Otvoriť hlavné menu

Maďari

národ žijúci prevažne v dnešnom Maďarsku

Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Jazykovo patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Významnú menšinu tvoria Maďari najmä v Rumunsku, na Slovensku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku a v Severnej Amerike.

Maďari
Magyarok
Hng2 2.jpg
Známi Maďari: Štefan I., Matej Korvín, Gabriel Betlen, Béla Bartók, Tivadar Kosztka Csontváry, János Bolyai, Loránd Eötvös, József Eötvös
Populácia
cca 14-15 mil.
Krajina s významnou populáciou
Maďarsko Maďarsko 9 979 000[1]
Maďarskí susedia cca. 2,2 mil.
Rumunsko Rumunsko 1 237 746 (2011) [2]
Slovensko Slovensko 458 467 (2011) [3]
Srbsko Srbsko 253 899 (2011) [4]
Ukrajina Ukrajina 156 566 (2001) [5]
Rakúsko Rakúsko 40 583 (2001) [6]
Slovinsko Slovinsko 6 243 (2002) [7]
Zvyšok Európy c. 0,3-0,5 mil.
Nemecko Nemecko 120 000 (2004) [8]
Francúzsko Francúzsko 100 000 až 200 000 (2004) [8]
Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo 80 135 (2001)
Švédsko Švédsko 40 000-70 000
Česko Česko 14 672 (2001) [9]
Írsko Írsko 8 034 (2011) [10]
Severná Amerika c. 2 mil
USA USA 1 563 081 (2006) [11]
Kanada Kanada 315 510 (2006) [12]
Jazyk(y)

Maďarčina

Náboženstvo

54,5% Rímskokatolícka cirkev • 19,4% Reformovaná cirkev • 1 až 2% Judaizmus • 25,4% bez vyznania

Ako národ(nosť) sa sformovali (ich etnogenéza prebehla) po príchode do Karpatskej kotliny v poslednej tretine 10. a prvej polovici 11. storočia[13], preto je predtým správne hovoriť o starých Maďaroch alebo Uhroch.

Obsah

GenetikaUpraviť

 
Maďari v Uhorsku podľa sčítania z roku 1890

Z genetického hľadiska tvoria u dnešných Maďarov mongoloidné (t. j. východoeuroázijské) genetické znaky len 5 %[14] respektíve 1,7 %[15], pričom zvyšné percentá sú zhodné s ostatným európskym obyvateľstvom. Stredoeurópske slovanské národy majú zväčša podiel mongoloidných znakov medzi 1 – 2 %. To málo mongoloidných génov, ktoré Maďari majú, patrí k severnej mongoloidnej skupine (ku ktorej patria aj Japonci), ktorej pôvod je na Sibíri, pravdepodobne pri Bajkale.[16]

EtnonymumUpraviť

Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarských kmeňov nazývaného „Megyer“. Slováci ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) – toto slovo sa však často vzťahovalo aj na všetkých obyvateľov Uhorska. Slovo Uhor možno pochádza z turkického slova Onogur, pretože starí Maďari boli v 6. storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal Onogurovia, čo znamená „desať kmeňov“.

Jazykové vplyvyUpraviť

Pozri aj: maďarčina
 
Migrácia Maďarov (po anglicky)
 
Socha Sv. Štefana I. v Ostrihome

Dnešné základné slová v maďarskom jazyku sú podobné slovám ostatných ugorských jazykov chantyjčiny a mansijčiny (Ugorské jazyky – maďarčina, chantyjčina a mansijčina – sú súčasťou ugrofínskej skupiny jazykov – patrí sem aj fínčina a estónčina). Ďalšia časť slov je iránskeho a turkického pôvodu (do Karpatskej kotliny napríklad tiahli spolu s turkickými kmeňmi). Veľkú časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu, usadlého spôsobu života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov po zániku Veľkej Moravy roku 907. Až v 10. a 11. storočí u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k usadlému spôsobu života a k miešaniu s pôvodným slovanským a valaským obyvateľstvom. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

CharakteristikaUpraviť

Maďari sú veľmi vlastenecký národ. Sú hrdí na svoju vlasť, jazyk, pôvod a národné dejiny. Ctia svojich predkov a národné tradície.

