Studený potok (prítok Popradu)

potok v okrese Poprad
(Presmerované z Malý Studený potok)

Studený potok (poľ. Zimna Woda i Zimna Woda Spiska, nem. Kohlbach, maď. Tarpatak) je tatranský vodný tok, pretekajúci územím okresov Poprad a Kežmarok.[1] Je to významný ľavostranný prítok Popradu, meria 17,4 km a je tokom IV. rádu.

Studený potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
Zdrojnica sútok Malého a Veľkého Studeného potoka, Vysoké Tatry
Ústie Poprad, Veľká Lomnica
Dĺžka 17,4 km
Povodie Poprad
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 3-01-02-055 (od sútoku), 3-01-02-054 (Malý), 3-01-02-053 (Veľký)
Číslo recipienta 3-01-02-1638 (od sútoku), 3-01-02-1668 (Malý), 3-01-02-1653 (Veľký)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vzniká sútokom Veľkého a Malého Studeného potoka a preteká Studenou dolinou. Je vodnatou vysokohorskou riekou s bystrinným charakterom, početnými sihoťami a vysokými prietokmi (najmä koncom jari a začiatkom leta). Na hornom toku prekonáva viaceré skalné stupne, vytvára vodopády (Obrovský vodopád na Malom Studenom potoku, ďalej Vodopády Studeného potoka a Dlhý vodopád). Po vstupe do Popradskej kotliny sa viackrát rozvetvuje, na dolnom toku intenzívne meandruje.

Prameň

upraviť

Studený potok vzniká sútokom dvoch zdrojníc. Prvou je sprava pritekajúci Veľký Studený potok, ktorý má viacero prameňov. Konkrétne v drobnom jazierku, Zbojníckom oku na Zbojníckom spáde vo výške asi 1 990 m n. m.. Ak nie je pleso vyschnuté potôčik tečie skrytý pod skalami Veľkou Studenou dolinou, po povrchu plynie až poniže Brány Veľkej Studenej doliny, kde sa spája so Sivým potokom, ktorý tečie zo Sivých plies v Ostrom kotle. Pod Bránou sa stretávajú aj vody z Ľadového plesa a Vareškového potoka, ktorý má kolísku v hornej časti Kotliny pod Prielomom, kde čiastočne preteká pod zemou (odvodňuje aj Pusté pleso a Zbojnícke plesá) potom preteká cez Dlhé oko, Dlhé pleso a Vareškové pleso. Tieto spojené pramene vytvárajú Veľký Studený potok, ktorý sa končí povyše Starolesnianskej poľany nad Rainerovou chatou, kde po sútoku s druhou zdrojnicou Malým Studeným potokom vytvára spoločný tok Studený potok.[2]

Zľava pritekajúci Malý Studený potok vyteká z Modrého plesa v Malej Studenej doline. Tečie skryte pod skalami a ako súvislý potok plynie po povrchu až poniže Jazernej steny, kde sa spája s vodami vytekajúcimi z Piatich spišských plies.[2] Preteká 4,5 km dlhou Malou Studenou dolinou, pričom prekonáva viaceré skalné stupne. Najprv tečie na juhovýchod, v dolnej časti doliny pokračuje smerom na juh a vytvára cca 20 m vysoký Obrovský vodopád. Sútok oboch potokov je v mieste vyústenia Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny, na Starolesnianskej poľane v nadmorskej výške 1 285,3 m n. m..

Smer toku

upraviť

Potok tečie od sútoku zdrojníc viac-menej juhovýchodným smerom, pričom koryto sa viackrát stáča a výrazne vlní, na dvoch krátkych úsekoch medzi Dlhým vodopádom a autokempingom pri Starej Lesnej tečie východným smerom.

Geomorfologické celky

upraviť

Prítoky

upraviť
  • Malého Studeného potoka - všetky zľava: prítok vytekajúci z Modrého plesa a z Piatich spišských plies, prítok spod Lomnického štítu (2 633,8 m n. m.), z južného úpätia Lomnického hrbu (2 041,1 m n. m.);
  • Veľkého Studeného potoka - zľava: prítok vytekajúci zo všetkých plies hornej časti Veľkej Studenej doliny stretávajúcich sa pod Bránou, prítokov vytekajúcich spod Prostredného hrebeňa a zo severného a severozápadného svahu Slavkovského štítu (2 452,4 m n. m.);
  • od sútoku - sprava: prítok prameniaci severovýchodne od kóty 789,3 m, zľava: prítoky z juhovýchodného svahu Čiapky (788,2 m n. m.) a z juhozápadného svahu Patrie (765,0 m n. m.)

Studený potok ústi do Popradu južne od obce Veľká Lomnica v nadmorskej výške 644,2 m n. m.

Preteká cez osadu Tatranská Lesná (okrajom) a tiež okrajom obcí Stará Lesná a Veľká Lomnica.[4]

Referencie

upraviť
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
  2. a b Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.
  4. Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-12-25]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Súradnice: 49°06′28″S 20°21′15″V / 49,107639°S 20,354104°V / 49.107639; 20.354104