Každá členská krajina IAAF mala právo nominovať jedného, dvoch, troch alebo štyroch atlétov a to:
1, 2, 3 alebo 4 atlétov, ktorí splnili A-limit
1 „B-limitára“ a ďalších troch s A-limitom
v oboch prípadoch mohli byť maximálne traja atléti, s výnimkou Spojených štátov, ktorá mala právo účasti Tysona Gaya, posledného majstra sveta, bez nároku na miesto, t. j. v prípade splnenia limitu troch atlétov, mohli súťažiť štyria americkí atléti, no v prípade neúčasti Tysona Gaya sa toto miesto neprenáša na nikoho ďalšieho
Každá krajina mala právo nominovať dvoch atlétov s B-limitom, no len jeden z nich mohol súťažiť.
Každá členská krajina, ktorej atlét nesplnil ani A-limit, ani B-limit, mala právo nominovať jedného pretekára, či už muža alebo ženu, ktorí mohli súťažiť v niektorej z disciplín okrem behu na 10 000 metrov, 3 000 metrov stíplčejs a kombinovanej disciplíny (desaťboj, resp. sedemboj). O prijatí takého pretekára do disciplíny rozhodovali technickí delegáti.
Výkon musel byť dosiahnutý v časovom rozmedzí od 1. januára2008 do 3. augusta2009monackého času, no každá krajina mala právo určenia svojich podmienok.
Ručne zmeraný výkon a výkon dosiahnutý s nedovolenou podporou vetra (viac ako 2 m/s) nebol akceptovaný.
V prvom dni Majstrovstviev sveta sa konali dve kolá behu na 100 metrov. V rannom programe pred rozbehom behu na 100 metrov sa súťažilo v disciplíne skoku do výšky v sedemboji, a to od 11:20. O 20 minút skôr sa začala kvalifikácia trojskoku žien, kde súťažila aj slovenská reprezentantka Dana Velďáková. Poslednou bežeckou discplínou pred behom na 100 metrov bola kvalifikácia behu žien na 3 000 metrov stíplčejs. Vo večernom programe sa štvrťfinále konalo po skončení behu 1 500 metrov mužov, no z technických discplín o 20 minút skôr začala súťaž vo vrhu guľou v sedemboji. V druhý deň sa nesúťažilo v rannom programe, ale až vo večernom. 35 minút pred semifinálovým behom začalo štvrťfinále v behu na 100 metrov žien a 25 minút neskôr začala kvalifikačná súťaž trojskoku mužov, kde štartoval aj slovenský reprezentant Dmitrij Vaľukevič. Finále sa konalo o 21:35, o 20:20 sa začalo finále vo vrhu guľou žien, o 20:50 sa súťažilo v sedemboji žien v discplíne behu na 800 metrov, ktorá bola poslednou disciplínou sedemboja.
Postup: Prví traja z každého behu a ďalší štyria najlepší z celkovej tabuľky na základe dosiahnutých časov
V rozbehoch nečakane nepostúpil do štvrťfinále bahamský reprezentant Derrick Atkins a SlovinecMatic Osovnikar, ktorí štartovali vo finále minulých Majstrovstvách sveta a Derrick Atkins získal striebornú medailu. V treťom rozbehu nastúpil aj jamajský reprezentant Asafa Powell, ktorý podcenil záver trate a až príliš vypustil na konci, no o dve stotiny predsa predbehol MaročanaAziza Ouhadia (10,40 s). Ďalší šprintéri, ktorý boli všeobecne považovaní za kandidátov na postup do štvrťfinále, postúpili.
Z prvého behu postúpili do finále podľa predpokladov Usain Bolt, aktuálny olympijský víťaz a svetový rekordér na tejto trati, a Daniel Bailey, ktorý bol v dobrej forme, keďže jeho osobný a tohtosezónny osobný rekord mali hodnotu 9,91 s, na treťom a štvrtom postupovom mieste mohli skončiť podľa predpretekových odhadov viacerí atléti. A to dvaja reprezentanti USA - Darvis Patton a Monzavous Edwards, či Marc Burns, ktorý reprezentoval Trinidad a Tobago. Možným favoritom na tieto miesta bol i BritTyrone Edgar. Francúzsky reprezentant Martial Mbandjock a NórJaysuma Saidy Ndure nepatrili do skupiny všeobecne považovanej za možných postupujúcich. Po prvom nevydarenom štarte jamajského reprezentanta Usaina Bolta už nikto nesmel pokaziť štart, nakoľko v inom prípade by bol diskvalifikovaný. To sa stalo Tyronovi Edgarovi, ale tretí štart sa už vydaril. Do finále postúpili ešte Darvis Patton a Marc Burns.
