Malé Kršteňany

Malé Kršteňany sú obec na Slovensku v okrese Partizánske.

Malé Kršteňany
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Partizánske
Región	Stredné Ponitrie
Nadmorská výška	207 m n. m.
Súradnice	48°38′20″S 18°25′32″V
Rozloha	6,29 km² (629 ha)
Obyvateľstvo	521 (31. 12. 2023)
Hustota	82,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1255
Starosta	Eva Mešinová (nezávislá)
PSČ	958 03 (pošta Partizánske 1)
ŠÚJ	505129
EČV (do r. 2022)	PE
Tel. predvoľba	+421-38
Adresa obecného úradu	č.105
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	038/748 5210
Fax	038/748 5091
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Malé Kršteňany
Webová stránka: malekrstenany.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Prírodné pomery

Obec leží na styku výbežku Strážovských vrchov a juhozápadnej časti Hornonitrianskej kotliny.

Názov

Pôvod názvu obce nie je úplne jasný. Môže pochádzať z toho, že na biskupský salaš, ktorý bol známy od roku 1255, chodili kňazi krstiť deti pastierov, prípadne od mena Kršten (Kristián), či od slova "tŕstie". Najpravdepodobnejšie však je, že názov obce môže pochádzať z toho, že predkom tekovských Huňadyovcov je Adam Naď z Huňadskej stolice, ktorý v roku 1607 získal majetok a kúriu v Malých Kršteňanoch, ktoré sa stali prídomkom rodu de Kis Kresztyímu.

Dejiny

Najstaršou písomnou zmienkou, ktorá sa zachovala o živote v obci je Historia Domus, ktorá je písaná od roku 1800 po latinsky, maďarsky a slovensky. Začal ju písať správca farnosti Jozef Dubina. Píše, že už v roku 1255 bola na mieste dnešného kostola kaplnka, ktorú postavili pastieri na biskupskom salaši, kam chodili kňazi krstiť deti týchto pastierov. Pretože tento údaj je najstaršou písomnou zmienkou o obci, považuje sa za základný rok vzniku obce. Dobre datované hroby z 12. storočia sú indíciou existencie kostola už v tomto období.

31. augusta 1271 podpísal uhorský kráľ Štefan V. listinu, ktorou potvrdzuje nitrianskemu biskupstvu i vlastníctvo majetkov v Malých Kršteňanoch. Od 14.storočia sa obec uvádza ako majetok patriaci hradu Veľké Uherce a takisto ako majetok už spomínaného Nitrianskeho biskupstva až do 19. storočia. Zo šľachtických rodov sú ako majitelia obce známe rody: Ostrožie, Forgáč, Dóczy a Šimoni.

V roku 1310 pri pustošení vojsk Matúša Čáka bolo 50 rodín (približne 250 ľudí) nútených rozobrať svoje drevené domy a odsťahovať sa na jeho panstvá do okolia Bánoviec nad Bebravou. V rokoch 1682 – 1683 obec zasiahli pustošivé vpády tureckých vojsk.

Prvá správa o farnosti pochádza z roku 1332. Až do roku 1767 patrila k farnosti aj filiálka Synan (dnes Šimonovany). Podľa údajov z týchto rokov bol malokršteniansky kostol zasvätený Kráľovnej anjelov, dnes je zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1776 prešla obec z rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy pod novovytvorenú Banskobystrickú diecézu. Vznik banskobystrického biskupstva schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium Principum, na podnet cisárovnej Márie Terézie. V roku 1798 zničil požiar vtedajšiu faru.

V roku 1896 dva požiare po sebe zničili takmer celú obec. V roku 1924 až do úplnej prestavby v roku 1933 musel byť kostol zatvorený pre nevyhovujúce podmienky. Jeho prestavba začala na jeseň v roku 1932 za pôsobenia Dp. Lukáša Berenyiho. 5. júla 1933 bol kostol slávnostne vysvätený vdp. dekanom z Bystričian. Počas prestavby kostola bola zrušená aj rodinná hrobka rodiny Huňadyovcov, nevedno však, či sa táto hrobka nachádzala priamo v kostole, alebo v jeho okolí. Kostol bol prestavaný od základov okrem veže. Veža je pôvodná z približne 13.-14. storočia.

V roku 1928 začal podnikateľ Alois Sova ťažbu dolomitu. Surovina bola zaslaná na expertízu, kde sa zistilo, že ide o veľmi dobre prírodné hnojivo. Rozbor vykonal Dr. Stoklasa v roku 1930. Táto surovina dostala názov Galmag a obsahovala podľa vtedajších rozborov 50% MgO a 50% CaO. Ťažbou dolomitu sa poskytli pracovné príležitosti pre miestnych občanov. V tomto období technika povrchovej ťažby spočívala len v ručných nástrojoch, ako bol krompáč a lopata. Odvoz dolomitu zabezpečovalo miestne obyvateľstvo konskými záprahmi na železničnú stanicu do Veľkých Uheriec. Pri prácach došlo niekoľkokrát k nehodám, ktoré si vyžiadali aj ľudské obete. Zahynuli pri tom Ignác Kopál, Jozef Riziky, Jozef Ištván a Ondrej Paulík. Ložisko dolomitu pri obci patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku.

5. júla 1931 v popoludnajších hodinách pri službách Božích udrel blesk do drevenej kaplnky, pričom usmrtil jednu ženu a šesť ďalších osôb zranil.

Do života miestneho obyvateľstva sa negatívne zapísala druhá svetová vojna. V roku 1942 bola do koncentračného tábora odvlečená štvorčlenná židovská rodina Bockových, ktorá mala živnosť v obchode so zmiešaným tovarom v strede obce. Po skončení vojny sa nikto z nich domov už nevrátil.

V jesennom období roku 1944, v čase potlačenia SNP boli do koncentračného tábora odvedení viacerí občania, partizáni: Vincent Gašparovič, František Riziky, Ján Riziky, Gustáv Riziky a Peter Obert. Vincent Gašparovič sa z koncentračného tábora nevrátil.

V čase SNP sa občania s najnutnejšími potrebami odsťahovali do miestnych hôr, kde zostali až do 9. septembra 1944, kedy bolo povstanie potlačené. 23-ročný Jozef Kováčik, účastník SNP, zahynul s ďalšími dvoma partizánmi v chotári obce. Všetci traja boli pochovaní na miestnom cintoríne, jedného z nich si po skončení vojny po exhumácii odviezli do rodnej dediny. Druhý, 23-ročný Ján Tokoš z obce Popudinské Močidľany, je pochovaný na miestnom cintoríne.

Obec bola oslobodená 3. apríla 1945 vo večerných hodinách vojskami 2. ukrajinského frontu Červenej armády a vojskami rumunskej armády. Tento deň pripadol na utorok po Veľkonočnej nedeli. Prechod frontu si vyžiadal aj jednu obeť: stal sa ňou 14-ročný Gejza Dubina, po zásahu delostreleckého granátu. Došlo i k požiaru jedného rodinného domu.

Od roku 1945 do dnešného dňa zanikli niektoré priezviská ako boli: Ďuriš, Vrbovskí, Lojko, Kaločaj, Bock a podobne. Z početného rodu Gašparovič žije dnes v obci už len jeden občan. Najpočetnejšie priezviská v obci sú Kopál, Riziky, Dubina, Kardoš

20. mája 1965 pri pretrhnutí hrádze s popolčekom v Zemianskych Kostoľanoch došlo k zaplaveniu záhrad, lúk a pasienkov v chotári obce. Nános popolčeka z elektrárne Nováky obsahoval arzén, v dôsledku čoho bola zaplavená pôda viac ako 20 rokov nevhodná na pestovanie poľnohospodárskych produktov.

Kultúrne zaujímavosti

Významnou osobnosťou pochádzajúcou z obce je literárny teoretik, profesor PhDr. Ján Kopál. V roku 1827 tu zomrel František Knapovský, osvetový a ľudovovýchovný pracovník a náboženský spisovateľ.

Stavebnou pamiatkou je niekoľkokrát prestavaný, pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Doteraz najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1932 - 1933. Oprava vonkajšieho vzhľadu kostola sa uskutočnila v roku 2003 za pôsobenia dp. Mgr. Štefana Bieľaka, kedy boli k hlavnej budove pristavené prístrešky a vymenená strešná krytina. Posledná rekonštrukcia interiéru kostola prebehla v roku 2010 za pôsobenia dp. Mgr. Jána Salíka.

Od roku 2016 sa koná v obci Malokršteniansky deň dobrôt, ktorý sa teší hojnej účasti ľudí z obce ako aj okolitých obcí. V minulých rokoch tento festival navštívili aj herci Ivan Tuli Vojtek a Matej Landl, ako aj predseda VUC Trenčianskeho kraja Jaroslav Baška.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malé Kršteňany