Maďari v iných štátochUpraviť

Maďari v RumunskuUpraviť

Západné časti Rumunska boli kedysi súčasťou Uhorska. Ide najmä o Sedmohradsko a časť Banátu. Práve v týchto oblastiach žije najpočetnejšia maďarská menšina v Európe.

Väčšina Maďarov v Rumunsku sú prevažne rímski katolíci (okolo 50 %), ale početne sú zastúpení aj príslušníci reformovanej cirkvi (okolo 37 %) Zvyšok tvoria evanjelici a grécki katolíci, prípadne pravoslávni a príslušníci menších protestantských cirkví (baptisti, unitári a pod.).

Najviac Maďarov žije na území žúp Harghita (až 84,6 %), Covasna (až 75,2 %) a Mureș (okolo 44,1 %) v centrálnom Sedmohradsku. Veľa Maďarov žije aj v župách Bihar, Timiș, Cluj, Satu Mare. Kultúrnym centrom Maďarov v na rumunskom území je Kluž (Cluj).

Maďarov v Rumunsku možno rozdeliť na tri skupiny:

  • Sikulovia (Székelyek) v Sedmohradsku
  • Čángóovia (Csángók) – v Moldavsku
  • ostatní: žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom, najmä v župách Satu Mare, Bihar, Arad a Timiș. Sú prevažne reformovaní (kalvíni), čiastočne aj rímski katolíci, hlavne v župách Timiș a Arad. Žijú aj v župe Maramureș na severozápade Rumunska.

Maďari v SrbskuUpraviť

V Srbsku žijú Maďari jeho severnej časti, ktorú voláme Vojvodina. Počet obyvateľov maďarskej národnosti v tejto oblasti však klesá. Prispieva k tomu odchod Maďarov do zahraničia, ale aj nízka natalita. Celkovo žije v Srbsku 3, 91 % obyvateľov maďarskej národnosti. Vo Vojvodine je to 14, 28 % obyvateľov. Najviac Maďarov žije v oblasti mesta Subotica, ale aj v okolí miest Kanjiža, Bačka Topola, Senta a Bečej. Maďari v tejto oblasti vyznávajú najmä rímskokatolícke náboženstvo, menej je reformovaných. V Srbsku je maďarčina spolu s jazykmi ostatných menšín úradným jazykom.

Maďari na UkrajineUpraviť

Maďarská menšina žije aj na území Ukrajiny (0,32 % obyvateľov krajiny). Prevažná väčšina Maďarov na Ukrajine je sústredená v Zakarpatskej oblasti (maď. Kárpátalja). Tvoria tu 12,1 % obyvateľstva. V minulosti bola táto oblasť až do roku 1918 súčasťou Rakúsko-Uhorska a v rokoch 19181939 súčasťou Česko-Slovenskej republiky (ako Podkarpatská Rus). V roku 1939 ju anektovalo Maďarsko a v roku 1945 bola pripojená k ZSSR. Preto sa vyvíjala kultúrne v inom kontexte ako ostatné územie Ukrajiny. Aj v tejto oblasti žijú Maďari najmä v jeho južnej časti pri hraniciach s Maďarskom, najmä v okrese Berehovo. V meste Berehovo sídli maďarské ľudové divadlo. Podobne ako na Slovensku, aj v Zakarpatskej oblasti žijú Maďari prevažne na vidieku. Zakarpatskí Maďari sú prevažne členovia reformovanej cirkvi a čiastočne rímskokatolíckej cirkvi. Malá časť vyznáva aj gréckokatolícke náboženstvo.

Maďari na SlovenskuUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Maďari na Slovensku

Na území Slovenska žije podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 8,5 % obyvateľov maďarskej národnosti.[17] Žijú prevažne v južnej oblasti štátu pri hraniciach s Maďarskom. Najviac Maďarov žije v okresoch Dunajská Streda (cca. 83 %) a Komárno (cca. 64 %). Mesto Komárno je aj kultúrnym centrom maďarskej menšiny na území Slovenska. Sídli tu maďarské divadlo a maďarská univerzita. Veľa Maďarov žije aj v južných častiach okresov Nové Zámky (hl. Štúrovo), Levice, Galanta, Šaľa, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Revúca, Rožňava, Košice-okolie, Trebišov. Veľmi malé skupiny Maďarov žijú aj v Košiciach (4.750 obyvateľov z celkového počtu cca 240.000), Bratislave a v okolí Nitry. Maďari na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci (asi dve tretiny), zvyšok sú prevažne kalvinisti. Malé skupiny tvoria aj Gréckokatolíci a evanjelici a. v.

Slovenskí Maďari majú vlastnú politickú stranu (Strana maďarskej komunity ), periodiká, divadlá, médiá a podobne (napr. Szabad ujság).

Maďari v ChorvátskuUpraviť

V Chorvátsku žije 0,37 % obyvateľov maďarskej národnosti. Chorvátsko bolo až do roku 1918 kráľovstvom v personálnej únii s Uhorskom. Žijú najmä pri hraniciach s Maďarskom pri rieke Dráva a dedinách okolo mesta Osijek. Sú prevažne rímski katolíci a majú svoje spolky a kultúrnu autonómiu.

Maďari v SlovinskuUpraviť

Na území Slovinska žije asi 11 000 Maďarov v kraji Prekmurje (medzi riekou Murou a hranicami s Maďarskom). Táto oblasť bola na rozdiel od ostatného územia Slovinska, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou Rakúska (podobne ako Čechy), súčasťou Uhorska. Hlavnými centrami Maďarov sú mestečká Lendava a Murska Sobota. Tunajší Maďari sú prevažne rímski katolíci.

Maďari v RakúskuUpraviť

Na území Rakúska žije asi 0.2 % obyvateľov maďarskej národnosti. Žijú prevažne na území spolkovej krajiny Burgenland, ktorá bola do konca prvej svetovej vojny súčasťou Uhorského kráľovstva (Maďarska). Majú tu svoje kultúrne spolky, časopisy a školstvo. Časť Maďarov žije aj v hlavnom meste Viedeň, ktorá bola centrom Rakúsko-Uhorska. Nábožensky sú prevažne rímski katolíci, ale časť aj evanjelici a. v.

ReferencieUpraviť

  1. Hungarian Central Statistical Office. Retrieved 25 July 2010.
  2. (po rumunsky) "Comunicat de presă privind rezultatele provizorii ale Recensământului Populaţiei şi Locuinţelor – 2011", at the 2011 Romanian census site; accessed February 11, 2012
  3. 2001 Slovakian Census
  4. 2011 Serbian Census
  5. National composition of population
  6. 2001 Austrian census
  7. Slovenia
  8. a b Bund Ungarischer Organisationen in Deutschland
  9. Národnost ve sčítání lidu v českých zemích
  10. CSO Emigration [online]. Census Office Ireland, [cit. 2013-01-29]. Dostupné online.
  11. [1] | 547;&-ds_name = ACS_2006_EST_G00_&-TABLE_NAMEX=&-ci_type=A&-mt_name=ACS_2006_EST_G2000_B04003&-CONTEXT=dt&-tree_id=4001&-all_geo_types=N&-redoLog=true&-geo_id=01000US&-search_results=01000US&-format=&-_lang=en 2006 community survey]
  12. The 2006 census
  13. CAMBEL, Samuel (ed.): Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1986. s. 168.
  14. .http://studentorgs.utexas.edu/husa/origins/matsumoto.lecture.html
  15. B. A. Malyarchuk, M. A. Perkova, and M. V. Derenko. On the Origin of Mongoloid Component in the Mitochondrial Gene Pool of Slavs. in: Russian Journal of Genetics, 2008, 44/3
  16. http://www.zmte.org/hu/e107_files/public/47.pdf
  17. [2]

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť