13 na Wayback Machine)
  Izrael 70 000
  Rakúsko
(hlavne Burgenland)
22 000
  Chorvátsko 16 500
  Slovinsko 9 240
Zdroje: Sčítania obyvateľstva; Ethnologue

Maďarsky hovoriaci obyvatelia žijú taktiež v štátoch Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Kanada, Česko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Taliansko, Švajčiarsko, Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Venezuela a v ostatných častiach sveta (približne milión hovoriacich).

Postavenie v jednotlivých krajinách upraviť

Maďarčina je úradný jazyk Maďarska, jedným z úradných jazykov Európskej únie a jedným z úradných jazykov oblasti Vojvodiny v Srbsku. V styku s úradmi sa popri vlastnom úradnom/štátnom jazyku môže maďarčina používať v Rumunsku a na Slovensku v obciach s viac než 20% podielom Maďarov, ďalej v Rakúsku len v obciach Oberpullendorf, Oberwart, Rotenturm an der Pinka a Unterwart, v Slovinsku len v obciach Hodoš, Šalovci, Moravske Toplice, Dobrovnik a Lendava[chýba zdroj], v Chorvátsku v obciach, kde tvoria viac ako tretinu (to sú v praxi len dve obce) a na Ukrajine na „miestach“ kde tvoria viac ako polovicu obyvateľstva (to sa v praxi týka viacero obcí v južnej Zakarpatskej oblasti).

Nárečia upraviť

Maďarčina sa delí na tieto nárečia (dialekty):

  • západný – v západnom Maďarsku
  • zadunajský – v západnom Maďarsku a na Slovensku na západ od Váhu
  • alföldský (=južný) – Baranská župa a Šomoďská župa
  • dunajsko-tiský (=potiský) – medzi Dunajom a Tisou, vo Vojvodine a v Sedmohradsku
  • palócky (=severozápadný) – v severnom strednom Maďarsku a na Slovensku medzi Váhom a Hornádom
  • severovýchodný – v severovýchodnom Maďarsku, na Slovensku na východ od Hornádu, na Ukrajine a na severozápade Sedmohradska
  • mezöségsky (=stredosedmohradský) – v strednom Sedmodhradsku
  • sikulský – Sikuli (v Sedmohradsku) a nárečie Čangóv (oblasť Bacău)

Čangóovia hovoria dialektom izolovaným od ostatných Maďarov, preto si uchovali dialekt veľmi podobný stredovekej maďarčine.

Príklady upraviť

Tento článok obsahuje výslovnosť zapísanú znakmi medzinárodnej fonetickej abecedy IPA. Informácie o tejto abecede nájdete v rovnomennom článku. Zobrazenie niektorých znakov nemusí byť v niektorých internetových prehliadačoch korektné.

  • maďarský : magyar /mɑɟʝɑr/ [maďar]
  • ahoj: szia /siɑ/ [sija]
  • dobrý deň: jó napot (kívánok) [/joːnɑpot kivaːnok/] [jónapot kivánok]
  • prosím: kérem (szépen) /keːrɛm seːpɛn/, legyen szíves /lɛɟʝɛn sivɛʃ/ [läďän siväš]
  • prepáč(te): bocsánat /botʃaːnɑt/ [bočánat]
  • ďakujem: köszönöm /køsønøm/ [kösönöm]
  • toto: az /ɑz/ ez/ɛz/ [äz]
  • koľko?: mennyi? /mɛɲɲi/ [mäňňi]
  • koľko to stojí?: mennyibe kerül? /mɛɲɲibe kɛryl/ [mäňňibä kärül]
  • áno: igen /iɡɛn/ [igän]
  • nie: nem /nɛm/ [näm]
  • nerozumiem: nem értem /nɛm eːrtɛm/ [näm értäm]
  • neviem: nem tudom /nɛm tudom/ [näm tudom]
  • kde je WC?: Hol van a vécé? /hol vɑn ɑ veːtseː/ [hol van a vécé]
  • ovocná šťava: gyümölcslé /ɟʝymøltʃleː/ [ďümölčlé]
  • voda: víz /viːz/ [víz]
  • víno: bor /bor/ [bor]
  • pivo: sör /ʃør/ [šör]
  • čaj: tea /tɛɑ/ [täa]
  • mlieko: tej /tej/ [täj]
  • hovoríte anglicky?: Beszél angolul? /besél ɑnɡolul/ [bäsél angolul]
  • pomoc!: Segítség! /ʃɛɡiːtʃːeːɡ/ [šägíčšég]
  • pracuj! dolgozz [dolgozz]

Vzorový text – Všeobecná deklarácia ľudských práv upraviť

Maďarčina
Minden emberi lény szabadon születik és egyenlő méltósága és joga van. Az emberek, ésszel és lelkiismerettel bírván, egymással szemben testvéri szellemben kell hogy viseltessenek.
Slovenčina
Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Ukážky písomností v maďarčine upraviť

Referencie upraviť

  1. István Kenesei:Jazyk a jazyky (A nyelv és a nyelvek), Akadémiai Kiadó, Budapešť 2004, ISBN 963-05-7959-6, s. 134 (po maďarsky)

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť