Malý Polom

vrch Moravsko-sliezskych Beskýd
O rovnomennej prírodnej rezervácii pozri Malý Polom (národná prírodná rezervácia).

Malý Polom (1 060,0 m n. m.[1]) je druhý najvyšší vrch slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd. Leží na slovensko-českej hranici, približne 12 km severne od Turzovky v okrese Čadca.[2]

Malý Polom
vrch
Vrcholová časť a výhľad na Lysú horu
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko
Regióny Žilinský, Moravsko-sliezsky
Okresy Čadca, Frýdek-Místek
Obce Klokočov, Horní Lomná, Morávka
Pohorie Moravsko-sliezske Beskydy
Podcelok Zadné hory
Povodia Kysuca, Lomná, Morávka
Nadmorská výška 1 060,0 m n. m.
Súradnice 49°30′35″S 18°35′51″V / 49,5096°S 18,5976°V / 49.5096; 18.5976
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa na severnom okraji slovenskej časti Moravsko-sliezskych Beskýd, v geomorfologickom podcelku Zadné hory.[3] Vrch leží na slovensko-českej hranici, na rozhraní Žilinského a Moravsko-sliezskeho kraja a okresov Čadca a Frýdek-Místek. Južná časť masívu patrí do katastrálneho územia Klokočova[4], východné svahy zasahujú na územie obce Horní Lomná a západné patria obci Morávka. Malý Polom leží v hraničnom hrebeni, ktorý západným smerom pokračuje na vrch Polomka (983 m n. m.), južným smerom susedí Uhorská (1 028 m n. m.). Vrchom vedie rozvodnica medzi Čiernym (povodie Váhu) a Baltským morom (povodie Odry).[2]

Vrch je súčasťou pohraničného hrebeňa, ktorý sa tu prudko stáča z juhozápadno-severovýchodného na severojužný smer. Severným smerom z masívu vybieha rázsocha vrchu Kozí hřběty (985 m n. m.). Svojou výškou je Malý Polom až 18. najvyšším vrcholom pohoria, no v slovenskej časti sa radí na 2. priečku. Masív je husto zalesnený a jeho svahy zásobujú vodou trojicu riek dvoch morí. Do Čierneho mora odteká voda z južnej časti prostredníctvom Predmieranky a rieky Kysuca, východné svahy napájajú riečku Lomná, ktorá ústi do Olše. Do Baltského mora cez Odru smeruje aj voda zo západných svahov, ktorá putuje riečkou Morávka a Ostravice. Vrch leží v CHKO Kysuce a jeho južná časť patrí do rovnomennej prírodnej rezervácie.[2]

Výhľady

upraviť

Vďaka jedľovobukovému porastu sú výhľady z vrchu veľmi obmedzené, no z menších odlesnených plôch sa i tak naskytujú ďaleké výhľady. Západným smerom sú pozorovateľné okolité vrchy pohoria, dobre pozorovateľné sú i ďalšie susedné pohoria. Pri vhodných podmienkach je tak možné zhliadnuť vrcholy Sliezskych Beskýd, Kysuckých Beskýd, Malej Fatry a Javorníkov, ojedinele však aj masív Pilska a Babej hory, Vysoké Tatry, Veľký Choč či Strážov.[5]

Turistika

upraviť

Vrchol Malého Polomu obchádza turistická magistrála, preto patrí medzi menej navštevované a pokojnejšie časti pohoria. Slovenská časť navyše patrí do národnej prírodnej rezervácie, čo obmedzuje voľný pohyb turistov. Samotný masív je však prístupný z viacerých smerov.

Prístup

upraviť
  • po   značke:
    • zo západu z rázcestia Súľov cez Polomku
    • z východného smeru z vrchu Veľký Polom
  • po   značke:

Referencie

upraviť
  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 3.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-05-27]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-05-27]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-05-27]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-05-27]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť