Malé Solisko
Malé Solisko (poľ. Małe Solisko, nem. Kleiner Solisko dávnejšie Matrinturm, maď. Kis Szoliszkó, dávnejšie Martintorony) je jeden z najvýraznejších štítov Soliskového hrebeňa a na juhovýchode od Soliskovej štrbiny jeho najvyššia elevácia. Leží medzi Soliskovou štrbinou (Prednou Soliskovou vežou) a Vysokou lávkou (Furkotským Soliskom) vo Vysokých Tatrách. Z pohľadu od juhovýchodu po ľavej strane je Furkotská dolina a po pravej Mlynická dolina.[1]
| Malé Solisko | |
| vrch | |
 Malé Solisko v poľskom popise Małe Solisko
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Nadmorská výška | 2 336 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′25″S 20°02′03″V / 49,156944°S 20,034167°V |
| Prvovýstup | Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt |
| - dátum | 3. jún 1906 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Malé Solisko | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
NázovUpraviť
Pôvodne sa tak volalo jedno miesto na úpätí štítu, kde pastieri ukladali soľ pre ovce alebo kravy. Kartografovia pravdepodobne nepoznajúc miestne reálie pomenovali najprv celý juhovýchodný hrebeň Furkotského štítu (Solisko, Solnisko, hrebeň Soliska, Soliskový hrebeň, Graň Soliska, Soliskograt, Szoliszkógerinc) a potom s prívlastkami aj vyvýšeniny a depresie hrebeňa. Donedávna sprievodcovská literatúra popisovala Malé Solisko ako objekt s dvomi vrcholkami. Pre juhovýchodný končiar sa v uplynulom čase ujalo meno Furkotské Solisko, ktoré sa v poľskej literatúre objavuje sporadicky od roku 1934. Dňa 18. septembra 1907 Dr. Alfred Martin vystúpil od juhovýchodu sólo - prvovýstup. Bol to vtedy na tú dobu pozoruhodný výkon a tak Uhorský karpatský spolok pokrstil končiar Martinovou vežou. Názov sa neujal.[1]
PrvovýstupUpraviť
- V lete: Günther Oskar Dyhrenfurth a Hermann Rumpelt 3. júna 1906
- V zime: Julius Andreas Hefty a Lajos Rokfalusy 25. marca 1913[1]
TuristikaUpraviť
Na vrchol nevedie turistický chodník. Výstup je možný len s horským vodcom alebo rôznymi cestami môžu na vrchol vystúpiť horolezci.
ReferencieUpraviť
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.