Malé Solisko

vrch vo Vysokých Tatrách

Malé Solisko (poľ. Małe Solisko, nem. Kleiner Solisko dávnejšie Matrinturm, maď. Kis Szoliszkó, dávnejšie Martintorony) je jeden z najvýraznejších štítov Soliskového hrebeňa a na juhovýchode od Soliskovej štrbiny jeho najvyššia elevácia. Leží medzi Soliskovou štrbinou (Prednou Soliskovou vežou) a Vysokou lávkou (Furkotským Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Z pohľadu od juhovýchodu po ľavej strane je Furkotská dolina a po pravej Mlynická dolina.[1]

Malé Solisko
vrch
Gran Soliska.jpg
Malé Solisko v poľskom popise Małe Solisko
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 336 m n. m.
Súradnice 49°09′25″S 20°02′03″V / 49,156944°S 20,034167°V / 49.156944; 20.034167
Prvovýstup Günther Oskar Dyhrenfurth a
Hermann Rumpelt
 - dátum 3. jún 1906
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malé Solisko
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

NázovUpraviť

Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sprievodcovská literatúra popisovala Malé Solisko ako objekt s dvomi vrcholkami. Pre juhovýchodný končiar sa v uplynulom čase ujalo meno Furkotské Solisko, ktoré sa v poľskej literatúre objavuje sporadicky od roku 1934. Dňa 18. septembra 1907 Dr. Alfred Martin vystúpil od juhovýchodu sólo - prvovýstup. Bol to vtedy na tú dobu pozoruhodný výkon a tak Uhorský karpatský spolok pokrstil končiar Martinovou vežou. Názov sa neujal.[1]

PrvovýstupUpraviť

TuristikaUpraviť

Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom alebo rôznymi cestami môžu na vrchol vystúpiť horolezci.

ReferencieUpraviť

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Externé odkazyUpraviť