Vo finále štartovali dvaja americkí reprezentanti (Darvis Patton, Tyson Gay), dvaja jamajskí (Usain Bolt, Asafa Powell), dvaja reprezentanti Trinidadu a Tobago (Marc Burns, Richard Thompson), jeden britský (Dwain Chambers) a jeden reprezentant Antuguy a Barbudy (Daniel Bailey). Očakával sa veľký športový súboj medzi Usainom Boltom a Tysonom Gayom.[20] Tretie miesto nemalo až takých veľkých favoritov ako bol boj o prvé miesto. Podľa odhadov mohol skončiť na treťom mieste Daniel Bailey alebo Asafa Powell či už menej predpokladaný Dwain Chambers alebo Richard Thompson. Prvý štart sa vydaril, najlepšiu štartovú reakciu mal Richard Thompson (0,119 s), najhoršiu Darvis Patton (0,149 s). V ďalších fázach trate už viedol Usain Bolt, ktorému nestíhal ani Tyson Gay, ktorý skončil na druhom mieste v druhom najlepšom čase histórie tejto disciplíny 9,71 s, v národnom a osobnom rekorde. Víťaz Usain Bolt dosiahol čas 9,58 s, čím prekonal svoj vlastný starý svetový rekord o 11 stotín sekundy, čo je od zavedenia elektrického merania času najväčší posun svetového rekordu v histórii.[1] Asafa Powell skončil na treťom mieste, pričom jeho výkon 9,84 s bol jeho tohtosezónnym osobným rekordom. Na štvrtom mieste sa umiestnil Daniel Bailey, ktorý časom 9,92 s zaostal o jednu stotinu za osobným rekordom. Na piatom mieste Richard Thompson, šiestom Dwain Chambers a siedmom Marc Burns si zabehli podobne ako Asafa Powell najlepšie tohtosezónne výkony. Posledný skončil americký reprezentant Darvis Patton, ktorý preteky približne po 40 metroch vypustil. Víťaz Usain Bolt zabehol prvý svetový rekord týchto Majstrovstiev sveta, rekord MS, ktorý zabehol Maurice Greene zlepšil o 22 stotín a tohtosezónny najlepší čas Tysona Gaya o 19 stotín. Medailový ceremoniál sa uskutočnil v pondelok, 17. augusta, počas večerného programu Majstrovstiev sveta. Usain Bolt dostal za víťazstvo 60 tisíc amerických dolárov a prémiu 100 tisíc amerických dolárov za svetový rekord.[1]
Tri dni po skončení súťaže zverejnila Svetová antidopingová agentúra výsledky testov, no všetky boli negatívne,[21] čím vyvrátila informácie, ktoré sa objavili deň predtým, podľa ktorých mal jeden z účastníkov finále pozitívny dopingový test.[22] Výkonom Usaina Bolta získala Jamajka prvú medailu z týchto Majstrovstiev sveta.
Vyjadrenia po pretekoch (priamo na štadióne, v mixzóne alebo na tlačovej konferencii):[23][24]
Usain Bolt: „Dodali ste mi energiu, aj vy máte zásluhu na mojom rekorde. A šou bude pokračovať! Bol som pripravený na všetko, po semifinále som sa cítil dobre. Vedel som, že to budú fantastické preteky a vyšlo to. Je to skvelý čas. Dokázal som to, lebo som si veril. Povedal som 9,4. Myslím, že sa zastavím niekde na tejto hranici, ale človek nikdy nevie.“
Tyson Gay: „Bolt je ako monštrum, divé zviera. Získa extrémnu rýchlosť, a ak ste po päťdesiatich metroch za ním, nemáte už nijakú šancu. Vložil som do finále všetky sily, ale nestačilo to. Viem však, že môžem bežať ešte rýchlejšie. Hovoril som, že sa raz môže objaviť niekto, kto pobeží na úrovni 9,5. Som šťastný, že sa tak stalo. Dokazuje to schopnosť človeka posunúť sa na vyššiu úroveň.“
Asafa Powell: „Neskutočné! Usain bežal neskutočne. Som šťastný, že som mohol byť pri tom.“
(Stav k: 1. septembru 2009) (Pozn.: V tejto tabuľke sú uvedené len disciplíny Majstrovstiev sveta v atletike, s výnimkou disciplínu behu na 3 000 metrov, ktorá nie je v ich programe.) (Pozn.: Niektoré výkony nemajú bodové ohodnotenie 1374 bodov, v tom prípade bo použitý lepší výkon, t. j. výkon 19,07 s v behu na 200 metrov mužov má 1375 bodov, no výkon 19,08 s má 1373 bodov.)
Zo svetových rekordov disciplín, ktoré sú v programe Majstrovstiev sveta je jedine výkon diskárky Gabriele Reinschovej hodnotejší ako čas 9,58 s. Podľa prepočtu je o 14 bodov lepší (1688 bodov), to by znamenalo, že stovku by atlét musel zabehnúť za 9,54 s, aby tento rekord prekonal. V tom prípade by mal 1390 bodov.
Porovnania víťazných časom behu na 100 metrov v histórii Majstrovstiev svetaUpraviť
Časové porovnania výkonu Usaina Bolta (9,58 s) s výkonmi víťazov Majstrovstiev sveta v behu na 100 metrov: